Náučný (odborný) štýl
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 842
Uložení: 155
NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL
Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)
záujmová (spoločenské aktivity) verejná (médiá, konferencie...)
Komunikanti: odborník odborník
odborník verejnosť
učiteľ žiak
Funkcia: vysvetľovať
zverejňovať nové poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti
prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku (na pracovisku, na
odborných stretnutiach, konferenciách, prostredníctvom odborných časopisov a pod.)
Z NAKY NÁU Č NÉH O ( OD B ORN ÉHO) ŠTÝ LU
Verejnosť
- je to štýl verejnej vedeckej komunikácie
- využíva výhradne prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
Písomnosť
- väčšina náučných prejavov má písomnú podobu
- aj hovorenej podobe predchádza písomná príprava
Monologickosť
- všetky útvary sú monologické
- adresát nie je prítomný – ide o komunikáciu bez spätnej väzby – okrem referátu a diskusného príspevku, ktoré majú znaky rečníckeho štýlu
Odbornosť, presnosť
- texty náučného štýlu obsahujú domácu i medzinárodnú odbornú terminológiu príslušného vedného odboru
- prinášajú presné údaje
- fakty bývajú podopreté citáciami iných odborníkov
- autor textu je ako subjekt v pozadí, využíva autorský plurál – 1. osoba množného čísla
Pojmovosť
- odborné texty pracujú s nocionálnymi slovami (pomenúvajú realitu vecne, objektívne, bez citového zafarbenia), termínmi a pojmami – slovami odrážajúcimi podstatné a typické vlastnosti predmetov
a javov – vymedzenými definíciou
|
VÝ RAZ OV É P RO STRI ED KY NÁUČ NÉH O ŠTÝ LU
Náučný jazykový štýl patrí k najnáročnejším jazykovým štýlom. Náročnosť obsahu i formy autori prispôsobujú dvom kategóriám prijímateľov:
- vedcom, odborníkom sú určené vedecko-náučné jazykové prejavy, ktorých cieľom je rozšíriť vedecký objav alebo vysvetliť odborný problém odbornému publiku
- používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru
- typická je presnosť vyjadrovania, vedecká citácia a argumentácia
- prevládajú oznamovacie vety, časté sú súvetia (aj zložené)
- širšej verejnosti, žiakom, čitateľom odborných a populárno-vedeckých časopisov sú adresované
populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy
- uplatňujú sa v nich publicistické a beletristické prvky
- syntax je uvoľnenejšia, uprednostňujú sa domáce termíny, cudzojazyčné termíny bývajú vysvetlené opisom, používajú sa bohatšie názorné prirovnania a príklady, synoynymá
- texte sa nachádzajú opytovacie vety (ako motivačné alebo upútavacie prostriedky vo forme titulkov), ale prevládajú oznamovacie vety
- nájdeme tu aj hodnotiace emocionálne-expresívne prostriedky a presviedčanie
- namiesto citácie sa viac parafrázuje
KOMPOZ ÍC I A A Č LE NE NIE T E XT OV NÁ UČ NÉHO ŠTÝ LU
- typické je trojčlenné rozdelenie textu na úvod, jadro a záver
- text má byť jasný, zreteľnýa prehľadný, preto sa dôsledne dodržiava bezpríznakové vyčleňovanie odsekov
- jeden odsek analyzuje alebo vysvetľuje jeden vzťah alebo súbor vzťahov medzi predmetmi, opisuje jeden znak alebo súbor príbuzných znakov
Úvodná časť textu
Titul/názov náučného textu – zvyčajne priamo oznamuje obsah textu, má teda najmä informačnú funkciu
- v populárno-náučných článkoch má názov upútavaciu pozornosť čitateľov
- medzititulky uľahčujú porozumenie textu
Abstrakt je charakteristika obsahu náučného textu. Umiestňujeme ho na začiatku. Zvyčajne býva aj v cudzom jazyku.
Predhovor je vždy vyčlenený do samostatnej kapitoly. Píše ho autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a doterajšie dielo autora, jeho prínos.
Úvod sa formálne vyčleňuje do samostatného odseku alebo kapitoly (napr. v monografii). Oboznamuje čitateľa: - s obsahovým zameraním, témou práce,
- s dôvodmi, pre ktoré sa autor rozhodol spracovať danú tému,
- s metódami a postupmi práce,
- niekedy s literatúrou, ktorá sa téme venovala
Jadro– kapitoly, podkapitoly
Záverečná časť textu
Záver tvorí samostatný odsek alebo kapitola podobne ako úvod. Stručne a prehľadne zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel.
Resumé je záverečný súhrn výsledkov, ku ktorým autor dospel, zvyčajne v cudzom jazyku. V súčasnosti sa namiesto resumé píše abstrakt v úvodnej rámcovej časti.
Niektoré útvary náučného štýlu sú určené na ústne prednesenie. K rámcových častiam takýchto žánrom patrí oslovenie prítomných poslucháčov na začiatku prejavu. Na konci môžeme poďakovať za pozornosť.
VY UŢ ITIE SL OHOVÝ C H PO STUP OV V N ÁUČ NOM ŠTÝ LE
POSTUPY A FORMY LOGICKÉHO MYSLENIA VO VÝKLADOVOM SLOHOVOM POSTUPE
Logické myslenie má svoje zákony (napr. výrok musí byť overiteľný), postupy (induktívne alebo deduktívne) a formy (napr. analýza a syntéza).
I N D U K C I A
- myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii - zakončením indukcie môže byť syntéza alebo zovšeobecnenie - závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné | Činnosť: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery Napr.: Vytvorte synonymický rad k slovu milý. |
Po preskúmaní viacerých vlastností slovného druhu – prídavných mien, mohol autor zhrnúť: Vzťahové prídavné mená pomenúvajú príznaky vecí so zreteľom na istú mimojazykovú skutočnosť. Sú vţdy odvodené a nemoţno ich stupňovať. |
Z O V Š E O B E C N E N I E ( G E N E R A L I Z Á C I A )
- myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov - prechádzame od tvrdenia o časti prvkov k tvrdeniu o celej triede | Činnosť: zovšeobecňovať, definovať Napr.: Vysvetlite vzťah uvedených spisovateľov k zemianstvu a na základe toho zovšeobecnite postoj slovenských realistov k téme zemianstva. |
Pri výklade učebného celku Slovné druhy postupne prechádzame od podstatných mien k citoslovciam a na záver definujeme pojem slovné druhy. |
D E D U K C I A – o p a k i n d u k c i e
- myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému, od abstraktného ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu - zakončením môže byť analýza/rozbor alebo vyslovenie predpokladov či premís - závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie | Činnosť: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery Napr.: Posúďte miesto opisu a charakteristiky v troch dielach Jozefa Gregora Tajovského. |
Pri výklade učebného celku Slovné druhy v úvode definujeme pojem slovné druhy a postupne charakterizujeme jednotlivé slovné druhy. |
ROZLIŠUJ!
K O M P A R Á C I A ( P O R O V N A N I E )
- klasifikujeme jednotlivé javy - zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi - využívame analýzu a syntézu | Činnosť: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu Napr.: Na základe analýzy ukážok porovnajte spracovanie témy lásky v diele Jána Smreka a Rudolfa Dilonga. |
Od vzťahových a privlastňovacích sa odlišujú tým, že ich možno stupňovať. Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať a z viacerých z nich sa môžu tvoriť antonymné dvojice. |
K O N K R E T I Z Á C I A ( u v e d e n í m p r í k l a d u )
- prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, - napr. tvrdenie alebo definíciu aplikujeme na konkrétny príklad | Činnosť: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na |
príklade Napr.: Nájdite v texte ukážky dôkaz, že jazyk Františka Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím. |
Akostné adjektíva sa dajú ďalej rozvíjať. (úzky – uzučký, uzulinký, priúzky...) |
T R I E D E N I E ( K L A S I F I K Á C I A , K A T E G O R I Z Á C I A )
- skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov - pri zaraďovaní do podskupín využívame porovnanie jednotlivých javov, ale aj uvedenie príkladov | Činnosť: rozlišovať, triediť na základe porovnávania, klasifikovať, kombinovať Napr.: Pracujte s ukážkami, porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte ich k príslušným jazykovým štýlom. |
Prídavné mená sa delia: A. vlastnostné: 1. akostné, 2. vzťahové, B. privlastňovacie... |
A N A L Ó G I A
- po preskúmaní podobností dvoch javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti - vyslovíme hypotézu, teda vedecky podložený predpoklad, že je to tak | Činnosť: usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézy Napr.: Preskúmajte slovotvorné základy označených slov v ukážke z diela Hugolína Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu. |
Pred Michalom III. bolo zaiste prednesené v gréčtine, no zostavené muselo byť na Rastislavovom kniežacom dvorci v domácom staroslovenskom jazyku a zrejme až po rozprave na sneme jeho poradcov. |
|
Hypotéza – vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad. O B J A S Ň O V A N I E ( E X E M P L I F I K Á C I A )
I N T E R P R E T Á C I A
- úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou – | VEDECKÁ - interpretácia prínosov vedeckého objavu, interpretácia zákonov POPULARIZAČNÁ - interpretácia vyhlášky v príručke pre rodičov ESEJITICKÁ - interpretácia lyrickej básne – jazykový, obsahový alebo estetický výklad textu |
objasnením | |
- zahŕňa aj postoje interpretujúceho | |
- autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku | |
o diele | |
- text môžeme interpretovať súhlasne, kontrastne, ale aj | |
polemicky | |
- text môžeme interpretovať celý a všetky jeho stránky | |
(komplexná interpretácia) alebo sa sústredíme na čiastkový | |
problém |
ROZLIŠUJ!
A R G U M E N T Á C I A
- je druhom objasňovania/exemplifikácie | PRIAME ARGUMENTY - časový, historický, číselný údaj - citácia NEPRIAME ARGUMENTY - využitie hypotézy - využitie premisy |
- je to proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika | |
- ide tu však aj o presviedčanie prijímateľa, o prezentáciu | |
a dokazovanie autorovej pravdy | |
POSTUP PRI ARGUMENTÁCII: | |
1. vyslovíme tézu (formulovanú myšlienku – tvrdenie, ktoré treba | |
argumentmi dokázať, obhájiť alebo presvedčiť prijímateľov | |
o jeho správnosti) | |
2. argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie | |
s využitím argumentu (argument = dôvod alebo dôkaz nášho | |
tvrdenia) | |
3. na záver zhrnieme povedané (okrem zhrnutia táto časť | |
argumentácie prináša naznačenie iného riešenia problému alebo | |
výzvu pre prijímateľov, aby vo veci konali) |
C h y b y v ar g u m e n t á c i i
- zneváţenie oponenta
- zneužitie jeho osobných vlastností
To môže tvrdiť nevzdelaný človek!
Sám fajčíš, a preto nikdy nebudeš proti fajčiarom.
- nevedecký argument
- založený na nedokázanej hypotéze; nedokázalo sa, že je pravdivý
UFO existuje, pretože traja ľudia s ním prišli do kontaktu.
- pôsobenie na city verejnosti
Povinná maturita z piatich predmetov je nezmysel, načo sa učiť viac?
- tisíckrát opakovaná loţ sa stáva pravdou
Lebo Zem je stredom vesmíru. Lebo ryba bez nápoja je jed.
VYJADRENIE PRÍČINNOSTI (KAUZALITY)
Kauzalita
- príčinnosť/následnosť – súvislosť medzi javmi
- myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti
Príslovkové určenie
- vlastnej príčiny (Prečo sa dej realizuje?) Rozhodli sa necestovať pre riziko nákazy. Cítil sa slabý od ťažoby na žalúdku.
- účelu (Načo, s akým účelom sa dej realizuje?)
použiť kvôli bezpečnosti; dodržať hygienu v záujme zdravia
- podmienky (Bez/Za akých podmienok sa dej ne-/realizuje?)
V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu. Nákaza sa nerozšíri za predpokladu zlepšenia ubytovacích podmienok detí.
- prípustky (Napriek čomu sa dej realizuje?)
Napriek osvete sa očkovanie nerozšírilo.
|
|
KAUZÁLNY REŤAZEC
1. príčinné (dôvodové) súvetie
- druhá veta vysvetľuje obsah prvej vety
Treba byť obozretný, krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Turecko či Egypt sú totiţ v rizikovej oblasti.
2. dôsledkové súvetie
- druhá veta vyjadruje dôsledok prvej vety; prvá veta vyjadruje príčinu
Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok ţivota.
3. prípustkové súvetie
- jedna veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej druhej vety
Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy ţltačky.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Odborný štýl (náučný) | Ostatné | 297 slov | |
Odborný štýl | Referát | 400 slov | |
Náučný jazykový štýl (maturitná téma) | Referát | 202 slov | |
Náučný (odborný) štýl | Ostatné | 1 199 slov | |
Štylistika – náučný štýl | Ostatné | 339 slov | |
Náučný (odborný) štýl, jeho žánre a jazykové prostriedky | Referát | 251 slov | |
Náučný štýl | Ostatné | 861 slov | |
Náučný štýl znaky a žánre | Maturita | 411 slov | |
Náučný štýl (NŠ) | Referát | 2 039 slov | |
Náučný štýl (znaky a žánre) | Referát | 398 slov | |
Náučný (odborný) štýl | Referát | 431 slov | |
Náučný štýl | Referát | 418 slov | |
Náučný štýl | Referát | 474 slov | |
Náučný štýl | Učebné poznámky | 151 slov | |
Náučný štýl a jeho slohové útvary | Učebné poznámky | 323 slov |