Pády podstatných mien

Pády podstatných mien 

Podstatné mená sú:

1. mená osôb, zvierat a vecí : žiak, Ján, pes, Dunčo, nôž, kameň, ...
2. mená prírodných javov: dúha, búrka, hrom, vietor, teplo, zima, jeseň,...
3. mená udalostí : vojna, odlet, svadba, obchod, oslava, vojna, mier, ...
4. mená činností : písanie, čítanie, smiech, ...
5. mená vlastností : láskavosť, vľúdnosť, zanovitosť,...
6. mená stavov : únava, choroba, zdravie,..

Všeobecné a vlastné

podstatné mená

Všeobecné podstatné meno: je také meno, ktorým pomenúvame každú vec rovnakého druhu – chlapec, jazero, mesto, voda,...

Vlastné podstatné meno: je také meno, ktorým pomenúvame len jednu osobu, zviera a vec – Janko, Bratislava, Váh, Slovensko, ...

Vlastné podstatné mená sú:

1. mená ľudí ( rodné a priezviská): Ján, Igor Čierny, Anna Malá,
2. mená zvierat, ktorými ich voláme: Pejko, Dunčo, Rysuľa,..
3. mená národov: Slováci, Česi, Rusi, Maďari,...
4. mená miest a obcí: Bratislava, Banská Bystrica,...
5. mená hôr a riek: Tatry, Ďumbier, Malé Karpaty, Hron,...
6. mená štátov: Nemecko, Francúzsko, Poľsko,...
7. mená ulíc a námestí: Nezábudková, Hviezdoslavovo námestie,...
8. mená kníh a časopisov: Danka a Janka, Košíček, Ohník, ...

Vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Niekedy sú mená obcí, pohorí a riek sú zložené z dvoch alebo viacerých slov – Spišská Nová Ves, Vysoké Tatry, Biely Váh, ...

Rody podstatných mien

1. mužský: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom ten – ten chlapec, ten dom, ten jež, ten Peter, ten Váh,...
2. ženský: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom tá – tá žena , tá ulica, tá mačka, tá kosť, tá guma..
3. stredný: sú tie podstatné mená, na ktoré môžeme ukázať ukazovacím zámenom to - to pero, to auto, to dievča, to kura,...

Životné a neživotné podstatné mená

Len v mužskom rode rozdeľujeme podstatné mená na životné - chlapec, syn, drozd, pes,... a neživotné – motor, nôž, chvost,..

Číslo podstatných mien

Pri podstatných menách rozoznávame dvojaké číslo:

1. jednotné, keď označuje jednu osobu, zviera alebo vec – traktorista, kôň, auto,...
2. množné, keď označuje viac osôb, zvierat alebo vecí – chlapi, ženy, deti, kone, ...

Skloňovanie podstatných mien

V reči sa podoba čiže tvar slova mení, podľa toho ako to vyžaduje zmysel vety: mama, mame, o mame, s mamou.

Keď meníme tvar podstatného mena, podstatné meno skloňujeme.

Na jednotlivé tvary podstatných mien sa pýtame pádovými otázkami.

Na osoby sa opytujeme otázkami? kto? koho? komu? o kom? s kým?

Na zvieratá a veci : čo? čoho? čomu? o čom? s čím?

Pádové otázky

Rozlišujeme 6 pádov 

1. Nominatív Kto? Čo?
2. Genitív Koho? Čoho?
3. Datív Komu? Čomu?
4. Akuzatív Koho? Čo?
5. Lokál O kom? O čom?
6. Inštrumentál S kým? S čím?

Nominatív - Kto? Čo?

Tvar podstatného mena v nominatíve jednotného čísla nazývame základný tvar.

V slovníkoch sú podstatné mená uvedené v základnom tvare čiže v nominatíve. Pýtame sa na ne otázkami:

kto? je to, - dievča, mama, brat, sestra,..

čo? je to - stroj, pes, vták, lopta,...

Genitív  - Koho? Čoho?

Podstatné mená v genitíve odpovedajú na otázky : koho? čoho? ( od koho? od čoho? bez koho? bez čoho?)

napríklad: od otca, od matky, bez sestry, ...

Podstatné mená v genitíve sa často používajú s predložkami: od, do, pod, spoza, z, zo, napríklad: od Zvolena, do Trenčína, pod lavicu, z lesa, pred domom,...

Podstatné mená mužského rodu majú v genitíve pádovú príponu –ov, chlapov, stromov, dubov, strojov, vlkov,...

Datív  - Komu? Čomu?

Podstatné mená v datíve hľadáme vo vetách otázkami: komu? čomu?

Datívom označujeme osobu, zviera alebo vec, v prospech ktorej sa niečo robí, napríklad: Ukázal som ( komu?) turistovi cestu. Nemohol som odolať (čomu?) sladkostiam. Nosím ( komu?) psovi kosti. Napísal som (komu?) otcovi a bratovi list.

V datíve sa pádová prípona -ovi, píše s mäkkým –i. Napríklad: otcovi, Jozefovi, bratovi, vlkovi,..

Akuzatív – Koho? Čo?

Podstatné mená v akuzatíve hľadáme vo vetách otázkami koho? čo? vidím.

Podstatné mená v akuzatíve sa často používajú s predložkami : na, za, nad, pod, pred, po, opytujeme sa otázkami: na čo? za čo? nad čo? pod čo? pred čo?

Napríklad: Včely zbierajú z kvetov ( čo?) med. Starému (komu?) dedkovi sa driemalo. Dym (čomu?) očiam  škodí. Chlapec ide k (čomu?) potoku.

Lokál  - O kom? O čom?

Podstatné mená v lokáli hľadáme otázkami: o kom? o čom? v kom? v čom? na kom? na čom? po kom? po čom?

Lokál nikdy nebýva bez predložky.

Napríklad: Počúval rozprávky ( o čom?) o medve-ďovi, o Jánošíkovi, o psíčkovi. Sedel (na čom?) na lavici, na stoličke, na zemi. Pýtal sa ( na koho?) na mamu, na sestru, na tetu, na brata.

V lokáli sa pádová prípona -ovi, píše s mäkkým –i. Napríklad: o otcovi, o Jozefovi, o bratovi, o vlkovi,..

Inštrumentál  - S kým? S čím?

Podstatné mená v inštrumentáli hľadáme otázkami: s kým? s čím?

V inštrumentáli používame predložky: s, so, nad, pod, pred, za, napríklad: s matkou, s otcom, so synom, so sestrou, nad mestom, pod mostom, pred školou...

Pádovú príponu -mi, -ami píšeme vždy s mäkkým –i, napríklad: Drevorubači rúbu (čím?) sekerami. Žiaci píšu (čím?) perami. Obecenstvo tlieska ( čím?) rukami. Vtáci letia nad (čím?) domami .