Rečnícky štýl

Rečnícky štýl

– je štýlom ústnej komunikácie; používa sa v rétorike, využíva bohatú slovnú zásobu, jeho cieľom je živo upútať; funkciou tohto štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča; nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie; za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľudovíta Štúra (Reči a state), predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval za zrušenie poddanstva.

základné znaky:

a.) ústnosť –ako celok patrí do ústnej komunikácie. Využíva mimojazykové prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady medzi poslucháčmi atď.) (rečnícky štýl je vždy ústny)

b.) verejnosť –útvary tohto štýlu sú venované širokej verejnosti. Tomuto faktu sa prispôsobuje výber jazykových prostriedkov – rečník so volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe; ak hovorí o počte, zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému dátumu; vyhýba sa vulgarizmom; používa kratšiu vetu než odborný štýl, lebo poslucháč sa k nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)

c.) sugestívnosť –rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry; opakuje slová; viackrát oslovuje poslucháča; robí vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho prejavu poslucháča; hovorí nadnesene – s pátosom; stíši alebo zosilní hlas, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne v závere prejavu sú priania, výzvy atď. (snaha zapôsobiť na city poslucháča)

d.) adresnosť –rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť (gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)
(rečový prejav môže byť určený osobe alebo skupine)

e.) názornosť –prednáška využíva názornosť podobne ako napr. didaktický výklad (graf, výpočet, portrét atď.) (názorné predvedenie)

kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:

1. agitačno – propagačné prejavy a reči

a.) politická reč –parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejav

b.) súdna reč –napr. reč obžaloby, reč obhajoby; súdna reč má veľa spoločných znakov s administratívnym štýlom, celé bloky textu sa pri takýchto istých príležitostiach opakujú a vytvára sa klišé – pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť vinný, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici, súd nenašiel žiadne pochybenie v posúdení prípadu

c.) cirkevný prejav –kázeň – je hybridným útvarom, kazateľ vykladá náboženský text, ale zároveň chce poslucháča presvedčiť o pravdivosti svojho učenia, získava ho pre istý životný štýl atď.

2. náučné prejavy:

a.) prednáška

b.) referáty a koreferáty –napr. politický, vedecký

3. príležitostné prejavy:

l. verejné prejavy:

a.) slávnostný prejav –jubilejný, spomienkový, gratulačný atď.

b.) rámcový prejav –privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď.

c.) informačný prejav –konferenciersky, výstraha, rozkaz atď.

ll. rodinné prejavy –stolový – toast, sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa – nemusí sa odohrať len v úzkom kruhu rodiny, rodinná situácia môže nastať napr. na obecnom úrade, v kostole