Sadaj, slnko, sadaj – aký umelecký jazykový prostriedok?

Sadaj, slnko, sadaj – aký umelecký jazykový prostriedok?

„Sadaj, slnko, sadaj“ je príkladom personifikácie.

Personifikácia je umelecký jazykový prostriedok, pri ktorom sa neživým veciam, prírodným javom alebo abstraktným pojmom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo schopnosti. V tomto prípade je slnku prisúdená schopnosť „sadať“, čo bežne robia živé bytosti, čím sa stáva „osobou“ vnímajúcou dej. Tento prostriedok dodáva textu obraznosť a pôsobivosť.

Čo je personifikácia?

Personifikácia je umelecký jazykový prostriedok, ktorým autor vkladá do neživých vecí, prírodných javov alebo abstraktných pojmov ľudské vlastnosti, schopnosti alebo emócie. Personifikácia nielen oživuje text, ale aj umožňuje čitateľovi vnímať neosobné javy ako niečo blízke a zrozumiteľné. Okrem „sadaj, slnko, sadaj“ sa v literatúre často stretávame s rôznymi typmi personifikácie, ktoré dodávajú textu obraznosť a hĺbku:

1. Prírodné javy:

   • „Vietor šepkal do uší.“ – Vietor je vnímaný ako niekto, kto má schopnosť šepkať.
   • „Hviezdy sa smiali na nočnej oblohe.“ – Hviezdy dostávajú ľudskú vlastnosť „smiať sa“.
   • „Rieka spievala svoju pieseň.“ – Rieka je predstavená ako bytosť, ktorá spieva.

2. Rastliny a stromy:

   • „Stromy kývali svojimi rukami.“ – Stromy sú opisované ako by mali ruky a vedeli kývať.
   • „Kvety sa ticho rozprávali.“ – Kvety sú zobrazené ako živé bytosti schopné komunikácie.

3. Neživé veci:

   • „Dom stál mlčky v temnote.“ – Dom dostáva schopnosť „mlčať“ a prejavovať pocit ticha.
   • „Stoličky tancovali po miestnosti.“ – Stoličky sa pohybujú ako ľudia, ktorí tancujú.

4. Čas:

   • „Čas sa ponáhľal.“ – Čas je zobrazený ako niekto, kto sa pohybuje rýchlo a je v zhone.
   • „Čas sa zastavil.“ – Tu čas dostáva schopnosť zastaviť sa, čo je opäť ľudská vlastnosť.

5. Emócie a abstraktné pojmy:

   • „Láska sa stratila v tme.“ – Láska je predstavená ako osoba, ktorá môže blúdiť a stratiť sa.
   • „Strach sa prikradol do srdca.“ – Strach dostáva schopnosť „prikrádať sa“ ako živá bytosť.

6. Mesto alebo krajina:

   • „Mesto nikdy nespalo.“ – Mesto dostáva ľudskú schopnosť byť bdelé, ako keby žilo.
   • „Hory sa týčili hrdým postojom.“ – Hory sú vykreslené ako majestátne bytosti s emóciou hrdosti.

Personifikácia teda nie je len o oživení neživých vecí, ale aj o prenesení hlbších emócií a významov, čím sa vytvára jedinečná atmosféra a obraznosť diela.