Pády podstatných mien

Pády podstatných mien

Pády podstatných mien patria medzi najdôležitejšie jazykové učivo, pretože nám ukazujú, aký vzťah má podstatné meno k ostatným slovám vo vete. Vďaka nim vieme správne pomenovať, kto niečo robí, koho alebo čo vidíme, komu niečo dávame, o kom hovoríme alebo s kým niečo robíme. Ak poznáme pády a ich otázky, ľahšie porozumieme vetám a zároveň budeme správnejšie hovoriť aj písať.

V slovenčine rozlišujeme 7 pádov. Každý pád má svoje meno, svoju otázku a svoje využitie vo vete. Pri určovaní pádu si najčastejšie pomáhame práve pádovou otázkou, ktorá nás navedie k správnej odpovedi. Niektoré pády sa používajú veľmi často, iné zriedkavejšie, no všetky spolu tvoria dôležitú súčasť gramatického systému slovenského jazyka.

Základná tabuľka pádov podstatných mien

Ako si pády ľahšie zapamätať

Najlepšie je naučiť sa ich v presnom poradí, teda tak, ako nasledujú za sebou: 1. nominatív, 2. genitív, 3. datív, 4. akuzatív, 5. vokatív, 6. lokál, 7. inštrumentál

Pomáha aj to, keď si ku každému pádu hneď priradíš otázku:

1. nominatív – kto? čo?
2. genitív – koho? čoho?
3. datív – komu? čomu?
4. akuzatív – koho? čo?
5. vokatív – oslovenie
6. lokál – o kom? o čom?
7. inštrumentál – s kým? s čím?

Podstatné mená sú:

1. mená osôb, zvierat a vecí: žiak, Ján, pes, Dunčo, nôž, kameň, ...
2. mená prírodných javov: dúha, búrka, hrom, vietor, teplo, zima, jeseň,...
3. mená udalostí: vojna, odlet, svadba, obchod, oslava, vojna, mier, ...
4. mená činností: písanie, čítanie, smiech, ...
5. mená vlastností: láskavosť, vľúdnosť, zanovitosť,...
6. mená stavov: únava, choroba, zdravie,..

Všeobecné a vlastné

podstatné mená

Všeobecné podstatné meno: je také meno, ktorým pomenúvame každú vec rovnakého druhu – chlapec, jazero, mesto, voda,...

Vlastné podstatné meno: je také meno, ktorým pomenúvame len jednu osobu, zviera a vec – Janko, Bratislava, Váh, Slovensko, ...

Vlastné podstatné mená sú:

1. mená ľudí ( rodné a priezviská): Ján, Igor Čierny, Anna Malá,
2. mená zvierat, ktorými ich voláme: Pejko, Dunčo, Rysuľa,..
3. mená národov: Slováci, Česi, Rusi, Maďari,...
4. mená miest a obcí: Bratislava, Banská Bystrica,...
5. mená hôr a riek: Tatry, Ďumbier, Malé Karpaty, Hron,...
6. mená štátov: Nemecko, Francúzsko, Poľsko,...
7. mená ulíc a námestí: Nezábudková, Hviezdoslavovo námestie,...
8. mená kníh a časopisov: Danka a Janka, Košíček, Ohník, ...

Vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Niekedy sú mená obcí, pohorí a riek sú zložené z dvoch alebo viacerých slov – Spišská Nová Ves, Vysoké Tatry, Biely Váh, ...

Rody podstatných mien

1. mužský: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom ten – ten chlapec, ten dom, ten jež, ten Peter, ten Váh,...
2. ženský: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom tá – tá žena , tá ulica, tá mačka, tá kosť, tá guma..
3. stredný: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom to – to pero, to auto, to dievča, to kura,...

Životné a neživotné podstatné mená

Len v mužskom rode rozdeľujeme podstatné mená na životné – chlapec, syn, drozd, pes,... a neživotné – motor, nôž, chvost,..

Číslo podstatných mien

Pri podstatných menách rozoznávame dvojaké číslo:

1. jednotné, keď označuje jednu osobu, zviera alebo vec – traktorista, kôň, auto,...
2. množné, keď označuje viac osôb, zvierat alebo vecí – chlapi, ženy, deti, kone, ...

Skloňovanie podstatných mien

V reči sa podoba čiže tvar slova mení, podľa toho ako to vyžaduje zmysel vety: mama, mame, o mame, s mamou.

Keď meníme tvar podstatného mena, podstatné meno skloňujeme.

Na jednotlivé tvary podstatných mien sa pýtame pádovými otázkami.

Na osoby sa opytujeme otázkami? kto? koho? komu? o kom? s kým?

Na zvieratá a veci : čo? čoho? čomu? o čom? s čím?

Pádové otázky

Rozlišujeme 6 pádov

1. Nominatív Kto? Čo?
2. Genitív Koho? Čoho?
3. Datív Komu? Čomu?
4. Akuzatív Koho? Čo?
5. Lokál O kom? O čom?
6. Inštrumentál S kým? S čím?

Nominatív - Kto? Čo?

Tvar podstatného mena v nominatíve jednotného čísla nazývame základný tvar.

V slovníkoch sú podstatné mená uvedené v základnom tvare čiže v nominatíve. Pýtame sa na ne otázkami:

kto? je to, – dievča, mama, brat, sestra,..

čo? je to – stroj, pes, vták, lopta,...

Genitív – Koho? Čoho?

Podstatné mená v genitíve odpovedajú na otázky : koho? čoho? ( od koho? od čoho? bez koho? bez čoho?)

napríklad: od otca, od matky, bez sestry, ...

Podstatné mená v genitíve sa často používajú s predložkami: od, do, pod, spoza, z, zo, napríklad: od Zvolena, do Trenčína, pod lavicu, z lesa, pred domom,...

Podstatné mená mužského rodu majú v genitíve pádovú príponu –ov, chlapov, stromov, dubov, strojov, vlkov,...

Datív – Komu? Čomu?

Podstatné mená v datíve hľadáme vo vetách otázkami: komu? čomu?

Datívom označujeme osobu, zviera alebo vec, v prospech ktorej sa niečo robí, napríklad: Ukázal som ( komu?) turistovi cestu. Nemohol som odolať (čomu?) sladkostiam. Nosím ( komu?) psovi kosti. Napísal som (komu?) otcovi a bratovi list.

V datíve sa pádová prípona -ovi, píše s mäkkým –i. Napríklad: otcovi, Jozefovi, bratovi, vlkovi,..

Akuzatív – Koho? Čo?

Podstatné mená v akuzatíve hľadáme vo vetách otázkami koho? čo? vidím.

Podstatné mená v akuzatíve sa často používajú s predložkami : na, za, nad, pod, pred, po, opytujeme sa otázkami: na čo? za čo? nad čo? pod čo? pred čo?

Napríklad: Včely zbierajú z kvetov ( čo?) med. Starému (komu?) dedkovi sa driemalo. Dym (čomu?) očiam škodí. Chlapec ide k (čomu?) potoku.

Lokál – O kom? O čom?

Podstatné mená v lokáli hľadáme otázkami: o kom? o čom? v kom? v čom? na kom? na čom? po kom? po čom?

Lokál nikdy nebýva bez predložky.

Napríklad: Počúval rozprávky ( o čom?) o medve-ďovi, o Jánošíkovi, o psíčkovi. Sedel (na čom?) na lavici, na stoličke, na zemi. Pýtal sa ( na koho?) na mamu, na sestru, na tetu, na brata.

V lokáli sa pádová prípona -ovi, píše s mäkkým –i. Napríklad: o otcovi, o Jozefovi, o bratovi, o vlkovi,..

Inštrumentál – S kým? S čím?

Podstatné mená v inštrumentáli hľadáme otázkami: s kým? s čím?

V inštrumentáli používame predložky: s, so, nad, pod, pred, za, napríklad: s matkou, s otcom, so synom, so sestrou, nad mestom, pod mostom, pred školou...

Pádovú príponu -mi, -ami píšeme vždy s mäkkým –i, napríklad: Drevorubači rúbu (čím?) sekerami. Žiaci píšu (čím?) perami. Obecenstvo tlieska ( čím?) rukami. Vtáci letia nad (čím?) domami .