Dopad vs. dosah – aký je rozdiel a kedy ich správne používať?

Dopad vs. dosah – aký je rozdiel a kedy ich správne používať?

Viete, že dopad nie je dosah? Slová dopad a dosah sa často zamieňajú, no v spisovnej slovenčine nemajú rovnaký význam. Najmä v publicistike, úradných textoch alebo bežnej komunikácii sa slovo dopad neraz používa tam, kde je vhodnejšie použiť slová dosah, vplyv, účinok alebo dôsledok.

Kedy používame slovo „dopad“?

Slovo dopad v spisovnej slovenčine znamená najmä padnutie alebo padanie niečoho na nejaké miesto. Súvisí teda s pohybom zhora nadol.

Príklad: Vrece zemiakov sa roztrhlo pri dopade na dlážku.

• dopad lopty na zem
• dopad kameňa do vody
• dopad lietadla na plochu

Kedy je vhodnejšie použiť „dosah“, „vplyv“ alebo „dôsledok“?

Ak nehovoríme o fyzickom páde, ale o tom, ako niečo ovplyvňuje inú vec, vhodnejšie je použiť slová dosah, vplyv, účinok alebo dôsledok.

Správne príklady:

1. Nové opatrenia môžu mať výrazný dosah na rodinný rozpočet.
2. Výstavba diaľnice má negatívny vplyv na životné prostredie.
3. Rozhodnutie vlády prinieslo viaceré dôsledky.
4. Liek má rýchly účinok.
5. Kameň sa rozlomil pri dopade na zem.

Jednoduchá pomôcka

• dopad používame pri páde niečoho na zem alebo na plochu,
• dosah používame pri pôsobení na niekoho alebo niečo,
• vplyv používame vtedy, keď niečo niečo ovplyvňuje,
• dôsledok používame pri následku nejakej udalosti alebo rozhodnutia.