Citoslovcia

Citoslovcia

– neplnovýznamové SD

– slová – vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-lingi)

– ak nezastupujú iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť, inak:

Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.

– vo funkcii slovesa – prísudok

– stoja mimo vety, sú oddelené čiarkou

Pravopis

Interpunkcia

– Na konci zvyčajne majú výkričník ! Ach, to azda nie! Vitajte u nás!

– Uprostred vety ich môžeme zdôrazniť ! A on buch! a bol na zemi.

Písanie čiarky:
Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!

ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je
oddelené čiarkou.)

Písanie osobitne a dovedna

– U mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi / hihihi
„Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá kukučka.

– Zmeravené tvary dovedna: Nevídali. Dajsamisvete!

Druhy

– vlastné

– zvukomalebné

Štylistické využitie

– nehodia sa do písomných prejavov objektívnych štýlov

– v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické rozprávanie, dialóg – monológ)

– významový vzťah s expresívnymi príznakmi

– dotvárajú sémantické hodnoty výpovede

– odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/: napr.
Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanie
Asi ťažko to urobí. – náhrada sotva

– Zvukomalebné slová = onomatopoje

– Zvuky zvierat:
kikirikí (SR), cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),
cucuricu (rumunčina: kukuriku).

– AHOJ – starý kresťanský pozdrav námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“