Spisovná výslovnosť

Spisovná výslovnosť

Pravidlo o spodobovaní (hlásky)

Znelostná asimilácia (spodobovanie) spoluhlások

– je prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti.

K znelostnej asimilácií prichádza:

a) vnútri slova – v predpone, napr. rozplakala sa;

b) na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. Dub padol.

c) na konci slova pred prestávkou, napr. Príď!

Pravidlo o rytmickom krátení

Pravidlo o rytmickom krátení hovorí, že v slovenčine zvyčajne v jednom slove nenasledujú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Výnimky z tohto pravidla sú uvedené v aktuálnych Pravidlách slovenského pravopisu.

Fonetický zápis textu sa nazýva transkripcia. Uvádza sa v hranatých zátvorkách, napr. deti (ďeťi). Spisovnú výslovnosť zapísanú transkripciou uvádzajú slovníky správnej výslovnosti, napr. Pravidlá slovenskej výslovnosti, ale aj Príručný slovník slovenskej výslovnosti. Transkripcia je veľmi dôležitá aj pri prepise výslovnosti v cudzích jazykoch, napr. v angličtine.

Jazyk používame v 2 základných podobách – v ústnej a písanej.
Správne ovládanie oboch podôb je výrazom vzťahu k jazyku a celej našej kultúre. Preto treba venovať rovnakú pozornosť pravopisu i spisovnej výslovnosti. Pravopis (ortografia) slovenčiny je pomerne zložitý. Aj preto je potrebné využívať jazykové príručky, v ktorých nájdeme jeho spisovnú, normatívnu podobu, a to hlavne Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.

Správnu výslovnosť slovenčiny zachytáva príručka Pravidlá slovenskej výslovnosti, v ktorej sú premietnuté výsledky ortoepických výskumov.

Ortoepia – je jazykovedná disciplína, ktorá stanovuje pravidlá spisovnej výslovnosti. Z javov zvukovej roviny treba venovať pozornosť samohláske ä (päta, žriebä); dvojhláskam ia, ie, iu, ô (smiať sa, smieť, páviu, ôsmy); mäkkým spoluhláskam ď, ť, ň, ľ. Naprávaním organických chýb vo výslovnosti (výslovnosť sykaviek, ráčkovanie) sa zaoberá logopédia.