Skladobná rovina jazyka – vetné členy, súvetia, slovosled a syntax

Skladobná rovina jazyka – vetné členy, súvetia, slovosled a syntax

Skladobná rovina jazyka

Skladobná rovina jazyka, teda syntax, skúma, ako sa slová spájajú do slovných spojení, viet, súvetí a celých textov. Nejde len o mechanické radenie slov za seba, ale o systém pravidiel, vďaka ktorému vieme vytvárať zmysluplné, gramaticky správne a štýlovo vhodné výpovede. Tieto poznámky sú prepracované podľa tvojho podkladu

Skladobna_rovina_jazyka(1)

Čo patrí do skladobnej roviny jazyka

Syntax sa zaoberá:

• spájaním slov do skladov alebo syntagiem
• vytváraním viet
• spájaním viet do súvetí
• organizovaním viet do textu

Rozlišujeme:

• syntax vety – skúma stavbu viet a vetných členov
• nadvetnú alebo textovú syntax – skúma, ako sa vety spájajú do väčších celkov, teda do textu

Základné jednotky skladobnej roviny sú:

• vetný člen
• sklad (syntag­ma)
• veta
• súvetie
• polovetná konštrukcia
• text

Vetné členy

Čo je vetný člen

Vetný člen je slovo alebo slovné spojenie vo vete, ktoré vstupuje do vzťahu s inými slovami a vytvára s nimi významový aj gramatický celok.

Vetné členy sa vo vete navzájom dopĺňajú a vytvárajú sklady. Vetným členom bývajú najmä plnovýznamové slová, teda také, ktoré nesú samostatný význam.

Do skladu spravidla vstupujú:

• podstatné mená
• prídavné mená
• zámená
• číslovky
• slovesá
• príslovky

Osobitné postavenie majú citoslovcia. Bežne sa za vetné členy nepovažujú, ale v určitých prípadoch môžu vystupovať napríklad ako:

• prísudok
• podmet
• predmet

Neplnovýznamové slová, napríklad predložky, spojky či častice, síce samy osebe nebývajú vetnými členmi, ale sú dôležité pre celkový význam vety.

Rozdelenie vetných členov

Základné vetné členy

V dvojčlennej vete sú základnými vetnými členmi:

Podmet

Podmet pomenúva pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti.

Môže byť:

• vyjadrený – je vo vete priamo pomenovaný
  Príklad: Žiak píše.
• nevyjadrený – nie je vyslovený, ale vyplýva zo slovesného tvaru
  Príklad: Píšem.
  Podmet je skrytý v slovesnom tvare a znamená ja.

Prísudok

Prísudok vyjadruje, čo podmet robí, čo sa s ním deje alebo aký je.

Môže byť:

• slovesný
  Príklad: Chlapec beží.
• neslovesný, a to:
  • menný
  • slovesno-menný
  • citoslovný

V jednočlennej vete namiesto podmetu a prísudku vystupuje:

Vetný základ

Môže byť:

• slovesný
  Príklad: Prší.
• neslovesný
  Príklad: Ticho.

Rozvíjajúce vetné členy

Rozvíjajúce vetné členy dopĺňajú alebo bližšie určujú základné vetné členy.

Predmet

Predmet označuje osobu, vec alebo jav, ktoré sú zasiahnuté dejom.

Rozlišujeme:

• priamy predmet – býva bez predložky v akuzatíve
  Príklad: Čítam knihu.
• nepriamy predmet – býva v inom páde alebo s predložkou
  Príklad: Hovorím o knihe.

Príslovkové určenie

Príslovkové určenie bližšie určuje okolnosti deja.

Najčastejšie vyjadruje:

• miesto
• čas
• spôsob
• príčinu
• prípadne aj ďalšie okolnosti deja

Príklady:

• Býva v Bratislave.
• Príde zajtra.
• Hovoril potichu.

Prívlastok

Prívlastok rozvíja podstatné meno.

Môže byť:

• zhodný – zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a páde
  Príklad: pekný dom
• nezhodný – nezhoduje sa s ním
  Príklad: dom na kopci

Doplnok

Doplnok vyjadruje vlastnosť alebo stav podmetu či predmetu počas deja.

Rozlišujeme:

• podmetový doplnok
• predmetový doplnok

Dôležité je, že doplnok:

• sa vo vete neoddeľuje čiarkou
• odpovedá na otázky typu: Aký je? Čo robí? v čase, keď prebieha hlavný dej

Príklad: Prišiel unavený.

Prístavok

Prístavok je pomenovanie, ktoré dodatočne vysvetľuje, spresňuje alebo zhrňuje iné pomenovanie.

Môže byť:

• vysvetľovací
• zužovací
• zhrňujúci

Príklad: Milan Rastislav Štefánik, významný slovenský vedec a politik, zahynul pri leteckom nešťastí.

Sklad – syntagma

Čo je sklad

Sklad alebo syntag­ma je najjednoduchšia syntaktická konštrukcia. Ide o spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré sú medzi sebou významovo a gramaticky zviazané.

Príklady skladov:

• pekný dom
• písať list
• veľmi rýchlo

Za sklad nepovažujeme obsahovo nezmyselné spojenie slov. Každú vetu môžeme rozčleniť na menšie sklady.

Významová stránka skladu

Podľa významových vzťahov rozlišujeme:

Prisudzovací sklad

Vzniká medzi podmetom a prísudkom.

Príklad: Dieťa spí.

Určovací sklad

Vzniká medzi nadradeným a podradeným vetným členom.

Príklad: čítať knihu

Priraďovací sklad

Vzniká medzi rovnocennými vetnými členmi.

Príklad: matka a otec

Gramatická stránka skladu

Slová v sklade môžu byť spojené rôznymi gramatickými spôsobmi.

Zhoda

Jeden člen sa prispôsobuje druhému v gramatických kategóriách.

Typické prípady:

• podmet a prísudok
• podstatné meno a zhodný prívlastok

Príklad: malé dievča prišlo

Väzba

Nadradené slovo vyžaduje od podradeného určitý pád.

Príklad: myslieť na priateľa

Primkýnanie

Spojenie slov sa uskutočňuje bez zmeny tvaru, najmä významovou blízkosťou a postavením vo vete.

Príklady:

• sloveso a príslovkové určenie
  hovoriť potichu
• podstatné meno a nezhodný prívlastok
  kniha o prírode

Veta a delenie viet

Čo je veta

Veta je základná jednotka komunikácie. Vyjadruje ucelenú myšlienku a tvorí zvukovo aj gramaticky usporiadaný celok.

Delenie viet podľa zloženia

Rozlišujeme:

• jednoduchú vetu
  • holú – obsahuje len základné vetné členy
    Príklad: Dieťa spí.
  • rozvitú – obsahuje aj rozvíjajúce vetné členy
    Príklad: Malé dieťa pokojne spí v posteli.
• súvetie – spája dve alebo viac viet

Delenie viet podľa členitosti

Rozlišujeme:

• jednočlenné vety
  • slovesné
    Prší.
  • neslovesné
    Ticho.
• dvojčlenné vety
  • úplné
  • neúplné

Pri súvetiach rozlišujeme:

• priraďovacie súvetia
• podraďovacie súvetia

Delenie viet podľa obsahu a modálnosti

Podľa komunikačného zámeru delíme vety na:

• oznamovacie
• rozkazovacie
• opytovacie
  • zisťovacie
  • doplňovacie
• želacie

Modálnosť výpovede

Vo vete sa nevyjadruje len obsah, ale aj vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede. Tento vzťah nazývame modálnosť.

Postojová modálnosť

Vyjadruje základný postoj hovoriaceho k celej výpovedi. Realizuje sa gramatickými prostriedkami a intonáciou.

Patria sem:

• konštatovanie
• otázka
• rozkaz alebo výzva
• podnet
• želanie

Istotná modálnosť

Vyjadruje mieru istoty alebo pochybnosti.

Príklady:

• Určite príde.
• Možno nepríde.

Vôľová modálnosť

Vyjadruje možnosť, potrebu, povinnosť alebo nevyhnutnosť deja.

Často sa vyjadruje:

• modálnymi slovesami – musieť, chcieť, môcť, smieť, mať
• príslovkami – možno, hodno, netreba

Príklady:

• Musíš sa učiť.
• Možno odídeme zajtra.

Súvetia

Čo je súvetie

Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného celku.

Podľa počtu prísudkov môže byť:

• jednoduché súvetie – má najmenej dva prísudky
• zložené súvetie – má tri a viac prísudkov

Priraďovacie súvetie

V priraďovacom súvetí sú vety rovnocenné.

Typy priraďovacích súvetí:

• zlučovacie
  Prišiel a sadol si.
• stupňovacie
  Nielen prišiel, ale aj pomohol.
• odporovacie
  Chcel prísť, ale nestihol to.
• vylučovacie
  Buď prídeš, alebo zostaneš doma.
• dôvodové
• dôsledkové

Podraďovacie súvetie

V podraďovacom súvetí je jedna veta hlavná a druhá vedľajšia. Vedľajšia veta nahrádza niektorý vetný člen hlavnej vety.

Vedľajšie vety môžu byť:

• prísudkové
• podmetové
• prívlastkové
• predmetové
• príslovkové
• doplnkové

Príklad: Povedal, že príde.
Vedľajšia veta nahrádza predmet.

Slovosled

Charakteristika slovosledu v slovenčine

V slovenčine je slovosled pomerne voľný, ale nie úplne ľubovoľný. Usporiadanie slov vo vete ovplyvňujú tri hlavné činitele:

• významový činiteľ
• gramatický činiteľ
• rytmický činiteľ

Na rozdiel od jazykov, ako sú nemčina alebo angličtina, nie je slovenský slovosled taký pevný. Napriek tomu sa musia dodržiavať určité pravidlá.

Významový činiteľ

Je to najdôležitejší slovosledný činiteľ v slovenčine.

Poradie slov vo vete súvisí s tým, čo je už známe a čo je nové a dôležité.

Vo vete rozlišujeme:

• východisko výpovede – to, na čo veta nadväzuje
• jadro výpovede – nová, najdôležitejšia informácia
• medzi nimi môže byť tranzitná časť

Najčastejšie poradie je:

• objektívne poradie – východisko → jadro
• subjektívne poradie – jadro → východisko

Zjednodušene platí, že:

• na začiatku bývajú menej dôležité informácie
• na konci bývajú najdôležitejšie informácie

Gramatický činiteľ

Určuje dodržiavanie gramatických pravidiel pri radení slov.

V slovenčine je pomerne ustálené napríklad postavenie:

• zhodného prívlastku pred podstatným menom
  pekný dom

Ak sa toto poradie zmení, môže to pôsobiť:

• štylisticky príznakovo v umeleckom texte
  stonom tichým
• bezpríznakovo v odborných názvoch
  kyselina sírová

Rytmický činiteľ

Súvisí najmä s postavením príkloniek.

Príklonky sú slová bez vlastného prízvuku, ktoré sa pripájajú k predchádzajúcemu prízvučnému slovu a tvoria s ním jeden zvukový celok.

Patria sem napríklad:

• krátke tvary zámen: mi, ma, mu, si, ťa, ho, sa
• tvary pomocného slovesa byť

Ak chceme tieto slová zdôrazniť, používame radšej dlhé tvary.

Ak sa vo vete nachádza viac príkloniek, obyčajne stoja pri sebe.

Odchýlky od vetnej stavby

Expresívne syntaktické konštrukcie

V bežných spontánnych prejavoch sa často stáva, že človek nemá dosť času formulovať výpoveď úplne presne. Preto vznikajú konštrukcie, ktoré narúšajú pravidelnú vetnú stavbu.

Tieto konštrukcie sú typické najmä pre:

• hovorovú reč
• umelecký štýl
• vo vecných textoch sa z nich častejšie uplatňuje najmä elipsa

Patria sem:

• apoziopéza
• elipsa
• vytýčený vetný člen
• pripojený vetný člen
• parentéza

Apoziopéza

Je to nedokončená výpoveď, ktorú hovoriaci zámerne alebo nezámerne preruší.

Príklad: Keby si ešte raz...

Takáto konštrukcia býva expresívna a často naznačuje emóciu, napätie alebo nedopovedaný význam.

Elipsa

Elipsa je výpustka, teda neúplná výpoveď vzniknutá vynechaním časti, ktorú si vieme domyslieť z kontextu alebo zo situácie.

Rozlišujeme:

• situačnú elipsu
  Mne kofolu.
  Dva do Popradu.
• kontextovú elipsu
  Na výber sú tri druhy jedál. Z nich si môžeme vybrať.
  V druhej vete je niečo vypustené, lebo to vyplýva z predchádzajúcej výpovede.

Parentéza – vsuvka

Parentéza je vsuvka, ktorá prerušuje plynulý tok výpovede a vyjadruje:

• autorov postoj
• doplňujúcu informáciu
• spresnenie

Nie je nevyhnutnou súčasťou vety, skôr ide o sprievodný komentár.

V písanom texte sa vyčleňuje:

• čiarkami
• pomlčkami
• prípadne zátvorkami

Príklad: Ty si, ako vidím, už rozhodnutá.

Polovetné konštrukcie

Čo sú polovetné konštrukcie

Polovetné konštrukcie sú prechodné útvary medzi jednoduchou vetou a súvetím. Majú skrytý prisudzovací vzťah, ale nie sú vyjadrené plnou vetou.

Typické je, že využívajú neurčité slovesné tvary, napríklad:

• prechodník
• príčastie
• neurčitok

Vo vete môžu plniť funkciu:

• doplnku
• voľného prívlastku
• príslovkového určenia

Ich podstata spočíva v tom, že určitý slovesný tvar sa nahradí neurčitým tvarom.

Príklady polovetných konštrukcií

S prechodníkom

Chodil po izbe a pospevoval si.
→ Chodil po izbe pospevujúc si.

S činným príčastím

Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov.
→ Žiaci ovládajúci pravopis sa neboja diktátov.

S neurčitkom

Išli sme na ples, aby sme sa zabavili.
→ Išli sme na ples zabaviť sa.

Dôležité zhrnutie

Čo si zapamätať

• Syntax skúma spájanie slov do skladov, viet, súvetí a textov.
• Vetné členy delíme na základné a rozvíjajúce.
• Sklad je spojenie významovo a gramaticky súvisiacich plnovýznamových slov.
• Veta je základná jednotka komunikácie a môže byť jednoduchá alebo súvetná.
• Modálnosť vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede.
• Súvetia delíme na priraďovacie a podraďovacie.
• Slovosled v slovenčine ovplyvňuje významový, gramatický a rytmický činiteľ.
• Odchýlky od vetnej stavby sú časté najmä v hovorovej a umeleckej reči.
• Polovetné konštrukcie stoja medzi vetou a súvetím a zhusťujú vyjadrovanie.

Základné jednotky skladobnej roviny

Jednotka	Charakteristika	Príklad
Vetný člen	Základná syntaktická zložka vety	žiak, píše, v škole
Sklad (syntag­ma)	Spojenie dvoch alebo viacerých významovo súvisiacich slov	pekný dom, čítať knihu
Veta	Základná jednotka komunikácie	Dieťa spí.
Súvetie	Spojenie dvoch alebo viacerých viet	Prišiel a sadol si.
Polovetná konštrukcia	Prechod medzi jednoduchou vetou a súvetím	Kráčal, pospevujúc si.
Text	Vyšší celok zložený z viet	rozprávanie, úvaha, opis

Vetné členy – prehľad

Vetný člen	Otázky	Čo vyjadruje	Príklad
Podmet	Kto? Čo?	Pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti	Žiak píše.
Prísudok	Čo robí? Čo sa deje? Aký je?	Dej, stav alebo vlastnosť podmetu	Žiak píše.
Predmet	Koho? Čo? Komu? Čomu? O kom? O čom?	Osobu, vec alebo jav zasiahnuté dejom	Čítam knihu.
Prívlastok	Aký? Ktorý? Čí?	Bližšie určuje podstatné meno	Pekný dom
Príslovkové určenie	Kde? Kedy? Ako? Prečo?	Okolnosti deja	Býva v meste.
Doplnok	Aký? Ako?	Vlastnosť podmetu alebo predmetu počas deja	Prišiel unavený.
Prístavok	Kto to? Čo to?	Dodatočne vysvetľuje pomenovanie	Štefánik, vedec a politik, ...

Základné a rozvíjajúce vetné členy

Skupina	Vetné členy
Základné vetné členy	podmet, prísudok
Rozvíjajúce vetné členy	predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok, prístavok

Podmet – rozdelenie

Typ podmetu	Charakteristika	Príklad
Vyjadrený	Je vo vete priamo pomenovaný	Mama varí.
Nevyjadrený	Nie je vyslovený, ale vyplýva zo slovesného tvaru	Píšem.
Všeobecný	Pôvodca deja nie je určený presne	Hovoria, že bude pršať.

Prísudok – rozdelenie

Typ prísudku	Charakteristika	Príklad
Slovesný	Vyjadrený plnovýznamovým slovesom	Chlapec beží.
Menný	Vyjadrený mennou časťou	On je lekár.
Slovesno-menný	Tvorí ho spona a menná časť	Dom je veľký.
Citoslovný	Vyjadrený citoslovcom	A auto bum do plota.

Jednočlenné a dvojčlenné vety

Typ vety	Charakteristika	Príklad
Jednočlenná slovesná	Má vetný základ vyjadrený slovesom	Prší.
Jednočlenná neslovesná	Má vetný základ bez slovesa	Ticho.
Dvojčlenná úplná	Má podmet aj prísudok	Dievča spieva.
Dvojčlenná neúplná	Jeden člen chýba, ale dá sa domyslieť	Už idem.

Predmet – druhy

Druh predmetu	Charakteristika	Príklad
Priamy	Zvyčajne bez predložky, často v akuzatíve	Čítam knihu.
Nepriamy	V inom páde alebo s predložkou	Hovorím o knihe.

Prívlastok – druhy

Druh prívlastku	Charakteristika	Príklad
Zhodný	Zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a páde	Nový zošit
Nezhodný	Nezhoduje sa s podstatným menom	Zošit z matematiky

Druhy príslovkového určenia

Druh	Otázka	Príklad
Miesta	Kde? Kam? Odkiaľ?	Býva v Bratislave.
Času	Kedy? Dokedy? Odkedy?	Príde zajtra.
Spôsobu	Ako?	Hovoril potichu.
Príčiny	Prečo? Z akej príčiny?	Neprišiel pre chorobu.
Účelu	Načo? S akým cieľom?	Prišiel po radu.
Podmienky	Za akej podmienky?	Pri snahe uspeješ.

Druhy skladov podľa významu

Druh skladu	Charakteristika	Príklad
Prisudzovací	Medzi podmetom a prísudkom	Dieťa spí.
Určovací	Medzi nadradeným a podradeným členom	písať list
Priraďovací	Medzi rovnocennými členmi	mama a otec

Spôsoby spájania slov v sklade

Spôsob	Charakteristika	Príklad
Zhoda	Jedno slovo sa prispôsobuje druhému	malé dieťa
Väzba	Nadradené slovo vyžaduje určitý pád	myslieť na brata
Primkýnanie	Slová sa spájajú bez tvarovej zmeny	hovoriť potichu

Vety podľa komunikačného cieľa

Druh vety	Charakteristika	Príklad
Oznamovacia	Podáva informáciu	Dnes je pekne.
Opytovacia	Pýta sa	Prídeš zajtra?
Rozkazovacia	Vyjadruje rozkaz alebo výzvu	Otvor okno.
Želacia	Vyjadruje želanie	Keby už bolo leto.

Súvetia – základné rozdelenie

Typ súvetia	Charakteristika	Príklad
Priraďovacie	Vety sú rovnocenné	Prišiel a sadol si.
Podraďovacie	Jedna veta je hlavná, druhá vedľajšia	Povedal, že príde.

Priraďovacie súvetia – druhy

Druh	Spojky / výrazy	Príklad
Zlučovacie	a, i, aj, ani	Prišiel a sadol si.
Stupňovacie	ba, ba aj, nielen – ale aj	Nielen prišiel, ale aj pomohol.
Odporovacie	ale, no, avšak	Chcel prísť, ale nestihol.
Vylučovacie	alebo, buď – alebo	Buď pôjdeš, alebo zostaneš doma.
Dôvodové	totiž, veď	Neprišiel, veď bol chorý.
Dôsledkové	preto, a tak, teda	Veľa sa učil, preto uspel.

Vedľajšie vety v podraďovacom súvetí

Druh vedľajšej vety	Čo nahrádza	Príklad
Podmetová	podmet	Kto sa učí, vyhrá.
Prísudková	mennú časť prísudku	Otázka je, či príde.
Predmetová	predmet	Viem, že príde.
Prívlastková	prívlastok	Dom, ktorý stojí na kopci, je starý.
Príslovková	príslovkové určenie	Keď prišiel, všetci vstali.
Doplnková	doplnok	Videl ho, ako odchádza.

Modálnosť výpovede

Druh modálnosti	Charakteristika	Príklad
Postojová	Vyjadruje základný postoj hovoriaceho	Prídeš?
Istotná	Vyjadruje mieru istoty alebo pochybnosti	Možno príde.
Vôľová	Vyjadruje možnosť, potrebu, povinnosť	Musíš sa učiť.

Slovosled v slovenčine

Činiteľ	Charakteristika	Príklad / poznámka
Významový	Určuje poradie podľa dôležitosti informácie	Nová informácia býva často na konci
Gramatický	Dbá na gramatické pravidlá	pekný dom
Rytmický	Súvisí s postavením príkloniek	dal mi knihu

Odchýlky od pravidelnej vetnej stavby

Jav	Charakteristika	Príklad
Apoziopéza	Nedokončená výpoveď	Keby si ešte raz...
Elipsa	Vynechanie časti, ktorú si domyslíme	Mne kofolu.
Parentéza	Vsuvka v texte	Ty si, ako vidím, pripravený.
Vytýčený vetný člen	Zvýraznený člen na začiatku	Otec, ten to vedel najlepšie.
Pripojený vetný člen	Dodatočne pripojený člen	Prišiel neskoro, veľmi neskoro.

Polovetné konštrukcie

Typ	Charakteristika	Príklad
S prechodníkom	Vyjadruje sprievodný dej	Kráčal, pospevujúc si.
S príčastím	Nahrádza vedľajšiu vetu	Žiaci ovládajúci pravopis uspeli.
S neurčitkom	Vyjadruje cieľ deja	Išli sme na ples zabaviť sa.