Počítačové siete rozdelenie

Ostatné » Informatika

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 14.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 947 slov
Počet zobrazení: 275
Tlačení: 22
Uložení: 20

Počítačové siete

Prepojením počítačov, prípadne s príslušenstvom, tak, že dokážu navzájom komunikovať, bezdrôtovým spôsobom alebo prostredníctvom fyzického prepojenia (kabeláže), vznikne počítačová sieť. Vytvorenie počítačovej siete má svoje výhody, umožňuje predovšetkým:

  • zdieľanie2prostriedkov (hardvéru), napríklad tlačiarní, diskov
  • zdieľanie dát (softvéru) využívajú napríklad databázové a informačné systémy
  • komunikáciu medzi užívateľmi posielaním textových správ až po videokonferencie

· monitorovanie a riadenie počítačov, zdieľanie výkonu,...

Počítačové siete delíme

  • podľa rozlohy (vzdialenosti prepojených počítačov)

PAN (Personal Area Network - osobná počítačová sieť) - spolupracujúce zariadenia slúžia len jednej osobe (typické prepojenie myši, tlačiarne alebo mobilu a počítača, notebooku, PDA,...) spája zariadenia rádovo v dosahu metrov. Na prepojenie sa obvykle používajú bezdrôtové technológie Bluetooth, IrDA, Wi-Fi.

LAN (Local Area Network) - lokálna počítačová sieť, ktorej počítače sú navzájom vzdialené rádovo desiatky až stovky metrov, teda sú umiestnené v jednej prípadne v niekoľkých susedných budovách. Ide o siete firemné, školské, podnikové a pod. Slúžia hlavne pre zdieľanie dát a zariadení v rámci jednej firmy, budovy, lokality... LAN sú obvykle v súkromnej správe, sú tvorené jedným káblovým systémom (alebo iným prenosovým prostriedkom - rádiové vlny a pod.). Prenosové rýchlosti dosahujú rádovo 10 Mbps až 10 Gbps.

MAN (Metropolitan Area Network) - mestská počítačová sieť s rozlohou rádovo desiatky km2. Metropolitné siete umožňujú rozšírenie pôsobnosti LAN ich predĺžením, zvýšením počtu uzlov, zvýšením prenosovej rýchlosti. Rýchlosť v MAN býva vysoká, ale charakterom sa radí k sieťam LAN. Siete môžu byť súkromné, ale i verejné a prenajímané.

WAN (Wide Area Network) - globálna, veľkoplošná počítačová sieť v rámci celých kontinentov až sveta. Spája rôzne LAN a MAN siete v pôsobnosti krajín, kontinentov ale i sveta. Prenosové rýchlosti môžu dosahovať rádovo až Gbps. Najznámejšou sieťou typu WAN je internet.

· podľa funkcie (úlohy) počítačov v sieti

peer-to-peer (rovný s rovným, označuje sa tiež ako p2p sieť)

Všetky počítače v sieti sú rovnocenné. Každá stanica v sieti môže vyčleniť nejaký svoj prostriedok (diskový priestor, tlačiareň, mechaniku...) na zdieľanie. Iná stanica môže tieto prostriedky využívať. Tento typ siete obvykle nemá centrálnu správu, každý uzol sa spravuje sám. Zdieľanie prostriedkov je možné aj cez internet.

V niektorých textoch sa sieť typu peer-to-peer označuje aj ako ad hoc. Firma Microsoft ju na svojich www stránkach charakterizuje nasledovne: „Sieť ad hoc je dočasné pripojenie medzi počítačmi a zariadeniami používané na špeciálne účely, napríklad na zdieľanie dokumentov počas schôdze alebo hranie počítačových hier pre viac hráčov. Pripojenie na Internet môžete tiež dočasne zdieľať aj s inými používateľmi v sieti ad hoc, takže títo používatelia nemusia nastaviť svoje vlastné pripojenia na Internet. Siete ad hoc môžu byť iba bezdrôtové, preto musí byť v počítači nainštalovaný bezdrôtový sieťový adaptér, ak chcete vytvoriť sieť ad hoc alebo sa pripojiť k takejto sieti.“

klient/server

V praxi sa častejšie vyskytuje zapojenie, pri ktorom je jeden z počítačov nadradený, riadiaci. Takýto počítač nazývame server. Ostatné počítače sa správajú ako klienti (workstation, pracovná stanica), ktorí

1 Vzhľadom na to, že väčšina opísaných technológií je vo vývoji, čitateľ môže nájsť v literatúre aj ináč usporiadané poznatky, prípadne novšie poznatky a parametre zariadení (preto sme sa snažili neuvádzať napríklad prenosové rýchlosti, ktoré sa menia skoro z mesiaca na mesiac).

2 zdieľanie – sprístupnenie ostatným, spoluvlastníctvo

požadujú určité služby od servera. Serverov môže byť viacero typov - podľa typu poskytovaných služieb

  • súborový server, tlačový server, poštový server, www server, ftp server,... Nemusí platiť vzťah, že jeden server je jeden počítač, resp. na jednom fyzickom počítači môže existovať viacej serverov. Server máva špeciálny sieťový operačný systém (UNIX, Linux, Novell NetWare, Microsoft Windows NT, Microsoft Server 2008,...), často na ňom „bežia“ mnohoužívateľské programy1. Typickým príkladom servera je počítač, na ktorom sú umiestnené elektronické poštové schránky, do ktorých môže 24 hodín denne prichádzať elektronická pošta (e-mail). Klient si svoju poštu pozrie, keď príde domov a pripojí sa svojim počítačom na server (požiada o službu – prezretie došlej pošty).

· podľa fyzickej topológie (vzájomného usporiadania zariadení v počítačovej sieti)

Medzi základné typy topológie siete LAN patrí: zbernica, hviezda a kruh. Zložitejšia topológia sietí môže obsahovať kombináciu základných typov, najčastejšie kombinácia hviezd do stromovej štruktúry, topológiu úplnú a chrbticovú.

zbernicová

Základným prvkom zbernicovej topológie je zbernica - úsek prenosového média (kábel), ktorá tvorí kostru siete. K nej sú jednotlivé stanice siete pripojené pomocou odbočovacích prvkov jedna vedľa druhej. Prenosovým médiom je najčastejšie koaxiálny kábel (s prenosovou rýchlosťou 10 Mbit/s) alebo krútená dvojlinka. V zbernicovej topológii sa nevyskytuje centrálna alebo riadiaca stanica. Dátové správy sa šíria vedením všetkými smermi a všetky stanice k nim majú prístup. Sieť zbernicovej topológie je najjednoduchšia a veľmi ľahko sa inštaluje. Zbernica má jeden začiatok a jeden koniec a musí byť ukončená terminátorom (odpor zamedzujúci „odrazu dátových správ“). Veľkou výhodou tejto topológie je funkčnosť siete v prípade výpadku jednej stanice, ale naopak, pri prerušení kábla (prenosového média) sa stáva sieť nefunkčná. V súčasnosti sa táto topológia využíva len zriedka.

hviezdicová

V sieti hviezdicovej topológie pôsobí v centre siete centrálny uzol, ktorým môže byť prepínač (switch), v starších sieťach rozbočovač (hub) alebo, najmä pri bezdrôtových sieťach, opakovač (repeater). K centrálnemu uzlu sú pripojené stanice siete samostatnými linkami, najčastejšie pomocou symetrického kábla (krútená dvojlinka). Pri poruche centrálneho uzla je celá sieť vyradená z prevádzky.

kruhová (prstencová)

Stanice siete sú prepojené vedením do tvaru súvislého kruhu. Dáta sa pohybujú v kruhu od odosielateľa (prechádzajú postupne k najbližšiemu susedovi) postupne cez všetky následné uzly až k príjemcovi (adresovanej stanici ) – smer pohybu je daný spôsobom prepojenia siete. Na riadenie smeru prenosu dát sa používa riadiaca značka - Token. Pomocou nej sa dátové správy odovzdávajú postupne jedným smerom medzi stanicami. Stanica siete, ktorá má riadiacu značku, môže vysielať, ostatné stanice môžu iba prijímať. Týmto je odstránená možnosť vzniku kolízii pri súčasnom vysielaní niekoľkými stanicami. Výpadok ľubovoľnej stanice spôsobí nefunkčnosť celej siete.

stromová

Stromová topológia je prirodzeným rozšírením topológie typu hviezda s kombináciou zbernice. Má aj podobné vlastnosti. Používa sa najčastejšie u širokopásmových sietí a optických vlákien.

1 programy schopné obslúžiť naraz viacej klientov - užívateľov

úplná

Každá stanica siete je prepojená zo všetkými ostatnými stanicami. Táto topológia vyžaduje veľký počet káblov. Je veľmi spoľahlivá, ale zle rozšíriteľná. Používa sa málo. V prípade, že nejaké spojenie zlyhá, dáta môžu putovať k cieľu ďalej po iných dostupných linkách (majú viac možností).

chrbticová

Prepája jednotlivé LAN s ľubovoľnou topológiou.

Zhrnutie:

Topológia Výhody Nevýhody

ZBERNICA (BUS)

HVIEZDA (STAR)

KRUH (RING)

Jednoduchá, spoľahlivá; ľahko sa rozširuje; jednoduché pripájanie ďalších staníc do siete

Ľahká modifikácia a pridávanie nových staníc siete

Rovnocenný prístup pre všetky stanice siete

Pri prerušení prenosového média kostry siete je sieť nefunkčná

Ak zlyhá centrálny uzol, zlyhá celá sieť

Sťažená inštalácie siete a obmedzený počet staníc v kruhu. Zlyhanie jednej stanice siete spôsobí nefunkčnosť celej siete

STROM (HUB)

Jednoduché rozširovanie siete Pri výpadku centrálneho uzla je nefunk ný celý podstrom siete

č

 

ÚPLNÁ Veľmi spoľahlivá Zle rozširovateľná

· podľa logickej topológie (spôsobu, akým sa posielajú údaje v rámci siete)

unicast („jednosmerové vysielanie“)

údaje sú posielané len na jeden počítač; je to najpoužívanejší spôsob na internete.

multicast („viacsmerové vysielanie“)

údaja sa odošlú celej skupine len raz z počítača a tie sa podľa potreby v uzle kopírujú; existujú multicastové skupiny, do ktorých sa možno pripojiť a prijímať posielané údaje; výhoda je v tom, že sa údaje pošlú len raz a pre jednotlivé počítače sa vetvia v uzle, až vznikne potreba; nevýhoda je, že server nevie, kto prijíma a či boli údaje doručené.

broadcast („všesmerové vysielanie“)

údaje sa posielajú na všetky počítače v dosahu (obvykle sa jedná o lokálnu sieť); neexistuje tu žiadne poradie, ktoré musia jednotlivé stanice dodržiavať, aby mohli pristupovať k sieti („kto prv príde, ten skôr vysiela“). Používajú ho napr. niektoré chatovacie programy, alebo hry pri hľadaní servera (na LAN). token pasing (odovzdávanie tokenu – „štafetového kolíka, pešiaka“)

posielať údaje môže iba tá stanica, ktorá vlastní Token. Ak už stanica nechce posielať žiadne údaje, odovzdáva Token ďalšej stanici.

· podľa technológie

Ethernet

v súčasnosti (v rôznych modifikáciách) dominujúci typ, komunikácia na princípe zdieľania prenosového média (ether - „éter“ - vodič) - stanica začne vysielať keď nevysiela žiadna iná; všetky ostatné môžu dáta prijímať, ak sa stane, že dve stanice začnú vysielať naraz (kolízia), zastavia sa a po náhodnom čase pokus opakujú; fyzická topológia zbernicová (10Base5, 10Base2) alebo hviezdicová (10BaseT, 100BaseT,...). Technológia Ethernet môže byť použitá aj pre bezdrôtovú sieť.

Rýchlosť Siete Ethernet dosahujú rýchlosť prenosu údajov 100 alebo 1 000 Mbps, čo závisí od typu použitého kábla.

ThickNet (hrubý ethernet) – používa ako médium hrubý koaxiálny kábel; zbernicová topológia; dĺžka zbernice môže byť až 500 m; prenosová rýchlosť je do 100Mbps

FastNet (rýchly ethernet) – používa ako médium krútenú dvojlinku (prípadne optické

vlákna); hviezdicová topológia; rýchlosť do 100Mbps

Gigabitová sieť Ethernet je najrýchlejšia a jej prenosová rýchlosť je 1 gigabit za sekundu (alebo 1 000 Mb/s); z krútenej dvojlinky využíva všetky štyri páry vodičov.

Náklady Káble a prepínače pre sieť Ethernet sú lacné a počítače sa dodávajú s už nainštalovanými adaptérmi (sieťovými kartami na zákl.doske). Pridanie prepínača (switch) alebo smerovača (router) do siete predstavuje najväčšie náklady (desiatky eur).

Výhody Ethernet je overená a spoľahlivá technológia.

Siete Ethernet sú lacné a rýchle.

Nevýhody Inštalácia kabeláže.

· podľa použitého prenosového média

rozlišujeme metalické (elektrický signál), optické (svetelný s.) a bezdrôtové siete (elektromagnetický s.).

metalická sieť

prepája svoje komponenty nejakým druhom kábla (drôtu, vodiča)

· koaxiálny kábel

opísaný v technológii Ethernet pre LAN sa dnes už používa zriedka; koaxiálny kábel sa však používa aj v káblovej televízii a umožňuje využiť ho aj na pripojenie do siete; je nutné použiť modem, ktorý

„odfiltruje sieťový signál“

· krútená dvojlinka

štandardne ide o štvorpárový kábel, pričom vodiče páru sú navzájom prepletené, skrútenie pomáha redukovať vzájomné presluchy a šumy z vonkajšieho prostredia, a zároveň bráni vyžarovaniu z páru do prostredia; rozdiel potenciálov v páre kóduje prenášaný signál; pri zapojeniach s prenosovými rýchlosťami do 100Mbps sa využívajú len dva páry, pri zapojeniach do 1Gbps sa využívajú všetky štyri páry;

UTP (Unshielded Twisted Pair) – netienená krútená dvojlinka;

FTP (Foilded Twisted Pair) – fóliovaná krútená dvojlinka – UTP obtočená hliníkovou fóliou na zníženie vyžarovania

STP (Shielded Twisted Pair) – tienená krútená dvojlinka – dokonalejšie tienenie ako FTP, pretože tienené sú už páry (tienenie môže byť realizované aj opletením neizolovaným zväzkom vodičov)

· telefónna sieť

Dial-up je klasické vytáčané pripojenie do internetu. Uskutočňuje sa pomocou klasickej telefónnej linky a modemu. Tento prístup do internetu patril medzi najlacnejšie. Je to najstaršie, ale zároveň najpomalšie pripojenie. Dosahovaná rýchlosť sa pohybuje medzi 28kb/s-56kb/s. Ďalším problémom je, že v prípade používania internetu sa nedá používať telefónna linka (nedá sa volať a ani byť volaný).

ISDN (Integrated Services Digital Network - Digitálna sieť integrovaných služieb), je vo svojom princípe verejná digitálna telekomunikačná služba, primárne navrhnutá pre komfortnú telefóniu s pridanou možnosťou dátových prenosov. Funguje na princípe digitálneho prenosu údajov po existujúcich metalických vedeniach. Pre pripojenie na internet prostredníctvom linky ISDN je potrebné mať počítač vybavený ISDN kartou alebo ISDN modemom. ISDN modemy slúžia rovnakému účelu ako klasické analógové modemy, t.j. k prenosu dát. Preto im aj ostalo označenie modem, napriek tomu, že s pôvodným významom tohto slova (MOdulátor/DEModulátor) nemajú vôbec nič spoločné a komunikácia medzi ISDN modemami prebieha digitálne na úplne odlišnom princípe ako pri klasických analógových modemoch.

ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line - doslova „asymetrické digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je jedna z foriem DSL (digitálneho účastníckeho vedenia). Vyznačuje sa tým, že je „asymetrická“, teda pri prenose dát sa využíva vyššia prenosová rýchlosť smerom k užívateľov (pri zavádzaní dát, tzv. „sťahovaní“, po angl. download, alternatívne downstream) a nižšia od užívateľa (pri odsúvaní dát, po angl. upload, alternatívne upstream). Ide o vysokorýchlostnú („širokopásmovú“) technológiu, takže prenos dát prostredníctvom ADSL v porovnaní s prenosom analógovou prípojkou alebo základným prístupom ISDN je niekoľkonásobne vyšší. Umožňuje trvalý a časovo neobmedzený prenos dát nezávisle spolu s telefónnou hlasovou službou (analógovou alebo základným prístupom ISDN) na bežných medených telefónnych linkách, čiže užívateľ môže napr.

telefonovať alebo faxovať a súčasne sťahovať dáta z internetu. ADSL umožňuje rýchlejšie dátové prenosy po medených telefónnych linkách ako je možné dosiahnuť pomocou konvenčných modemov. To sa dosahuje použitím frekvencií, ktoré sa bežne nepoužívajú pri hlasových telefonických hovoroch, obzvlášť frekvencie vyššie ako je schopné zachytiť ľudské ucho. Takýto signál nebude po bežných telefónnych linkách cestovať veľmi ďaleko, preto je ADSL možné využiť iba na krátke vzdialenosti, zvyčajne menšie ako 5 km. Keď signál dosiahne miestnu ústredňu telefonickej spoločnosti, ADSL signál sa odfiltruje a okamžite presmeruje do konvenčnej internetovej siete, kým akýkoľvek signál na hlasovej frekvencii sa prepne do konvenčnej telefonickej siete. To umožňuje, aby bolo jediné telefonické spojenie využívané pre ADSL aj hlasové hovory naraz.

HPNA (Home Phoneline Networking Alliance) je technológia určená pre vysokorýchlostný dátový prenos po vnútorných telefónnych rozvodoch budov a slúži k realizácii mnohobodovej lokálnej siete bez nutnosti inštalácie špeciálnych dátových káblov; sieťové adaptéry sa zapájajú do telefónnych rozvodov v budove (umožňujú používať aj telefóny); nevýhodou je nutnosť kúpy adaptérov Home PNA a kompatibilný smerovač; u nás sa HPNA využíva málo.

· elektrická sieť

DPL (Digital Power Line – digitálne silové vedenie) je sieťová technológia využívajúca elektrické rozvody. Veľmi zaujímavá je myšlienka pripojenia internetu priamo od elektrárne až do elektrickej zásuvky. Problémom je pretlačenie vysokofrekvenčného signálu cez transformátory na vysokonapäťovom vedení. Preto zatiaľ prichádza do úvahy hlavne také riešenie, keď je internet privedený za poslední transformátor smerom k užívateľom inou cestou, ako po elektrickom vedení.

Home Plug („elektrická zástrčka v domácnosti“) používa k prepojeniu počítačov v budove silové elektrické rozvody 230V; do elektrickej zásuvky sa zasunie adaptér HomePlug a k počítaču sa pripojí káblom USB alebo ethernetovým káblom; prenosové rýchlosti dnes sú stovky Mbps;

optická sieť

Predchádzajúce káble boli metalické (kovové). Optický kábel obsahuje zväzok optických vlákien. Optické vlákna, zložené z jadra a obalu, umožňujú prenos svetelného signálu úplným odrazom svetelného lúča na rozhraní jadro – obal, pričom sa lúč šíri z jedného konca vlákna na druhý koniec. Ak má jadro dostatočne veľký priemer, umožňuje šírenie svetla vo viacerých módoch (vidoch), a takéto vlákno sa nazýva multimódové (mnohovidové). Tento režim je však nežiadúci pre diaľkové vysokorýchlostné spoje, keďže svetlo sa v jednotlivých módoch šíri rozličnou rýchlosťou a tak dochádza k „rozťahovaniu“ svetelných pulzov pri ich prechode vláknom. Preto sa pre diaľkové spoje používa tzv. monomódové (jednovidové) vlákno s menším priemerom jadra. Mnohovidové vlákno sa používa v lokálnych sieťach, nie je tak „háklivé“ na ohyb; ako zdroj svetla využíva LED diódy (monovidové využíva laserový zdroj). Prenosové rýchlosti môžu dosahovať desiatky Gbps.

bezdrôtová sieť (wireless)

poskytuje používateľovi voľnosť pohybu po celom území pokrytom signálom („žiadne káble“). Principiálne sem môžeme zahrnúť bezdrôtové siete LAN (WLAN) a PAN, mobilné siete a satelitné siete.

· Wi-Fi / bezdrôtový Ethernet

nie sú v zmysle certifikácie hardvéru celkom totožné, pre naše účely ich môžeme stotožniť. Hoci sa Wi-Fi (Wireless LAN) prenáša vzduchom, má rovnaké vlastnosti ako káblový neprepínaný ethernet. Dokonca sa môžu objaviť aj kolízie podobne ako v neprepínaných ethernetových sieťach. Bezdrôtové siete sú dnes postavené na štandarde IEEE.

Štandard

Frekvencia

Max. priepustnosť

Dosah (vo vnútri)

Dosah (vonku)

IEEE 802.11a

5 GHz

54 Mbit/s

~ 35 m

~ 120 m

IEEE 802.11b

2,4 GHz

11 Mbit/s

~ 38 m

~ 140 m

IEEE 802.11g

2,4 GHz

54 Mbit/s

~ 38 m

~ 140 m

IEEE 802.11n

2,4 alebo 5 GHz

270 Mbit/s (duálne)

~ 70 m

~ 250 m

IEEE 802.11y

3,7 GHz

54 Mbit/s

~ 50 m

~ 5 000 m

Wi-Fi umožňuje osobe so zariadením s bezdrôtovým adaptérom (PC, notebook, PDA) pripojenie k internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Typická Wi-Fi zostava obsahuje jeden alebo viac prístupových bodov (AP) a jedného alebo viacerých klientov. AP vysiela svoj SSID (Service Set

Identifier) - sieťové meno. Na základe nastavení (napr. podľa SSID) sa klient môže rozhodnúť, či sa k AP pripojí (ak je sieť zabezpečená, musí poznať heslo/kľúč zabezpečenia/prístupovú frázu).

  • Bluetooth („Modrozub“ - názov podľa vikingského kráľa)

je bezdrôtová komunikačná technológia pracujúca v pásme rádiových vĺn 2,4 GHz (rovnakom ako Wi-Fi). Bluetooth využívajú napr. PC, PDA, klávesnice, myši, tlačiarne, mobilné telefóny, mobilné headsety, navigačné jednotky GPS, videokamery, slúchadlá, reproduktory, autorádia. Slúži na nadviazanie spojenia medzi dvoma, prípadne viacerými zariadeniami, ktoré nemusia na seba „vidieť“. Jednotlivé verzie majú dosah desiatky až stovky metrov.

· IrDA

je komunikačný port vytvorený konzorciom IrDA (Infrared Data Association), ktoré opisuje bezdrôtovú komunikáciu pomocou infračerveného svetla (vysielačom sú LED diódy alebo laserové diódy, prijímačom sú fotodiódy). IrDA je súčasťou notebookov, tlačiarní, mobilných telefónov, PDA a pod. V súčasnosti je vytlačená rádiovým prenosom (Bluetooth), ktorý eliminuje nevýhodu infračerveného prenosu – potrebu priamej viditeľnosti. IrDA pracuje do vzdialenosti 1 m a zaraďujeme ju k PAN.

· mobilné telekomunikačné siete

a ich technológie sa pravdepodobne vyvíjajú najrýchlejšie (2G, 3G, 4G). Okrem hlasových služieb, SMS, MMS, umožňujú vysokorýchlostný prenos dát, pripojenie na internet a ďalšie multimediálne služby, napríklad videohovory.

· satelitné siete

umožňujú zabezpečiť hlasové a dátové služby po celej planéte (spojenie na veľké vzdialenosti) ale aj vysokorýchlostný prístup PC alebo LAN k internetu pomocou paraboly, konvertora a satelitného IP modemu. Výhodou je pokrytie a kvalita signálu, lacnejší je download ako upload, preto sa na upload používa mobilná telekomunikačná sieť.

Informatívny text: Referenčné modely

Referenčný model ISO/OSI

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Organization for Standardization – ISO) koncom roka 1979 prijala Referenčný model ISO/OSI (Reference Model of Open Systems Interconnection - Referenčný model prepojovania otvorených systémov), ktorý je odporúčacím modelom, ako riešiť vzájomné prepojovanie počítačových systémov rôznych typov a koncepcií, ktoré sú výsledkom práce rôznych výrobcov (heterogénne siete).

Model ISO/OSI pozostáva zo siedmich vrstiev (aplikačnej, prezentačnej, relačnej, transportnej, sieťovej, spojovej a fyzickej), ktoré definujú komunikačné schopnosti potrebné k uskutočneniu vzájomnej komunikácie medzi akýmikoľvek dvoma počítačmi. Každá vrstva využíva služby bezprostredne nižšej vrstvy a sama poskytuje svoje služby bezprostredne vyššej vrstve. Správa, súbor alebo akékoľvek údaje, ktoré budú odoslané do siete, musia prejsť týmito vrstvami, ktoré slúžia na to, aby údaje boli prenesené presne a neporušené.

Nepovinná časť:

Aplikačná vrstva (Application Layer), najvyššia, najbližšie k užívateľovi, je zodpovedná za poskytovanie prístupu aplikáciám (poštovému klientovi, prehliadaču www stránok, službe FTP,...) do siete. Požiadavku prevedie na bity a pripojí hlavičku, ktorá identifikuje (určuje) vysielací a prijímací počítač.

Prezentačná vrstva (Presentation Layer) preloží požiadavku do jazyka, ktorému rozumie prijímací počítač, t.j. vykoná transformácie potrebné pre správnu interpretáciu dát na cieľovom počítači. V tejto vrstve sú vykonané aj operácie ako dátová kompresia prípadne kódovanie dát. Vrstva pridá ďalšiu hlavičku, ktorá špecifikuje (určuje) jazyk a schému kompresie a kódovania.

Relačná vrstva (Session Layer) nadväzuje, udržiava a ruší logické spojenia - relácie medzi koncovými účastníkmi komunikácie. Určí hranice pre začiatok a koniec správy a rozhodne, či bude správa odoslaná poloduplexným prenosom, keď sa počítače striedajú pri vysielaní a prijímaní (aj riadi smer komunikácie), alebo plne duplexným prenosom, keď oba počítače vysielajú a prijímajú súčasne. Podrobnosti o tom sa uložia do relačnej hlavičky. Zabezpečuje vkladanie bodov návratu do prenášaných blokov dát, ktoré v prípade niektorých komunikačných chýb slúžia na označenie miesta v postupnosti prenášaných dát, odkiaľ sa bude prenos opakovať.

Transportná vrstva (Transport Layer) je zodpovedná za prenos dát na dohodnutej úrovni kvality.

Rozdelí údaje na segmenty a vykoná kontrolné súčty vychádzajúce z obsahu dát, ktoré možno neskôr použiť na kontrolu správnosti ich usporiadania. Tiež vytvorí záložnú kópiu dát. Transportná hlavička obsahuje kontrolný súčet každého segmentu a jeho miesto v správe. Zaoberá sa komunikáciou len medzi koncovými používateľmi, t.j. medzi vysielajúcim uzlom a koncovým uzlom. K prenosovej vrstve neodmysliteľne patria porty, teda čísla komunikačných kanálov na ktorých jednotlivé aplikácie komunikujú. Až tie potom spolu s IP adresou utvárajú kompletnú adresu aplikácie – napríklad webový server očakáva komunikáciu z internetového prehliadača na porte číslo 80 cez protokol TCP. Server elektronickej pošty komunikuje na portoch 25 (SMTP) a 110 (POP3), taktiež protokolu TCP. Hoci to teda v stavovom riadku prehliadača nevidíte, v skutočnosti sa pripája nielen na IP adresu webového servera, ale aj na konkrétny port, teda port 80 (adresa je v skutočnosti napr. http://www.gymparnr.edu.sk:80/).

Sieťová vrstva (Network Layer) vyberá pre správu cestu. Zo segmentov vytvorí pakety, spočíta ich

a pridá hlavičku, ktorá obsahuje poradie paketov a IP adresu počítača, ktorý správu prijme. Zaisťuje potrebné smerovanie (routing) prenášaných paketov, ak neexistuje priame spojenie medzi príjemcom a odosielateľom. Sieťová vrstva je jediná, ktorá „vidí” skutočnú topológiu siete.

Spojová vrstva (Data Link Layer - vrstva dátových spojov, linková vrstva) dohliada na prenos,

rozpoznáva chyby v prenose, potvrdzuje bezchybný prenos, prípadne si vyžiada opakovanie prenosu. Potvrdí kontrolný súčet a potom adresuje (MAC adresy - jedinečné adresy od výrobcu zariadení v ethernetovej sieti) a duplikuje pakety. Táto vrstva uchováva kópiu každého paketu, až kým nedostane potvrdenie z nasledujúceho bodu siete, že paket prišiel neporušený. Riadi tiež tok dát medzi dvoma uzlami, aby nedošlo k lokálnemu stavu uviaznutia komunikácie.

Fyzická vrstva (Physical Layer) je najspodnejšou vrstvou referenčného modelu OSI. Zabezpečuje sériový prenos bitov medzi dvoma sieťovými uzlami pomocou fyzickej prenosovej cesty. Kóduje obsah dátových paketov na sériu elektrických signálov reprezentovaných hodnotami 0 a 1 pri digitálnom prenose (napríklad pri prenose klasickou telefónnou linkou vytvára analógový signál).

Tieto signály sú posielané cez prenosové médium k fyzickej vrstve príjemcu. Sprostredkujúci uzol siete spočíta a overí kontrolný súčet každého paketu. Smerovač môže tiež správu presmerovať, aby sa zamedzilo zahlteniu siete.

U príjemcu sa proces spracovania cez jednotlivé vrstvy deje v opačnom poradí, t.j. prijatý elektrický signál je konvertovaný fyzickou vrstvou na sériu bitov. Tieto hodnoty sú zoskupené do paketov a odovzdané linkovej vrstve. Spojová vrstva prepočíta kontrolné súčty, potvrdí príjem a pakety zapíše. Sieťová vrstva prepočíta došlé pakety po stránke zabezpečenia. Transportná vrstva prepočíta kontrolné súčty a zloží segmenty správy. Relačná vrstva podrží časti správy, kým nie je kompletná a potom ju pošle vyššej vrstve. Prezentačná vrstva ju dekóduje, dekomprimuje a preloží. Aplikačná vrstva identifikuje príjemcu, prevedie bity na číselné znaky a údaje zašle príslušnej aplikácii.

Každá vrstva (okrem fyzickej) pridá k prenášaným údajom svoju hlavičku; posledné štyri vrstvy:

Transportná hlavička

Údaje

Sieťová hlavička

Údaje

Spojová hlavička

Údaje

Spojová päta

Údaje

Vrstvy a typy dát

Typ dát

Vrstva

Príklad protokolu

Vrstvy aplikácie

Dáta

Aplikačná – sieťový proces aplikácií

SMTP, POP3

Dáta

Prezentačná – reprezentácia dát a kryptovanie

SSL, TLS

Dáta

Relačná – komunikácia medzi strojmi

TCP, NetBIOS

Segmenty

Transportná – end-to-end spojenia a spoľahlivosť

TCP, UDP

Vrstvy OS

Pakety

Sieťová – určovanie cesty a IP (logické adresovanie

IP, IPX

Rámce

Spojová – MAC a LLC (fyzické adresovanie)

Ethernet, Token Ring

Bity

Fyzická – médium, signál, binárny prenos

802.11b, RS232

Najčastejšie používané porty a prenosové protokoly

Protokol

Port

Popis

FTP

21/TCP

Protokol na prenos súborov

Telnet

23/TCP

Protokol na vzdialený prístup k systému

SMTP

25/TCP

Protokol na šírenie (odosielanie) e-mailových správ

DNS

53/UDP

Protokol na preklad doménových mien na IP adresy

HTTP

80/TCP

Protokol na prístup k web stránkam

POP3

110/TCP

Protokol na výber e-mailových správ z poštového servera

Referenčný model TCP/IP

Predpokladalo sa, že koncepcia sieťovej architektúry daná referenčným modelom OSI bude vo svete dominantná. Vývojom siete Internet vznikol model TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), ktorý sa vďaka rozšíreniu internetu stáva dominantným. Veľmi často sa označenie TCP/IP chápe iba ako len označenie sady sieťových protokolov TCP a IP používaných v sieťach s počítačmi s operačným systémom UNIX. V skutočnosti však TCP/IP označuje model sieťovej architektúry, ktorému je priradený súbor protokolov, ktoré nie sú viazané iba na operačný systém UNIX. Model je štvorvrstvový a na nasledujúcom obrázku je „prirovnanie“ vrstiev TCP/IP k referenčného modelu OSI. Nepovinná časť:

Referenčný model TCP/IP

Referenčný model OSI

Aplikačná vrstva

Aplikačná vrstva

Prezentačná vrstva

Relačná vrstva

Transportná vrstva

Transportná vrstva

Sieťová vrstva

Sieťová vrstva

Vrstva sieťového rozhrania

Spojová vrstva

Fyzická vrstva

Model TCP/IP nevznikol len zlúčením niektorých vrstiev modelu ISO/OSI. Internetový model vznikol ako riešenie praktického inžinierskeho problému, OSI model je výsledkom teoretického prístupu. Rozdiel je napríklad v pohľade na zaistenie spoľahlivosti prenosu, kým OSI model počíta so sústredením čo možno najviac funkcií, vrátane zaistenia spoľahlivosti prenosov, už do komunikačnej podsiete (kontrolné mechanizmy má skoro v každej vrstve), model TCP/IP nedáva až taký dôraz na zaistenie spoľahlivosti (na potvrdzovanie, opätovné zasielanie poškodených paketov atď.) a voľnú kapacitu využíva na vlastný dátový prenos. Čiže jednotlivé vrstvy referenčného modelu TCP/IP nerobia presne to isté, čo príslušné vrstvy modelu OSI.

„V skratke“

ISO/OSI referenčný model definuje 7 vrstiev, cez ktoré musia dáta prejsť pri ceste z jedného uzla na druhý

  1. fyzická – prenos a príjem bitov
  2. linková (spojová) – prenos rámcov, detekcia chýb + ich oprava, pridáva hlavičku, adresa je fyzická (MAC), každý uzol vidí len susedov
  3. sieťová – prenos paketov konečnému adresátovi, smerovanie, používa logickú adresu (IP)
  4. transportná – komunikácia medzi procesmi – nielen medzi uzlami, detekcia a/alebo oprava chýb
  5. relačná – bezpečnosť - šifrovanie, synchronizácia, podpora transakcií, určenie spôsobu komunikácie, ukončenie prenosu, RPC – protokoly umožňujúce počítačom prenášať dáta alebo požiadať o služby iné počítače
  6. prezentačná – rovnaké dáta interpretovať rovnako
  7. aplikačná – jednotné rozhranie medzi programom a sieťou – el. pošta, www,...

TCP/IP iba 4 vrstvy

  1. vrstva sieťového rozhrania (fyzická a linková) – nie je v TCP/IP presne definovaná - ISDN, GSM, el. rozvody, satelit prenos, káblová TV,...
  2. sieťová vrstva je rôznorodá - nutnosť jednotného adresovania – logické adresy (URL)
  3. transportná – komunikácia koncových účastníkov, využíva nespojovaný a nespoľahlivý Ponúka:
    1. TCP - spojovaný a spoľahlivý prenos
    2. UDP (User Datagram Protocol) - nespojovaný a nespoľahlivý prenos, využíva DNS
  4. aplikačná - pošta, prenos súborov,...

Softvér počítačových sietí

  • sieťový softvér je programové vybavenie, ktoré spolu s hardvérom zabezpečuje funkcie počítačovej siete. U väčšiny operačných systémov sú základné sieťové funkcie súčasťou operačného systému, pričom rôzne verzie toho istého operačného systému môžu viac alebo menej podporovať sieťovú komunikáciu (napr. Microsoft Windows 7 Home Premium a Microsoft Windows 7 Profesional). Pod sieťovým softvérom rozumieme aj všetky aplikácie zabezpečujúce služby na

Na zobrazenie sieťovej konfigurácie pripojených adaptérov a testovanie pripojenia môžeme v operačnom systéme Microsoft Windows použiť najmä príkazy:

cmd slúži na sprístupnenie príkazového okna; príkaz cmd možno spustiť použitím kláves WIN+R alebo cez Štart - Všetky programy - Príslušenstvo - Príkazový riadok

ipconfig /all zobrazí úplnú konfiguráciu protokolu TCP/IP u všetkých sieťových adaptérov pripojených k PC

ping adresa overuje dostupnosť počítača so zadanou IP adresou alebo doménovým menom, zobrazí

časy doručenia štyroch balíčkov dát alebo, v prípade neúspechu, chybové hlásenie

tracert adresa slúži na vypísanie uzlov na trase k cieľovému serveru

route print slúži na získanie MAC adresy sieťovej karty

Hardvér počítačových sietí

Hardvér zahŕňa všetky technické prostriedky siete. Patria sem najmä:

  • samotné počítače (servery a pracovné ..)
  • sieťové karty a adaptéry (sieťová karta, Wi-Fi adaptér, adaptér Bluetooth,...)
  • rozbočovače (hub)
  • prepínače (switch)
  • smerovače (router)
  • modemy (modulátory a demodulátory)
  • WAP (bezdrôtové prístupové body)
  • opakovače (repeater)
  • sieťové mosty (bridge)
  • brány (gateway)
  • bezpečnostné zábrany (firewall)
  • káble (metalické, optické,...)

Sieťová karta

alebo LAN karta alebo sieťový adaptér alebo NIC (Network Interface Card) je rozširujúci modul počítača, ktorý zabezpečuje jeho komunikáciu s ďalšími zariadeniami siete. Do sieťového média vysiela údaje podľa príkazov procesora alebo zo sieťového média prijíma správy určené pre ňu a odovzdáva ich procesoru na spracovanie. Každá karta má jedinečnú MAC adresu (kód výrobcu + číslo) na jednoznačnú identifikáciu karty v sieti. Najčastejšie je integrovaná na matičnej doske, prípadne ako PCI karta, s konektorom RJ-45, bezdrôtová sieťová karta s anténou umožňuje pripojenie do Wi-Fi. Adaptéry sa väčšinou pripájajú cez USB a sú ľahko prenosné medzi PC. V súčasnosti už každý notebook má zabudovaný Wi-Fi a často aj Bluetooth adaptér.

Switch (prepínač) a hub (rozbočovač)

slúžia ako „centrum počítačovej siete“. Pripájajú všetky zariadenia v počítačovej sieti a pracujú s dátami usporiadanými do frames (dátových rámcov). Prijaté rámce zosilnia a pošlú prostredníctvom kabeláže na port cieľového počítača. Najväčší rozdiel medzi hubom a switchom je spôsob, akým posielajú rámce k cieľovému počítaču. Každý dátový rámec je určený pre konkrétny počítač v sieti. Keďže hub nevie, na ktorý port má daný dátový rámec poslať, rozpošle ho na všetky porty – tento typ komunikácie sa nazýva aj „broadcasting“. Takto síce hub zabezpečí, že rámec sa dostane na príslušné PC, ale zbytočne zaťažuje komunikáciu v sieti tým, že rámce sa rozpošlú na všetky počítače a len „ten pravý“ ho spracuje, ostatné počítače ho ignorujú. Navyše, hub musí rozdeliť šírku komunikačného pásma (10 alebo 100 Mb/s) medzi všetky porty. To znamená, že čím viac počítačov je pripojených na hub, tým sa situácia zhoršuje – každý

počítač posiela dátové rámce na hub a ten ich rozposiela znova na všetky porty. Switch je

„inteligentnejšie zariadenie“. Obsahuje vnútornú pamäť, v ktorej si uchováva všetky sieťové adresy (MAC = Media Access Control – hardvérová adresa, ktorá jednoznačne identifikuje každé zariadenie v sieti) pripojených počítačov. Ak teda switch prijme dátový rámec, vie presne, na ktorom porte je pripojený počítač, ktorému je rámec určený a vyšle ho len na tento port. To samozrejme veľmi zrýchľuje komunikáciu v sieti a navyše switch môže pre komunikáciu s pripojeným počítačom využiť celú šírku komunikačného pásma.

Router (smerovač)

spája lokálne siete, aj rôznych topológii, alebo pripája lokálnu sieť k sieti WAN (Wide Area Network – rozľahlá sieť). Pracuje na základe sieťových adries a smerovacích protokolov a do druhej siete prepúšťa len tie správy, ktoré sú tam určené (smerované). Jeho hlavnou úlohou je smerovať pakety do inej počítačovej siete. Paket neobsahuje len dáta, ale aj cieľovú adresu, na ktorú má byť doručený. Pomocou hlavičky paketu a routovacej tabuľky dokáže router určiť najlepšiu cestu pre jeho doručenie tak, aby sa vyhol preťaženým alebo nepriechodným trasám. Ak router spája siete rôznej topológie a teda aj technológie, musí okrem smerovania ešte vykonávať transformáciu sprav z jednej siete do druhej. Router musí byt po štarte nakonfigurovaný, musia sa mu zadať adresy jeho sieťových rozhraní. Adresy ďalších sieti získava zo siete snímaním routovacích tabuliek. Dnes je väčšina routerov určených pre pripojenie do internetu vybavených navyše switchom (4-8 portovým), serverom pre „prekladanie sieťových adries“ (NAT), DHCP serverom, DNS proxy serverom, či hardvérovým firewallom.

Zadná strana smerovača obsahujúceho štvorportový ethernetový prepínač (switch). Ak nemá port WAN, nie je to router.

Port WAN

Porty LAN

Port Uplink

pripája smerovač

pripájajú počítače alebo

pripája smerovač

na prístup

zariadenia káblového Ethernetu

k inému zariadeniu

k internetu

k smerovaču

na rozšírenie siete

Modem

je zariadenie, ktoré slúži k prenosu nespojitých signálov z počítača pomocou spojitých signálov cez verejnú telefónnu sieť. Každý modem sa skladá z dvoch časti:

MOdulátor - ktorý prevádza digitálne signály z počítača na spojité (analógové) a vysiela ich do verejnej telefónnej siete a

DEModulátor - ktorý vykonáva opačný prevod, t.j. prijíma spojité signály z verejnej telefónnej siete a prevádza ich na nespojité signály použiteľné v počítači.

Modem umožňuje napr. počítaču komunikovať po telefónnych linkách, cez rozvody káblovej televízie, vzduchom (rádiový prenos) atď.

WAP (bezdrôtový prístupový bod)

(WAP - wireless access point alebo len access point – AP) je zariadenie, ktoré navzájom prepája bezdrôtové sieťové komunikačné zariadenia, čím vytvára bezdrôtovú sieť. Bezdrôtový prístupový bod funguje ako fyzický opakovač (repeater) alebo ako smerovač (router). Prístupový bod sa obvykle pripája k pevnej sieti typu Ethernet, čo umožňuje prenášať dáta medzi bezdrôtovými a drôtovými zariadeniami. Niekoľko prístupových bodov sa môže navzájom prepojiť a vytvoriť tak väčšiu sieť, ktorá umožňuje

„roaming“. Naproti tomu sieť, v ktorej sa klientske zariadenia komunikujú priamo navzájom, bez prístupových bodov, sa nazýva ad-hoc sieť.

V priemyselnej a obchodnej sfére mali bezdrôtové siete veľký vplyv na činnosť - zamestnanci v tejto oblasti často nosia prenosné dátové terminály, v ktorých sú zabudované skenery čiarového kódu a bezdrôtové adaptéry, čo im umožňuje aktualizovať údaje o stave prác a skladových zásobách v reálnom čase.

Repeater (opakovač)

je jednoduché technické zaradenie, ktoré spája dva segmenty siete rovnakej topológie a technológie. Musí

byť použitý, keď je vzdialenosť uzlov väčšia, ako povolená dĺžka kábla. Z obidvoch strán sníma všetky správy, ktoré zosilňuje a prepúšťa na druhú stranu. Nevykonáva žiadnu filtráciu prijatých správ a všetko, čo príjme zo strany jednej, prepustí, po zosilnení, na stranu druhú. prijme

Bridge (most)

spája dva segmenty siete rovnakej topológie a technológie; umožňuje deliť siete na menšie(efektívnejšie) podsiete. Bridge počúva prevádzku na obidvoch stranách a v prijatých správach vyhľadáva fyzické adresy zdrojového a cieľového počítača. Zo zdrojových adries (t.j. adries odosielateľov) vytvára tabuľku prítomnosti počítačov na svojich jednotlivých stranách. Potom podľa zdrojovej a cieľovej adresy sa rozhoduje, či má správu prehodiť do druhého segmentu alebo nie. Bridge vykonáva teda určitú filtráciu správ a na druhú stranu prepúšťa len tie, ktoré sú tam určené. Pritom využíva podmienky jednoznačnosti fyzických adries na spájaných segmentoch. Obvykle bridge pracujú podľa samoučiaceho sa algoritmu. Mosty vedia adresy všetkých uzlov na každej strane siete, smerovače poznajú len adresy mostov a iných smerovačov (susedov). Pri štarte sú pracovné tabuľky mostov prázdne a fungujú ako opakovače. Tabuľky sa postupne, podľa prevádzky, zapĺňajú. Bridge nevyžadujú teda žiadnu konfiguráciu.

Gateway (brána)

je špeciálne zariadenie, ktoré sa používa k spájaniu sieti používajúcich rôzne komunikačné protokoly. Gateway teda vykonáva transformáciu protokolov spájaných sieti ako po stránke programovej, tak aj technickej. Týmto sa najviac líši od routera, ktorý nedokáže transformovať protokoly. Router vyrovnáva len rôznu topológiu v spájaných sieťach a zabezpečuje smerovanie správ.

Káble

Zameriame sa len na UTP káble, ktoré sa používajú v káblových sieťach LAN najčastejšie. K dispozícii sú dva typy UTP kábla líšiace sa spôsobom ukončenia konektorov – teda poradia farebných vodičov v hlave konektora. Farebnosť sa značí zľava doprava a v praxi sa stretávame s dvoma spôsobmi zapojenia vychádzajúcimi zo štandardov T568A a T568B.

Ak má kábel na oboch koncoch totožné ukončenie konektorov, jedná sa o takzvaný priamy kábel. Pokiaľ sú konektory na koncoch rozdielne, teda na jednom konci je to verzia A a na druhom verzia B, nazývame ho krížený kábel (cross). Vo všeobecnosti platí, že zariadenia rovnakého typu prepájame vždy kríženým káblom, zatiaľ čo zariadenia rozličného typu prepájame káblom priamym. Čoraz viacej zariadení určených pre domácnosti a firmy integruje podporu automatického režimu MDI/MDI-X, teda schopnosti zariadenia rozoznať správne zapojenie. To umožňuje použiť oba typy kábla, keďže takéto zariadenie sa automaticky prestaví do potrebného režimu. Z praktického hľadiska môžete dva počítače prepojiť tzv. na priamo – postačí mám dostatočne dlhý krížený kábel a patričné sieťové karty. Kábel by pritom nemal presiahnuť 100 metrov stanovených normou, pravdou ale je, že komunikácia v rámci rezervy funguje aj pri kábli s dĺžkou ešte o 20 metrov väčšou.


Zapojenie vodičov podľa T568B/A v konektore RJ-45 (konektor otočený kontaktmi hore)

T568B T568A

Organizačné zabezpečenie siete

zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa používateľov pri používaní siete. Patria sem zabezpečujúce prístupové heslá, prístupy, zdieľania údajov, vonkajšie pripojenia. Tieto funkcie obvykle vykonáva správca siete (administrátor), ktorý sa stará o chod a riadenie siete.

Internet

tvorí celosvetové prepojenie počítačových sietí, slúžiace na výmenu a vyhľadávanie informácií. Je to akási „sieť sietí“. Aj naša malá lokálna počítačová sieť po pripojení do internetu sa stáva súčasťou Internetu, alebo ak chcete, spoluvytvára Internet.

História Internetu začína v 60. rokoch. Za finančnej podpory armády (agentúry ARPA) americkí vedci vyvíjali počítačovú sieť, ktorá by mala prepojiť dôležité vojenské a administratívne centrá USA. Podarilo sa navrhnúť a vytvoriť sieť, ktorá je:

  • decentralizovaná, t.j. nemá centrum alebo centrá, poškodenie ktorých by znamenalo znefunkčnenie celej siete;
  • komunikácia medzi počítačmi sa uskutočňuje vo forme tzv. paketov (datagramov, „balíkov“ dát); všetky prenášané údaje sa „naporcujú“ do paketov; každý paket môže ísť, podľa potreby, inou cestou od zdroja k cieľ

Prvý uzol budúceho Internetu bol zriadený v septembri 1969 v UCLA (tento dátum sa považuje za

dátum vzniku Internetu). Do konca roka boli vybudované ešte ďalšie tri uzly, všetky na univerzitách v USA. Vznikla sieť, ktorú nazvali ARPANet. Postupne vznikali ďalšie a ďalšie uzly, pripájali sa ďalšie a ďalšie lokálne siete. V roku 1973 sa pripojili prvé dve neamerické inštitúcie (britská a nórska). Kým v roku 1983 prekročil počet prepojených počítačov číslo 1 000, v roku 1987 to už bolo viac ako 10 000, v roku 1989 100 000 a v roku 1992 viac ako 1 000 000. Pre úplnosť uvedieme, že na Slovensku bol prvý pripojený v roku 1990 Ústav aplikovanej kybernetiky v Bratislave na európsku sieť EUNET.

Slovo Internet sa prvýkrát objavuje po rozdelení siete ARPANet na armádnu a akademickú sieť. Prepojovaciu sieť nazvali DARPA Internet (agentúru ARPA medzitým premenovali na DARPA – Defence Advanced Research Project Agency). Nevyhnutná štandardizácia Internetu (aby dokázali navzájom komunikovať rôzne počítačové siete po celom svete) znamenala zavedenie sady protokolov označovaných TCP/IP, používaných od roku 1984.

Rozmach Internetu, tak ako ho poznáme dnes, začína rokom 1993, keď začínajú komerčné aktivity na Internete (voľne prístupný prvý prehliadač WWW). Do tohto roku dominovala na Internete elektronická pošta (e-mail). Dnes sa predpokladajú stovky miliónov prepojených počítačov.

Niekoľko skratiek a pojmov súvisiacich s internetom

TCP/IP (Transmision Control Protocol/Internet Protocol)

označenie sady protokolov, na základe ktorých funguje internet (musia ich dodržiavať komunikujúce strany, aby si „rozumeli“).

IP adresa – číselná adresa

každý počítač v sieti internet má pridelenú jednoznačnú číselnú adresu podľa ktorej ho možno nájsť (IPv4 sa skladá zo štyroch celých čísel od 0 do 255 oddelených bodkami, napr. 183.127.250.16).

doménová adresa, doménové meno

číselné adresy počítačov sa zle pamätajú, preto používame doménové (menné) adresy (mennú adresu, zadanú užívateľom, si počítač najprv preloží na číselnú, vhodnejšiu pre počítač). Doménové meno sa skladá z domén oddelených bodkami, ktoré predstavujú určitú hierarchickú štruktúru. Najvyššie v štruktúre je vrcholová doména, čo je dvojznaková doména štátu (sk, cz, hu, de, jp, uk,...) alebo trojznaková doména „zamerania“ (com – komercia, edu – vzdelávanie, mil – armáda, gov – vláda, net – sieť,...). Napr. stonline.sk, ukf.sk, zoznam.sk, fmph.uniba.sk, spu.sanet.sk, vlak-bus.cz, vltava.cpress.cz, yahoo.com,... sú všetko doménové adresy počítačov na internete.

DNS (Domain Name System)

systém, ktorý zabezpečuje po zadaní doménového mena zistiť IP adresu počítača.

URL (Uniform Resource Locator)

je jednoznačná adresa dokumentu alebo služby na internete, prakticky to je adresa WWW stránky; jej podstatnú časť tvorí doménové meno servera, na ktorom sa dokument alebo služba nachádzajú.

ISP (Internet Service Provider)

poskytovateľ pripojenia na internet - firma, prostredníctvom ktorej sa dá pripojiť na internet.

E-mail

elektronická pošta umožňujúca posielanie textových správ s prílohami medzi počítačmi pripojenými na internet.

WWW (World Wide Web)

  • WWW alebo Web je celosvetová „pavučina“ prepájajúca jednotlivé webové dokumenty
  • webový dokument sa skladá z WWW stránok; je vystavený na internete a možno ho prezerať pomocou prehliadača z ľubovoľného počítača pripojeného na internet
  • WWW stránka obsahuje okrem informácií publikovaných v rôznych formách (zvuk, obraz, video...) aj prepojenia (odkazy) na ďalšie WWW stránky
  • služba www umožňuje vyhľadanie a zobrazenie požadovaných WWW stránok.

intranet

lokálna počítačová sieť pracujúca na základe protokolov TCP/IP, t.j. ako „lokálny internet“.

extranet

je koncept rozšírenej podnikovej komunikácie (Extended Enterprise Communications), ktorá presahuje rámec hraníc podniku. Na vzájomnú komunikáciu medzi spolupracujúcimi podnikmi, ich partnermi, zákazníkmi, dodávateľmi slúži internet a jeho komunikačné služby. V protiklade od intranetu, extranet nie je zasa obmedzený na interné (vnútropodnikové) použitie.

Služby na internete E-mail

Najstaršou službou na internete je posielanie správ, tzv. elektronická pošta, e-pošta, e-mail, mail (Electronical Mail). Jej najväčšími výhodami sú:

  • prakticky okamžité doručenie správy po odoslaní (elektrický signál sa šíri rýchlosťou skoro 300 000 km/s!);
  • pohodlné posielanie správ napr. z domu, pričom správy možno posielať 24 hodín denne;
  • veľmi nízky poplatok (na odoslanie správy sa stačí pripojiť na server poskytovateľa len na niekoľko sekúnd, prípadne pri pevnej platbe počet odoslaných mailov nemá vplyv na cenu);
  • možnosť „pribaliť“ k textovej správe ďalšie prílohy (súbory obsahujúce obrázky, tabuľky, atď.).

Na spracovanie mailu sa používajú programy nazývané poštoví klienti. Tí komunikujú s poštovým serverom, čo je program zabezpečujúci e-mailové služby na serveri poskytovateľa pripojenia. Teda, ak sme pripojení na server poskytovateľa, môžeme spustiť poštového klienta. Táto činnosť môže byť zautomatizovaná tak, že k nadviazaniu spojenia dochádza buď automaticky po spustení poštového klienta alebo po kliknutí na príslušné tlačidlo (Odoslať/Prijať všetko) v poštovom klientovi.

Najznámejšie „lokálne“ programy na obsluhu e-mailov sú Microsoft Outlook Express, ktorý je

súčasťou operačného systému Microsoft Windows, Microsoft Outlook, ktorý je súčasťou kancelárskeho balíka Microsoft Office. V súčasnosti sa používajú mailové služby integrované na www stránkach (napr. Gmail na www.google.sk), ktorých výhodou je prístup k pošte z ktoréhokoľvek počítača vo svete pripojeného na internet.

E-mailová adresa

Pred prvým použitím sa musí každý poštový klient nakonfigurovať. Niektoré údaje nám musí poskytnúť provider, resp. sú uvedené v zmluve o poskytnutí pripojenia na internet (napr. telefónne číslo

„servera“). My si volíme názov poštovej schránky (prvá časť našej adresy). Najčastejšie to je naše priezvisko, prezývka a pod. (bez dĺžňov a mäkčeňov), aj keď teoreticky to môže byť akýkoľvek text bez dĺžňov a mäkčeňov. Môže sa použiť aj bodka, podčiarnik alebo pomlčka, nie medzery. Veľké a malé písmená sa nerozlišujú, resp. veľké písmená sa nepoužívajú. Príklady názvov poštových schránok: kovac, p.kovac, peter_kovac, mail, dobrerano,... Druhú časť adresy tvorí doménové meno servera poskytovateľa pripojenia končiace označením krajiny, teda u nás sk. Napr. p.kovac@stonline.sk,dobrerano@slovakradio.sk,kiko@nextra.sk,hela_j@fmph.uniba.sk, mail@tmc.sk,... Vidíme, že názov schránky sa oddeľuje od názvu servera znakom @ („zavinač“, znak „at“). V slovenskej klávesnici sa vkladá kombináciou kláves pravé Alt+V alebo Ctrl+ľavé Alt+V. Podľa znaku @ jednoznačne rozpoznáme mailovú adresu, každá mailová adresa ho musí obsahovať. Všeobecne teda mailová adresa má štruktúru:

názov_poštovej_schránky_užívateľa@umiestnenie_servera_poskytovateľa_pripojenia

Pre úplnosť musíme uviesť, že existujú bezplatné poštové servery, ktoré sa tešia značnej obľube. Ak máme pripojenie na internet, konkrétne službu WWW, môžeme si bezplatne zriadiť poštové konto na takomto serveri. Napr. adresa kovac@gmail.com môže byť adresa užívateľa zo Slovenska napriek tomu, že nekončí doménou sk!

Niekoľko poznámok k e-mailu

Predovšetkým by sme chceli zdôrazniť, že sme popísali len štandardné vlastnosti poštových klientov. Mnohí poštoví klienti umožňujú aj dokonalejšiu organizáciu e-mailov, napr. vytvorenie podpriečinkov Súkromné, Firemné, Od Petra a pod. v priečinkoch Došlá pošta,.... Kontakty v adresári môžeme organizovať do skupín – zadaním mena skupiny do poľa Komu: bude správa zaslaná všetkým členom skupiny. Ak na počítači pracuje viacej osôb, cez položku Súbor Totožnosti môžeme vytvoriť viacero používateľov alebo totožností. Každá totožnosť dostane vlastné poštové priečinky a adresár (tým však nie je znemožnené prezeranie pošty inou totožnosťou). Ak má daný užívateľ viacej mailových adries na rôznych serveroch, vie ich spravovať pomocou tzv. kont. Kontá tiež umožňujú roztriedenie správ jednotlivým užívateľom tej istej poštovej schránky a uvedenie skutočného mena odosielateľa do poľa Od:. Mailová adresa má v takomto prípade tvar napr. „Peter Kováč“, teda pred adresou uzavretou v znakoch < > je v úvodzovkách uvedený názov konta. Záver: e-mailová adresa môže obsahovať aj upresňujúcu časť, musí však obsahovať popísané jadro so znakom @.

Use the online WYSIWYG HTML Editor to compose the content for your website easily.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#decentralizovaná sieť

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Informatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013