Spojky

Spojky

• neplnovýznamový SD

• majú vlastnosti samostatných morfém (gramatických slov)

• spájajú vety, slová

• nemajú vetnočlenskú platnosť

Pravopis:

• Písanie čiarky:

a) Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!

• ALE: ak vymením zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.

b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:
Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)

c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z
nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.

d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...

e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah:
Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)
Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)

Štylistické využitie spojok:

1. nepríznakové samy osebe

2. expresívne pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)

Častice

l neplnovýznamový SD
l vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu/vete
významové odtienky

– NEMAJÚ vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné
jednočlenné vety: Možno...Samozrejme. Áno!)

Pravopis

l Písanie čiarky

a) Pri hodnotiacich a vysvetľovacích časticiach:

– Píšeme čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:
Chcel odísť, zrejme, vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.

– Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru neskoro.

l Spojenie častice s oslovením

– Čiarku píšeme až po substantíve: No Jano, to sa ti teda podarilo
NIE: No, Jano, to sa ti ....

l Písanie dovedna/osobitne

a) ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak)

b) väčšinu píšeme spolu: bezpochyby, čožeby, akoby, akiste

c) spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojveru

d) opakovanie častíc – so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už

Štylistické využitie

l v subjektívne ladených textoch hovorového štýlu – v dialógoch
l v úlohe konektorov (pri výstavbe textu)
l na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom a umeleckom štýle
l NO – nepoužívať vo výkladovom texte
l takže – bezdôvodné použitie v hovorovom štýle

Rozlišuj:

l Už je raz darmo. častica
l Žil raz starček so starenkou. príslovka
l Stačí mi raz povedať! Číslovka

Aký osobný postoj má výpoveď?

l Mám asi 100 eur.
l Mám možno 100 eur.
l Mám pravdepodobne....
l Mám chvalabohu....
l Mám dokonca...
l Mám nanajvýš...
l Mám iba/len...
l Mám sotva...

Porovnaj funkciu označených slov:

l Len aby nezabudol.
l Bojí sa, aby nezabudol.
l Nemám ani jednu.
l Neodišiel Patrik ani Dano.
l Samozrejme, ty máš prednosť!
l Prijala to tak samozrejme.