Operačný systém UNIX

Operačný systém UNIX

Operačný systém UNIX – zákl. char., práca so súbormi a adresármi, užívateľské prostredie

UNIX pracuje na osobných počítačoch, stredných počítačocch , počítačových staniciach a sieťových serveroch, sálových počítačoch a tiež na superg počítačoch.

® režim práce – UNIX pracuje v tzv. sedeniach (sessions) a jeho režim práce je viacúlohový (multitasking) a viacužívateľský, pričom používa režim zdieľania času (time sharing)

® užívateľ – ako užívateľské rozhranie používa:

· znakovo orientované, teda pracuje sa prostredníctvom menu alebo použitím príkazového interpreta, tzv. shellu

· grafické (GUI) – práca v oknách, v pracovných plochách (desktop)

– užívateľské prostredie (interface) je terminál (inteligentné a neinteligentné terminály, grafické x-terminal)
® systém súborov:

– systém súborov je uložený na pevných diskoch. Skladá sa z niekoľkých stromových štruktúr tzv. zväzkov.

zväzok – je uložený v pevne vyhradenej časti pevného disku a je možné ho pripojiť na miesto ľubovoľného adresára v systéme súborov

– súborový systém je v OS UNIX organizovaný hierarchickým spôsobom a môžeme ho definovať ako:

· fyzický filesystem

· logický filesystem

fyzický filesystem:

– je reprezentovaný jednotlivými diskami, ktoré sú pripojené v systéme a rozdelené do tzv. oblastí (partitions). Význam týchto oblastí spočíva v tom, že každá z nich môže byť použitá na iný účel. Použitie oblasti môže byť napríklad nasledovné:

partition "a" – použitá štandardne pre root

"b" – pre swap a dump

"c" – štandardne reprezentuje celý disk

"g" – použitá pre adresár usr, t.j. užívateľské kontá a niektoré systémové súbory

fyzický filesystem obsahuje blok0 a blok1.

blok0 – boot blok (zavádzací blok) je využívaný len na systémovom zväzku pri bootovaní systému a obsahuje zavádzací program

blok1 – označuje sa ako superblok resp. blok popisu disku. Obsahuje základné identifikačné údaje o disku (veľkosť zväzku v blokoch, ktoré môžu byť na disku vytvorené, počet logických blokov, počet tzv. i-uzlov)

i-node – je jednoznačná identifikácia súboru, obsahuje jeho atribúty. Jednotlivé i-uzly sú v systéme rozlíšené číslom. Číslo tohto uzla je jednoznačné v rámci jedného zväzku a jeho veľkosť je 64 bytov.

logický filesystem

– vzniká pospájaním všetkých pripojených fyzických filesystémov do jedného stromu reprezentovaného adresárom root.

TYPY SÚBOROV

súbor je postupnosť znakov s priamym prístupom ukončených EOF

– súbory sa líšia svojím použitím a vnútornou štruktúrou
® normálne súbory – vytvára ich užívateľ · textové: súbory, ktoré obsahujú dolných 128 znakov ASCII tabuľky a sú vytvárané editorom alebo užívateľskými príkazmi (napr. c a t)

· binárne: obsahujú inštrukcie v strojovom kóde a obsahujú všetkých 256 znakov ASCII tabuľky

® adresáre: súbory na uchovanie informácií (mena súboru a číslo jeho i-uzla) o iných súboroch. Zabezpečuje väzbu medzi vonkajšou (logickou) a vnútornou (fyzickou) štruktúrou súborov.

® špeciálne súbory: sú to špecifické súbory pre OS UNIX, ktoré predstavujú fyzické zariadenia pripojené k počítaču. Súbor zabezpečuje prístup k pripojeným perifériám počítača

® ostatné súbory: súbory, ktoré z hľadiska ich použitia nemožno zaradiť ani do jednej z predch. skupín (sockety, pipe, linky, súbor zdieľaná pamäť)

Prístupové práva

UNIX je multiužívateľský systém. Preto je potrebné definovať prístupové práva. Každý súbor, adresár či zariadenie má definované prístupové práva pre svojho majiteľa, svoju skupinu a pre ostatných. Tieto práva sú troch typov:

· právo čítať (read)

· právo zapisovať (write)

· právo spúšťať (execute)
Môže ich zmeniť len vlastník alebo správca systému, ktorý môže vykonávať všetko bez ohľadu na nastavené práva.

kategórie užívateľov:

® superuser (správca systému – root)
® vlastník súboru
® členovia jeho pracovnej skupiny
® ostatní užívatelia
Pre vytvorený súbor existuje 16-bitové ochranné slovo®mód súboru, ktorý sa zaznamenáva v i-node súboru po jeho vytvorení a zapísaní do adresára.