Syntax - súvetie

SYNTAX - SÚVETIE

SYNTAX

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet, sa nazýva syntax (skladba). Spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. textová syntax.

Základnými jednotkami, ktoré tieto jazykovedné disciplíny skúmajú, sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia a text.

SÚVETIE

Súvetie vzniká spojením dvoch a viac viet. Vety sú v súvetí zoskupené na základe rovnocennosti, kde sú dve hlavné vety alebo rôznorodosti, kde je hlavná a vedľajšia veta.

JEDNODUCHÉ SÚVETIE

Jednoduché súvetie vzniká spojením dvoch viet. Delí sa na:

• priraďovacie
• podraďovacie

Priraďovacie súvetie sa skladá z dvoch hlavných (rovnocenných) viet. Rozpoznávame tieto druhy priraďovacích súvetí:

1. zlučovacie, napr. Najprv zbledol ako stena, potom očervenel.

• deje prebiehajú súčasne, tesne za sebou
• spojky: a, i, aj, ani, tiež, ani - ani, najprv – potom

1. stupňovacie, napr. Hnev pomúti rozum, ba ho aj dobehne.

• spojky: ba, ba aj, ba i, ešte aj, ba dokonca, nielenže – ale aj
• za spojkami píšeme čiarku

1. odporovacie, napr. Dostal sa do pomykova, ale nestratil duchaprítomnosť.

• obsahy viet si navzájom odporujú
• spojky: ale, a, no, lež, jednako, ibaže, avšak

1. vylučovacie, napr. Alebo sa poponáhľaš, alebo ostaneš doma.

• spojky: alebo – alebo, buď – alebo, či – či
• obsahy viet sa navzájom vylučujú

1. dôvodové, napr. Neviem nič, veď som sa neučil.

• spojky: veď, avšak, totiž, ináč
• druhá veta uvádza dôvod prvej vety

1. dôsledkové, napr. Bol smädný, a preto sa napil.

• prvá veta vyjadruje dôvod a druhá dôsledok
• spojky: a preto, a teda, a tak, preto, teda, tak

Podraďovacie súvetie je spojením hlavnej a vedľajšej vety. Vedľajšia veta rozvíja nejaký vetný člen hlavnej vety, prípadne dopĺňa chýbajúci vetný člen hlavnej vety. Hlavnou vetou (nadradenou) sa pýtame, vedľajšou (podradenou) odpovedáme.

Poznáme tieto druhy vedľajších viet:

1. vedľajšia veta prísudková, napr. Aký otec, taký syn.

• aký je syn? – taký, aký je otec
• vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety
• spájacie výrazy: že, aký

1. vedľajšia veta podmetová, napr. Kto druhému jamu kope, ten do nej padne.

• kto do jamy padne? – ten, kto ju druhému kope
• vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety
• spájacie výrazy: kto, čo že

1. vedľajšia veta predmetová, napr. Oznámil mu, že dostal doporučený list.

• čo mu oznámil? – že dostal doporučený list
• vedľajšia veta rozvíja sloveso hlavnej vety, plní úlohu predmetu
• spájacie výrazy: ktorý, aký, že

1. vedľajšia veta príslovková času, napr. Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť.

• kedy nás budete čakať? – keď sa nám bude chcieť
• otázky: kde? odkedy? dokedy?
• spájacie výrazy: keď, kým, len čo, vtedy - keď
• vedľajšia veta rozvíja sloveso hlavnej vety

1. vedľajšia veta príslovková spôsobu, napr. Chráni ho, ako chráni matka svoje deti.

• ako ho chráni? - ako chráni matka svoje deti
• otázky: ako? akým spôsobom?
• spájacie výrazy: ako, akoby, tak - ako

1. vedľajšia veta príslovková príčiny, napr. Chráni ho, lebo sa jej páči.

• prečo ho chráni? – lebo sa jej páči
• otázky: prečo? začo?
• spájacie výrazy: lebo, pretože

1. vedľajšia veta príslovková miesta, Budeme čakať, kde sme sa dohodli.

• kde budeme čakať? – tam, kde sme sa dohodli
• otázky: odkiaľ? kade? kam? kde?
• spájacie výrazy: kde, odkiaľ, kde – kam, kadiaľ – tadiaľ

1. vedľajšia veta prívlastková, napr. To je dom, v ktorom bývam.

• aký je to dom? – v ktorom bývam
• spájacie výrazy: ktorý, aký, že

1. vedľajšia veta doplnková, napr. Počul som ho, ako spieva.

• ako som ho počul?- ako spieva
• v hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanie – vidieť, zazrieť, zbadať, začuť
• dôležitým signálom je spojkaako
• musí byť vyjadrený predmet (ak by nebol, vedľajšia veta by bola predmetová, nie doplnková)

ZLOŽENÉ SÚVETIE

Zložené súvetie pozostáva najmenej z troch viet. Má tri a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

Druhy:
▪ priraďovacie – skladá sa z 3 a viacerých hlavných viet
▪ podraďovacie – skladá sa z jednej hlavnej vety a najmenej 2 vedľajších
▪ zmiešané – obsahuje najmenej 2 hlavné vety a jednu až „x“ vedľajších

Poradie hlavných (H) a vedľajších (V) viet môže byť rôzne:

• H1 + H2 + H3 (Jožko videl, počul a cítil.)
• H1 + H2 + V (Jožko prišiel a videl, že prší.)
• V1 + H + V2 (Nepovedal, čo urobil, ani prečo prišiel.) – vedľajšie vety sú rovnocenné
• H1 + V1 + H2 + V2 (Vľavo bola cesta, ktorá sa zužovala, vpravo bolo pole, na ktorom sa pracovalo.)