Komu sa vyjadruje úprimná sústrasť

Komu sa vyjadruje úprimnú sústrasť

V čase pandémie sa o smrti hovorí častejšie ako po iné dni. A tak sa aj častejšie objavujú prejavy sústrasti – kondolencie. Viem, že sa už dosť popísalo o správnej forme kondolovania, ale mnohí naďalej „prajú úprimnú sústrasť“, čo je naozaj nevhodné.

Pre tých, ktorí nevedia dôstojne kondolovať, možno pomôže, keď sa ich forma vyslovenia sústrasti „obnaží“ a napíše bez servítky.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka (KSSJ) sa význam slova „priať“ vysvetľuje ako „želať“ či „žičiť“, pričom „želať“ znamená „chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo“. Podľa KSSJ sa spomínané synonymické výrazy dajú nahradiť výrazom „vinšovať“.

Nuž, a teraz už len stačí slovko „priať“ nahradiť plnohodnotným synonymom: „želať úprimnú sústrasť“, „žičiť úprimnú sústrasť“ či „vinšovať úprimnú sústrasť“ – a morbídnosť je na svete.

Tu naozaj nejde o nijakú slovnú ekvilibristiku či skrytý sofizmus, ale len o nahradenie výrazu „priať“ za iný plnohodnotný výraz, vďaka čomu sa však ukáže nevhodnosť spojenia „priať úprimnú sústrasť“.

Keďže „želať“ znamená „chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo“, tak čisto z jazykového hľadiska „priať úprimnú sústrasť“ znamená, že chceme, aby sa pozostalým dostalo sústrasti či súcitu, čo však nevyjadruje našu účasť na ich strate, bolesti a utrpení.

Podľa KSSJ slovo „kondolencia“ znamená „prejav sústrasti“, slovo „kondolovať“ potom znamená „dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka“. KSSJ uvádza význam slova „sústrasť“ ako „účasť na utrpení iného, ľútosť nad ním“. Inými slovami – „utrpenie iného“ je na strane pozostalých, nie na strane kondolujúcich. A keďže kondolujúci chce prejaviť svoju „účasť“, „nepraje“ ju, ale pozostalým ju vyjadruje ubezpečením, že aj on chce mať či má „účasť“ na ich bolesti a utrpení. Takto sa stáva nielen spoluúčastný na utrpení, ale chce aj pomôcť znášať bolesť a utrpenie. A práve „účasť na utrpení iného“ sa vyjadruje taktným slovíčkom, skoro až prosbou „prijmi/te úprimnú sústrasť“ alebo „vyjadriť úprimnú sústrasť“ či „vysloviť úprimnú sústrasť“.

Pre tých, ktorí si nevedia zapamätať či hneď si spomenúť na to, či sa sústrasť „praje“ alebo „vyslovuje“, sa odporúča povedať (napísať) len „úprimná sústrasť“. Je to správnejšie ako formulácia v akuzatíve („úprimnú sústrasť“), pretože v akuzatíve ide o skrátenú verziu „prijmi/te moju úprimnú sústrasť“ alebo „vyslovujem ti/vám úprimnú sústrasť“.

V rámci diskusií na sociálnych sieťach sa môže kondolencia prejaviť aj skratkou z latinského

„Requiescat In Pace“ – „R. I. P.“, čo znamená „nech odpočíva v pokoji“. Ide o epitaf či idiom na poctu zomrelého.