Spisovná výslovnosť

Spisovná výslovnosť

Pravidlo o spodobovaní (hlásky)
 
Znelostná asimilácia (spodobovanie) spoluhlások
-  je prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti.
K znelostnej asimilácií prichádza:
a) vnútri slova – v predpone, napr. rozplakala sa;
b) na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. Dub padol.
c) na konci slova pred prestávkou, napr. Príď!
 
Pravidlo o rytmickom krátení
Pravidlo o rytmickom krátení hovorí, že v slovenčine zvyčajne v jednom slove nenasledujú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Výnimky z tohto pravidla sú uvedené v aktuálnych Pravidlách slovenského pravopisu.
 
Fonetický zápis textu sa nazýva transkripcia. Uvádza sa v hranatých zátvorkách, napr. deti [ďeťi]. Spisovnú výslovnosť zapísanú transkripciou uvádzajú slovníky správnej výslovnosti, napr. Pravidlá slovenskej výslovnosti, ale aj Príručný slovník slovenskej výslovnosti. Transkripcia je veľmi dôležitá aj pri prepise výslovnosti v cudzích jazykoch, napr. v angličtine.
 
Jazyk používame v 2 základných podobách – v ústnej a písanej.
Správne ovládanie oboch podôb je výrazom vzťahu k jazyku a celej našej kultúre. Preto treba venovať rovnakú pozornosť pravopisu i spisovnej výslovnosti. Pravopis (ortografia) slovenčiny je pomerne zložitý. Aj preto je potrebné využívať jazykové príručky, v ktorých nájdeme jeho spisovnú, normatívnu podobu, a to hlavne Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.
 
Správnu výslovnosť slovenčiny zachytáva príručka Pravidlá slovenskej výslovnosti, v ktorej sú premietnuté výsledky ortoepických výskumov.
 
Ortoepia – je jazykovedná disciplína, ktorá stanovuje pravidlá spisovnej výslovnosti. Z javov zvukovej roviny treba venovať pozornosť samohláske ä (päta, žriebä); dvojhláskam ia, ie, iu, ô (smiať sa, smieť, páviu, ôsmy); mäkkým spoluhláskam ď, ť, ň, ľ. Naprávaním organických chýb vo výslovnosti (výslovnosť sykaviek, ráčkovanie) sa zaoberá logopédia.