:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Ostatné » Informatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Zvuková rovina jazyka

Ostatné » Informatika

Autor: Dievča kajka (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.10.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1219 slov
Počet zobrazení: 311
Tlačení: 22
Uložení: 25

Zvuková rovina jazyka 

Základné pojmy (hláska, fonéma, graféma), /fonetika, fonológia/

Systém slovenských hlások  (samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky, spoluhlásky podľa znelosti)

Diakritické znamienka a interpunkčné znamienka

Zhrnutie učiva – zvuková stránka reči

Ciele: Odlišovať zvukovú a písomnú podobu reči. Vedieť pomenovať jej základné jednotky. Odlišovať jednotlivé hláskové skupiny. Pochopiť a uplatniť vplyv na pravopis. Zdôvodniť dôležitosť ich  používania. Odlišovať jednotlivé diakritické znamienka. Aplikovať ich  správne vo vlastných grafických prejavoch. Ovládať základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Zvuková rovina jazyka 

-           vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči

-           ňou sa zaoberajú jednotlivé jazykovedné disciplíny:

 

  1. fonetika

- základná jednotka – h l á s k a

- skúma zvuky reči – tvorbu zvukov, fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu a i. čiže skúma hovorenú reč, správnu výslovnosť, tvorba slabík.... (ü ako sa hlásky tvoria, ü ako ich počujeme, ü ako sa správajú v spojení s inými hláskami - voda, dievča)

  1. fonológia – základná jednotka – f o n é m a (zaoberá sa funkčnou stránkou)

- využitie zvukov reči v praxi, skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie

 

Hláska

– najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)

konkrétna podoba fonémy v reči (konkrétne použitie tohto systému)

napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou, dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tok – rakrúk – rod, roh) -2 osobitné fonémy

 

Fonéma 

- zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku

- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti

 

Graféma – hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku

 

Transkripcia – fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti 

 

Ortoepia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka – PSV

 

Logopédia – naprávaním organických chýb vo výslovnosti (sykavky, ráčkovanie

 

Ortografia – zaoberá sa pravopisom slovenčiny, jej spisovnou a normatívnou podobou, príručky- PSP, KSSJ

 

Systém  slovenských hlások

Samohlásky

  • tóny, hlasivky kmitajú, priechod výdychového prúdu ostáva voľný
  • rozdiely – v dĺžke, polohe jazyka, účasť pier na artikulácii
  • samohláskové skupiny vyslovujeme splývavo: pousilovať, zaiskriť
  • ä – len vo vysokom štýle, obyčajné e
  • základ slabík = slabikotvorná funkcia
  • dlhé samohlásky – vyslovujeme dvojnásobne dlhšie
  • členenie: a, ä, e, i /y, o, u

                         á, é, í, ó, ú

Dvojhlásky

  • spojenie dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike
  • majú slabikotvornú funkciu
  • vyslovujú vždy v jednej slabike (trie-da), u cudzích slov, nejde o dvojhlásky, 2 samohlásky vedľa seba (demokraci – a, morfológi - a)
  • sä dlhé
  • prvá hláska = tlmená, druhá = výraznejšia
  • ia, ie, iu, ô
  • chyby vo výslovnosti:

jerni, paňju / pol, vm / ča, ňi – e / paňú, robá / kvoň, kň / móžem ]

 

Spoluhlásky

  • šumy, vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku
  • členia podľa viacerých kritérií (artikulačný orgán, miesta alebo pôvodu artikulácie, účasti hlasu /nosovej dutiny, trvania, sluchového dojmu/
  • členenie podľa a) vplyvu na pravopis i-y (mäkké – tvrdé – obojaké )
  1. b) účasti hlasiviek pri artikulácii (znelé /neznelé)

 

tvrdé: d t n l k g h ch

mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j

obojaké: b m p r s v z f

 

Znelostná asimilácia (ZA)

Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú

Neznelé – bez účasti hlasiviek

 

ZA = spodobovanie spoluhlások

  • prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti:
  1. vo vnútri slova --- pred predponou, napr. žabka

                               --- v predpone, napr. rozplakala sa

  1. na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. dub padol
  2. na konci slova pred prestávkou, napr. príď!

Z + N = 2 neznelé

/nadpis, z fľaše, loď pláva, rozsadiť/

N + Z = 2 znelé

/prosba, s ružou, plot z dreva/

 

N + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska

/s očami, s otcom, ku kráľovi/

 

VÝNIMKA – pred osobnými zámenami

               - spodobovaním nie jeod otcov

Slabika

  • tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami
  • najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu)
  • základom slabiky je samohláska /dvojhláska / slabikotvorná spoluhláska l, ĺ, r, ŕ (vlk, stĺp, srnka)
  • v slovách sa striedajú krátke s dlhými slabikami

Interpunkčné znamienka:

  1. (.) Bodka

- na konci oznamovacej vety, želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..

- za skratkou:  a pod.

- za číslicami na začiatku odsekov: 1.1

- za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj

- znamienko násobenia: 6.6

  1. (?) Otáznik:

- na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?

- na konci súvetí, ak hlavná veta je opytovacia: Mysleli ste si, že na to neprídem?

- vo vete v zátvorkách značí pochybnosť nad výrazom, za kt. sa nachádza: Zhodou náhod (?) došlo v roku 1988 k výmene susedného bytu.

- mieru naliehavosti – použitie viacero otáznikov: Tak prídeš?? Kedy konečne prídeš???

- za viacfunkčnou zvolaco-opytovacími vetami- ?!: Čo som to za človeka?! 

  1. (!) Výkričník:

- na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!

- miera naliehavosti sa zvyšuje použitím viacerých výkričníkov: Pomóc!!!

- vo vete v () za výrazom, na ktorý chceme upozorniť: Treba si uctiť storočné (!) výročie.

nepíše sa: v osloveniach na začiatku listov (uprednostňuje sa čiarka) Milá mamka,...

                    Vety so slovesom v rozkazovacom spôsobe: Pridajte 2 lyžičky oleja. 

  1. (;) Bodkočiarka:

- oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné.

- oddelenie časti výpočtov, ktoré patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica

- oddelenie väčších celkov v súvetiach:

- výpočty v podobe samostatných odsekov: uvádzacia veta:

                                                                        odsek;

                                                                        odsek;

                                                                        odsek. 

  1. (:) Dvojbodka:

- za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč,

- pres spresňujúcou časťou vety: V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci ( presnejšie: privezenci autobusmi).

- pred výpočtom: Program výletu. Prvý deň: príchod.

- medzi číslami na vyjadrenie pomeru: Česko-Ghana 0:2

  1. („“) Úvodzovky:

- priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby strýko.

- doslovný citát: Autor konštatuje:“ Naša spoločnosť by bola iná, keby bola morálka výhradne vecou tolerancie voči druhým ľuďom.“

- slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma príjemne prekvapil. 

  1. (–) Pomlčka: používa na oddelenie slov a viet, vymedzuje sa medzerami

- namiesto sponového slovesa: Mladosť – pochabosť.

- oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.

- oddelenie priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš?                                                                               - Prídem.

- za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje: Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava, nič by ich to nebolo stálo.

- naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti: január-marec, trať Praha-Košice

  1. (-) Spojovník: používa na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu pri zložených slovách, vlastných menách, neoddeľuje sa medzerami

- zložené vlastné mená, zemepisné názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko

- zložené všeobecné mená: národno-štátny

- spojenia s bližším určením: Košice-vidiek

- dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami

- spojenie časti slova zapísanej číslicou a slovom: 3-násobný, 3-izbový

- pripojenie prípony k skratkám a značkám: SMS-ka, TANAP-u, CD-čko

- spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor

- cudzie vlastné mená: Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang

  1. (...) Tri bodky:

- označenie emocionálnej, vzrušenej výpovede: Že „dobrý“...to si ako ... predstavujete?!

- nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...

- označenie vypustenej v známych vyjadreniach/nevhodných výrazoch: Kto neskoro chodí...

- podnety na zamyslenie: Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa škodí...

- označenie vynechanej časti v citátoch: „Uplatňujú sa v ňom nielen všeobecné zákonitosti, ale...aj zákonitosť jednotlivého.“

  1. (´) Apostrof:

- znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)

- skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá prilba´88

- v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses 

  1. (/) Lomka:

- označenie dvojice variantných, protikladných významov: dynamika/stabilita

- podiel alebo pomer dvoch veličín: ¾

- označenie školského roka: 2006/2007

- označenie hraníc veršov v súvislom texte: Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše... 

Diakritické znamienka alebo rozlišovacie znamienka, diakritické značky, rozlišovacie značky, ľudovo diakritika

- sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena (nad, pod, alebo vedľa), a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.

Okrem zmeny výslovnosti písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky.

Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je neoddeliteľnou súčasťou znaku.

Diakritické znamienka

V slovenčine

  • ´ – dĺžeň (ostrý prízvuk): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
  • ˇ – mäkčeň: č,ď, ľ, ň, š, ť, ž
  • ¨ – dve bodky: ä
  • ˆ – vokáň (cirkumflex): ô
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#dopln do slov mäkke i í  tvrde y ý #slova s ĺ
0.016