Autorská reč a reč postáv

Autorská reč a reč postáv

Autorská reč

Rozprávač – základnou sujetovou kategóriou, je sprostredkovateľom medzi autorom a čitateľom, nemožno ho zamieňať ani stotožňovať s autorom. Rozprávač je autor, ktorý pútavo a nepriamo podáva nejaký príbeh, alebo osoba, ktorá príbeh rozpráva a zaujímavo či vzrušujúco rozpovedá. Vo svojom rozprávaní využíva rečové zvraty a väzby tak, aby jeho vyrozprávanie deja bolo príťažlivé.

typy rozprávača:

1. vševediaci – pozorovateľ, s nikým sa nestotožňuje, charakterizuje činy postáv, rozpráva dej, vyostruje konflikt, nezainteresovaný pozorovateľ, v 3. osobe

2. personálny = vševediaci, ale do detailu ovláda iba jednu postavu, jej vnútro a vonkajšie znaky, u ostatných vykresľuje iba základné črty, dej sústredený na jednu postavu, ktorá sa vyvíja, väčšia subjektivizácia v 3. osobe

3. priamy – účastník deja, rozpráva celý príbeh v 1. osobe, charakterizuje svoje vnútorné pocity, nálady, u ostatných ho zaujímajú len vonkajšie znaky

4. oko kamery – vonkajšie znaky postavy, opis správania, dialógy a gestá majú poukazovať na vnútro postáv, nepoužíva monológ, opis vnútorných stavov postáv

– rozprávač môže vyrozprávať príbeh 2. spôsobmi: ja rozprávanie (1. os.)-vyrozprávanie príbehu z pohľadu rozprávača a on rozprávanie (3. os.) – objektívne zobrazenie reality

Pásmo postáv

Priama reč

– je záznam ústneho jazykového prejavu

– ide o doslovné opakovanie hovoreného (alebo aj mysleného) prejavu osoby

– v umeleckom rozprávaní sa používa na citovanie reči postáv (najčastejšie vo forme replík dialógov)

– od ostatného textu ju oddeľujeme úvodzovkami a uvádza ju uvádzacia veta. Náš jazyk pozná 3. základné typy zápisu priamej reči, pričom je veľmi dôležitý pravopis interpunkčných znamienok a veľkých i malých písmen.

– Zachová si pôvodnú gramatickú osobu i čas

Schémy všetkých 3 typov zápisu priamej reči v slovenčine sú takéto:

· uvádzacia veta: „Priama reč./!/?“

· „Priama reč,/?/!“ uvádzacia veta.

· „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama reč./!/?“

Nepriama reč

– je len reprodukciou, správou o nejakom prehovore

– vyjadruje sa vedľajšou vetou podmetovou, v ktorej sa pôvodná osoba, čas, prípadne aj slovesný spôsob výpovede prispôsobuje vete

– príklad: Z rádia sa ozval naliehavý hlas redaktora, že sa dnes začína letný čas.

Polopriama reč

– využíva len 3. osobu, podobne ako v pásme rozprávača, ale jazykové prostriedky (citoslovcia, zvolacie vety, hodnotiace častice) ešte odkazujú na priamu reč.

– Príklad: Áno, pôjdem tam ale všetko jej vysvetlí.

Nevlastná priama reč

– je gramaticky totožná s priamou rečou, ale neoddeľuje sa v texte úvodzovkami

– napríklad: Darmo sa hneváš, povedal, nemáš pravdu.