Náučný (odborný) štýl

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: wanna (18)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 04.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 892 slov
Počet zobrazení: 1 842
Tlačení: 150
Uložení: 155

NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL

Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)

záujmová (spoločenské aktivity) verejná (médiá, konferencie...)

Komunikanti: odborník odborník

odborník verejnosť

učiteľ žiak

Funkcia: vysvetľovať

zverejňovať nové poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti

prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku (na pracovisku, na

odborných stretnutiach, konferenciách, prostredníctvom odborných časopisov a pod.)

Z NAKY NÁU Č NÉH O ( OD B ORN ÉHO) ŠTÝ LU

Verejnosť

  • je to štýl verejnej vedeckej komunikácie
  • využíva výhradne prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka

Písomnosť

  • väčšina náučných prejavov má písomnú podobu
  • aj hovorenej podobe predchádza písomná príprava

Monologickosť

  • všetky útvary sú monologické
  • adresát nie je prítomný – ide o komunikáciu bez spätnej väzby – okrem referátu a diskusného príspevku, ktoré majú znaky rečníckeho štýlu

Odbornosť, presnosť

  • texty náučného štýlu obsahujú domácu i medzinárodnú odbornú terminológiu príslušného vedného odboru
  • prinášajú presné údaje
  • fakty bývajú podopreté citáciami iných odborníkov
  • autor textu je ako subjekt v pozadí, využíva autorský plurál – 1. osoba množného čísla

Pojmovosť

  • odborné texty pracujú s nocionálnymi slovami (pomenúvajú realitu vecne, objektívne, bez citového zafarbenia), termínmi a pojmami – slovami odrážajúcimi podstatné a typické vlastnosti predmetov

a javov – vymedzenými definíciou

V E D EC KÁ , O D B O R N Á A P R A C O V N Á KO M U N I K Á C I A

 

VÝ RAZ OV É P RO STRI ED KY NÁUČ NÉH O ŠTÝ LU

Náučný jazykový štýl patrí k najnáročnejším jazykovým štýlom. Náročnosť obsahu i formy autori prispôsobujú dvom kategóriám prijímateľov:

  • vedcom, odborníkom sú určené vedecko-náučné jazykové prejavy, ktorých cieľom je rozšíriť vedecký objav alebo vysvetliť odborný problém odbornému publiku
    • používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru
    • typická je presnosť vyjadrovania, vedecká citácia a argumentácia
    • prevládajú oznamovacie vety, časté sú súvetia (aj zložené)
  • širšej verejnosti, žiakom, čitateľom odborných a populárno-vedeckých časopisov sú adresované

populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy

  • uplatňujú sa v nich publicistické a beletristické prvky
  • syntax je uvoľnenejšia, uprednostňujú sa domáce termíny, cudzojazyčné termíny bývajú vysvetlené opisom, používajú sa bohatšie názorné prirovnania a príklady, synoynymá
  • texte sa nachádzajú opytovacie vety (ako motivačné alebo upútavacie prostriedky vo forme titulkov), ale prevládajú oznamovacie vety
  • nájdeme tu aj hodnotiace emocionálne-expresívne prostriedky a presviedčanie
  • namiesto citácie sa viac parafrázuje

KOMPOZ ÍC I A A Č LE NE NIE T E XT OV NÁ UČ NÉHO ŠTÝ LU

  • typické je trojčlenné rozdelenie textu na úvod, jadro a záver
  • text má byť jasný, zreteľnýa prehľadný, preto sa dôsledne dodržiava bezpríznakové vyčleňovanie odsekov
  • jeden odsek analyzuje alebo vysvetľuje jeden vzťah alebo súbor vzťahov medzi predmetmi, opisuje jeden znak alebo súbor príbuzných znakov

Úvodná časť textu

Titul/názov náučného textu – zvyčajne priamo oznamuje obsah textu, má teda najmä informačnú funkciu

  • v populárno-náučných článkoch má názov upútavaciu pozornosť čitateľov
  • medzititulky uľahčujú porozumenie textu

Abstrakt je charakteristika obsahu náučného textu. Umiestňujeme ho na začiatku. Zvyčajne býva aj v cudzom jazyku.

Predhovor je vždy vyčlenený do samostatnej kapitoly. Píše ho autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a doterajšie dielo autora, jeho prínos.

Úvod sa formálne vyčleňuje do samostatného odseku alebo kapitoly (napr. v monografii). Oboznamuje čitateľa: - s obsahovým zameraním, témou práce,

  • s dôvodmi, pre ktoré sa autor rozhodol spracovať danú tému,
  • s metódami a postupmi práce,
  • niekedy s literatúrou, ktorá sa téme venovala

Jadro– kapitoly, podkapitoly

Záverečná časť textu

Záver tvorí samostatný odsek alebo kapitola podobne ako úvod. Stručne a prehľadne zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel.

Resumé je záverečný súhrn výsledkov, ku ktorým autor dospel, zvyčajne v cudzom jazyku. V súčasnosti sa namiesto resumé píše abstrakt v úvodnej rámcovej časti.

Niektoré útvary náučného štýlu sú určené na ústne prednesenie. K rámcových častiam takýchto žánrom patrí oslovenie prítomných poslucháčov na začiatku prejavu. Na konci môžeme poďakovať za pozornosť.


VY UŢ ITIE SL OHOVÝ C H PO STUP OV V N ÁUČ NOM ŠTÝ LE

POSTUPY A FORMY LOGICKÉHO MYSLENIA VO VÝKLADOVOM SLOHOVOM POSTUPE

Logické myslenie má svoje zákony (napr. výrok musí byť overiteľný), postupy (induktívne alebo deduktívne) a formy (napr. analýza a syntéza).

I N D U K C I A

- myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme od jednotlivostí

k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii

- zakončením indukcie môže byť syntéza alebo zovšeobecnenie

- závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné

Činnosť:

spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery

Napr.: Vytvorte synonymický rad k slovu milý.

Po preskúmaní viacerých vlastností slovného druhu – prídavných mien, mohol autor zhrnúť: Vzťahové prídavné mená pomenúvajú príznaky vecí so zreteľom na istú mimojazykovú skutočnosť. Sú vţdy

odvodené a nemoţno ich stupňovať.

Z O V Š E O B E C N E N I E ( G E N E R A L I Z Á C I A )

- myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov

- prechádzame od tvrdenia o časti prvkov k tvrdeniu o celej triede

Činnosť:

zovšeobecňovať, definovať Napr.: Vysvetlite vzťah uvedených spisovateľov k zemianstvu a na

základe toho zovšeobecnite postoj slovenských realistov k téme

zemianstva.

Pri výklade učebného celku Slovné druhy postupne prechádzame od podstatných mien k citoslovciam a na záver definujeme pojem slovné druhy.

D E D U K C I A – o p a k i n d u k c i e

- myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému, od

abstraktného ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu

- zakončením môže byť analýza/rozbor alebo vyslovenie predpokladov či premís

- závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie

Činnosť:

odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery Napr.: Posúďte miesto opisu

a charakteristiky v troch dielach Jozefa Gregora Tajovského.

Pri výklade učebného celku Slovné druhy v úvode definujeme pojem slovné druhy a postupne charakterizujeme jednotlivé slovné druhy.

ROZLIŠUJ!

K O M P A R Á C I A ( P O R O V N A N I E )

- klasifikujeme jednotlivé javy

- zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi

- využívame analýzu a syntézu

Činnosť:

porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu

Napr.: Na základe analýzy ukážok porovnajte spracovanie témy lásky v diele Jána Smreka a Rudolfa

Dilonga.

Od vzťahových a privlastňovacích sa odlišujú tým, že ich možno stupňovať. Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať a z viacerých z nich sa môžu tvoriť antonymné dvojice.

K O N K R E T I Z Á C I A ( u v e d e n í m p r í k l a d u )

- prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu,

- napr. tvrdenie alebo definíciu aplikujeme na konkrétny príklad

Činnosť:

konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na

príklade

Napr.: Nájdite v texte ukážky dôkaz, že jazyk Františka Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským

nárečím.

Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať. (úzky – uzučký, uzulinký, priúzky...)

T R I E D E N I E ( K L A S I F I K Á C I A , K A T E G O R I Z Á C I A )

- skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov

- pri zaraďovaní do podskupín využívame porovnanie jednotlivých javov, ale aj uvedenie príkladov

Činnosť:

rozlišovať, triediť na základe porovnávania, klasifikovať, kombinovať

Napr.: Pracujte s ukážkami, porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte ich

k príslušným jazykovým štýlom.

Prídavné mená sa delia:

A. vlastnostné: 1. akostné,

2. vzťahové,

B. privlastňovacie...

A N A L Ó G I A

- po preskúmaní podobností dvoch javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti

- vyslovíme hypotézu, teda vedecky podložený predpoklad, že je to tak

Činnosť:

usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézy

Napr.: Preskúmajte slovotvorné základy označených slov v ukážke

z diela Hugolína Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu.

Pred Michalom III. bolo zaiste prednesené v gréčtine, no zostavené muselo byť na Rastislavovom

kniežacom dvorci v domácom staroslovenskom jazyku a zrejme až po rozprave na sneme jeho poradcov.

- robíme pomocou príkladov

Činnosť:

objasniť, uviesť príklad

Napr.: Charakterizujte pojem polovetná konštrukcia a uveďte dva

príklady na polovetnú konštrukciu vyjadrenú prechodníkom.

Z ich spolupracovníkov osobitnú pozornosť vzbudil vzdelaný kňaz Gorazd a učený mních Chrabr

(predpokladá sa, ţe to bol Naum, účastník cyrilo-metodskej misie), známy spisom o hlaholike.

 

Hypotéza – vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad. O B J A S Ň O V A N I E ( E X E M P L I F I K Á C I A )

I N T E R P R E T Á C I A

- úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou –

VEDECKÁ

- interpretácia prínosov vedeckého objavu, interpretácia zákonov

POPULARIZAČNÁ

- interpretácia vyhlášky v príručke pre rodičov

ESEJITICKÁ

- interpretácia lyrickej básne –

jazykový, obsahový alebo estetický výklad textu

objasnením

- zahŕňa aj postoje interpretujúceho

- autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku

o diele

- text môžeme interpretovať súhlasne, kontrastne, ale aj

polemicky

- text môžeme interpretovať celý a všetky jeho stránky

(komplexná interpretácia) alebo sa sústredíme na čiastkový

problém

ROZLIŠUJ!

A R G U M E N T Á C I A

- je druhom objasňovania/exemplifikácie

PRIAME ARGUMENTY

- časový, historický, číselný údaj

- citácia

NEPRIAME ARGUMENTY

- využitie hypotézy

- využitie premisy

- je to proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika

- ide tu však aj o presviedčanie prijímateľa, o prezentáciu

a dokazovanie autorovej pravdy

POSTUP PRI ARGUMENTÁCII:

1. vyslovíme tézu (formulovanú myšlienku – tvrdenie, ktoré treba

argumentmi dokázať, obhájiť alebo presvedčiť prijímateľov

o jeho správnosti)

2. argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie

s využitím argumentu (argument = dôvod alebo dôkaz nášho

tvrdenia)

3. na záver zhrnieme povedané (okrem zhrnutia táto časť

argumentácie prináša naznačenie iného riešenia problému alebo

výzvu pre prijímateľov, aby vo veci konali)

C h y b y v ar g u m e n t á c i i

  1. zneváţenie oponenta
  • zneužitie jeho osobných vlastností

To môže tvrdiť nevzdelaný človek!

Sám fajčíš, a preto nikdy nebudeš proti fajčiarom.

  1. nevedecký argument
  • založený na nedokázanej hypotéze; nedokázalo sa, že je pravdivý

UFO existuje, pretože traja ľudia s ním prišli do kontaktu.

  1. pôsobenie na city verejnosti

Povinná maturita z piatich predmetov je nezmysel, načo sa učiť viac?

  1. tisíckrát opakovaná loţ sa stáva pravdou

Lebo Zem je stredom vesmíru. Lebo ryba bez nápoja je jed.

VYJADRENIE PRÍČINNOSTI (KAUZALITY)

Kauzalita

  • príčinnosť/následnosť – súvislosť medzi javmi
  • myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti

Príslovkové určenie

  1. vlastnej príčiny (Prečo sa dej realizuje?) Rozhodli sa necestovať pre riziko nákazy. Cítil sa slabý od ťažoby na žalúdku.
  2. účelu (Načo, s akým účelom sa dej realizuje?)

použiť kvôli bezpečnosti; dodržať hygienu v záujme zdravia

  1. podmienky (Bez/Za akých podmienok sa dej ne-/realizuje?)

V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu. Nákaza sa nerozšíri za predpokladu zlepšenia ubytovacích podmienok detí.

  1. prípustky (Napriek čomu sa dej realizuje?)

Napriek osvete sa očkovanie nerozšírilo.

p r í č i n a (Prečo sa to stalo?)

d ô v o d (Prečo sa to stalo v tomto prípade?)

 

n á s l e d o k (Čo jav spôsobil?)

d ô s l e d o k (Čo z javu vyplýva?)

 

KAUZÁLNY REŤAZEC

1. príčinné (dôvodové) súvetie

  • druhá veta vysvetľuje obsah prvej vety

Treba byť obozretný, krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Turecko či Egypt sú totiţ v rizikovej oblasti.

2. dôsledkové súvetie

  • druhá veta vyjadruje dôsledok prvej vety; prvá veta vyjadruje príčinu

Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok ţivota.

3. prípustkové súvetie

  • jedna veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej druhej vety

Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy ţltačky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu