Slovenská klasicistická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec maturant
Typ práce: Referát
Dátum: 02.05.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 407 slov
Počet zobrazení: 5 324
Tlačení: 391
Uložení: 521
(1780 – 1830)

V 2. pol. 18. stor. dochádza k rozpadu feudalizmu a nastupuje kapitalizmus. V Uhorsku vznikajú prvé manufaktúry, menia sa výrobné vzťahy. Nastáva rozvoj vedy a techniky, a preto sa toto obdobie nazýva osvietenským. Osvietenstvo je obdobie zápasu o spoločenský pokrok, víťazstvo rozumu, do popredia sa dostáva racionalizmus. Je to obdobie, v ktorom prevláda boj za práva človeka na slobodný život. Tieto spoločenské a hospodárske zmeny sa prejavili aj v kultúre – vzniká nový lit. smer KLASICIZMUS. K rozvoju hospodárskeho a spoločenského života výrazne prispeli aj reformy Márie Terézie a Jozefa II.
 
Reformy Jozefa II.:
- Zrušenie Jezuitských rádov – zrušil tzv. žobravých mníchov, teda tých, ktorí žili na úkor veriacich, - tolerančný patent – zakázal prenasledovanie nekatolíkov a zaviedol zrovnoprávnenie cirkvi, - v roku 1781 zrušil nevoľníctvo.  
Aj napriek spoločenským a hospodárskym zmenám sa kultúrny život v Uhorsku vyvíjal veľmi pomaly. Chýbali centrá vzdelanosti. Centrom kultúry a vzdelania sa stala Trnava, kde v roku 1789 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo.
Bola to inštitúcia, ktorá združovala vzdelancov. Jej úlohou bolo vydávanie kníh, časopisov a šírenie vzdelanosti. Významnou osobnosťou tejto inštitúcie bol Anton Bernolák. V tomto období sa začali vydávať Prešpurské noviny, ktoré mapovali hospodársky vývin v Uhorsku. Vzniká aj literárny časopis Staré noviny literárního umnění.
Evanjelici používali ako spisovný jazyk češtinu, katolíci slovenčinu, a preto po prvýkrát vzniká nutnosť uzákonenia spisovnej slovenčiny.
 
ANTON BERNOLÁK
(1762 – 1813)
 
Jazykovedné dielo Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách – autor obhajuje nutnosť uzákonenia slovenského jazyka, vyjadruje názor: „ Treba vychádzať zo Slovanov žijúcich  v Uhrách.“
Presadzoval názor, že ľud má  používať zrozumiteľnú reč. Za základ si zobral západoslovenské nárečie z okolia Trnavy. Zaviedol ď, ť, ň, ľ a fonetický pravopis – píš, ako počuješ.
 
Gramatickú stavbu jazyka odôvodnil v diele Slovenská gramatika.
 
6 zväzkový slovník Slovár slovenský - česko - latinsko  - nemecko – uherský – obsahuje 31 tis. slov. Ku každému slovu pridáva význam, synonymum, gram. kategórie a frazeologizmy.
 
Jazykovedné dielo Etymológia slovanských slov – príručka o tvorení slov odvodzovaním, skladaním a skracovaním.
 
JOZEF IGNÁC BAJZA
(1755 – 1836)
 
Prvý slovenský R René mládenca príhody a skúsenosti – R sa skladá z 2 častí.
1. časť je dobrodružná – hl. hrdina René, syn benátskeho kupca, cestuje po európskych krajinách spolu so svojim učiteľom Van Stiphoutom (fan stifut). Hľadá svoju unesenú sestru Fatimu. Zaľúbi sa do krásnej Hadixy a prežije veľa dobrodružstiev. Prosí Hadixu, aby ho sprevádzala na Slovensko. Ona  však nesúhlasí a Reného opúšťa.
2. časť je sociálno – kritická – René putuje po Slovensku, kritizuje pomery v Uhorsku, vidí sociálne rozdiely.
Druhá časť bola pre svoj obsah zakázaná.
 
Slovenské dvojnásobné epigrammata – autor kritizuje zlé ľudské vlastnosti, sociálne rozdiely, alkoholizmus a biedu.
 
JURAJ FÁNDLY
(1750 – 1811)
 
Vo svojej lit. tvorbe sa venoval hosp. spisom, ktoré boli určené pre roľníkov a gazdinky.
 
Piľní domajší a poľní hospodár; Zelinkár; Slovenský včelár; O úhoroch a včelách – priniesol recepty zo zemiakov, rady, ako obrábať pôdu a starať sa o včely.
Zaujímal sa o liečivé rastliny, prinášal rôzne recepty.
 
Filozofická rozprava(debata) Dúverna zmluva medzi mníchem a diablem – je založená na dialógu medzi diablom Titinillom a mníchom Atanáziusom. Prostredníctvom tejto skladby odsudzuje autor tzv. žobravých mníchov, vyzdvihuje reformy Jozefa II. a obviňuje mníchov, že žijú na úkor práce jednoduchých ľudí, a že udržiavajú ľud v nevedomosti.

JÁN KOLLÁR
(1793 – 1852)
 
Narodil sa v Mošovciach pri Martine. Študoval v Bratislave. V štúdiu pokračoval v Jene (v Nemecku) a vyštudoval teológiu. V Nemecku sa zúčastnil demonštrácií k 300. výročiu Lutherových reforiem a demonštrácií za zjednotenie Nemecka. Navštívil miesta, kde v minulosti žili slovanské kmene a zamýšľal sa nad budúcnosťou Slovanov, čo ovplyvnilo jeho literárnu tvorbu. V Jene spoznal Frederiku Schmidtovú a po 16. rokoch sa s ňou oženil. Pôsobil v Pešti ako evanjelický farár. Posledné roky života prežil vo Viedni ako univerzitný profesor. Vo Viedni zomiera, ale pochovaný je v Prahe. Vo svojej literárnej tvorbe rozvíja myšlienku slovanskej vzájomnosti. Autorom tejto myšlienky bol nemecký filozof Johan Herder ovplyvnený víťazstvom Ruska nad Napoleonom. Tvrdil, že slovanské národy viedli vždy len obranné vojny. Veril, že tieto národy sa spoja a dokážu bojovať proti maďarskému a nemeckému útlaku. Myšlienka slovanskej vzájomnosti sa zrodila v období klasicizmu a rozvíjal ju Ján KollárJán Hollý.
 
Význam myšlienky slovanskej vzájomnosti:
- Mala kladný vplyv v boji proti národnostnému útlaku, - rozvíjala národné povedomie, - upevňovala spolupatričnosť slovanských národov, - pomáhala pri prehlbovaní ľudskosti medzi národmi.  
Do literatúry vstúpil BZ Básně Jána Kollára – v tejto zbierke vyzdvihol lásku k žene a k vlasti, naznačil nové cesty rozvoja poézie.
Do zbierky zaradil revolučnú báseň Vlastenec, v ktorej kritizuje odrodilstvo a vyzdvihuje vlastenectvo.
Báseň sa stala predlohou pre jeho básnickú skladbu Slávy dcera. Skladá sa z Prědzpěvu5 spevov.
V tejto skladbe sa autor snažil spojiť osobné záujmy s celosvetovými. V 3 časových rovinách – minulosť, prítomnosť, budúcnosť zobrazuje násilné ponemčovanie Slovanov, odsudzuje odrodilstvo, vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť a lásku k Míne (Frederika Schmidtová).
 
Prědzpěv – je písaný v elegickom distichu (žalospevné dvojveršie). Autor  sa prihovára Slovanom, kritizuje odrodilstvo, zamýšľa sa nad minulosťou Slovanov, vyzdvihuje víťazstvo Rusov nad Napoleonom a odsudzuje akékoľvek zotročovanie národov.
 
1. spev – Sála – vyjadruje lásku k Míne. Mína sa stáva symbolom Slovanov. Autor sa priznáva k láske. Predstavuje si Mínu ako spieva, polieva kvety. Svoje srdce delí na 2 polovice. Jednu dáva Míne a druhú vlasti. Zamýšľa sa aj nad vlastnou budúcnosťou.
 
2. spev – Labe, Rén, Vltava – Autor hľadá východisko v zjednotení slovanských kmeňov. Mrzí ho násilné ponemčovanie a zároveň sa vyrovnáva s rozchodom s Mínou.
 
3. spev – Dunaj – autor sa zamýšľa nad budúcnosťou Slovanov, nad tým, čo bude o 100 rokov. Využíva rečnícke otázky a prvky úvahy.
 
4. spev – Léthe (slovanské nebo) – slovanským nebom sprevádza autora Mína, ktorá sa mení na nadprirodzenú bytosť. V nebi sa stretáva autor s básnikmi, vlastencami a jazykovedcami.
 
5. spev – Acheron (slovanské peklo) – sem posiela autor všetkých neprajníkov a tupiteľov národa.
 
Spevy sú písané znelkou (sonet) – 14 veršový útvar, kde dve slohy sú 4 – veršové a dve 3 – veršové.
 
Znaky skladby:
- Autor využíva prvky klasicizmu a romantizmu, - využíva prvky z mytológie – Bohyňa Sláva je predstaviteľkou slovanských národy a sťažuje sa bohom na krivky, ktoré museli slovanské národy v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady stvoril dcéru Slávy ako symbol slovanskej budúcnosti, bohyňu, ktorá by ochraňovala slovanské národy a odčinila všetko zlé. - Skladba je písaná v elegickom distichu a v znelke, - autor využíva rečnícke otázky a prvky úvahy, - rým znelky je: abba   abba  cdc cdc
 
Súbor kázní Dobré vlastnosti národu slovanského – zobrazuje základné vlastnosti Slovanov – mierumilovnosť, viera v boha, láska k rodnému jazyku.
 
Význam ľudovej slovesnosti pre národnú kultúru a históriu zdôraznil v zbierke ľudových piesní, ktoré zozbieral a vydal knižne pod názvom Národnie Zpievanky lidu slovenského v Uhřích.
 
Písal učebnice pre žiakov: Čítanka; Šlabikář pro dítky.
 
Jazykovedné dielo O literární vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slavskými – uznával len 4 slovanské jazyky – poľský, ruský, srbochorvátsky a československý.
Obsahuje myšlienku slovanskej vzájomnosti.
 
Jazykovedné dielo Hlasové o potřebě jednoty spisovního jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky -  obhajuje spoločný československý jazyk a vyjadruje názor, že ak bude mať každý národ vlastný jazyk, dôjde k triešteniu národov. Odmietal spisovnú slovenčinu.
 
JÁN HOLLÝ
(1785 – 1849)
 
Do lit. vstúpil prekladmi z antickej literatúry, ktoré vydal knižne pod názvom Rozličné básne.
 
Písal eposy z obdobia VM. Napísal epos Svatopluk – dejovú líniu Svatopluka tvoria skutočné  hist. udalosti.
Rastislav, zakladateľ VM, úspešne čelí náporu východofranskej ríše, ktorá sa snaží podmaniť si slovanské kmene. Svatopluk, Rastislavov synovec, vydá Rastislava Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Svatopluk má za Nemcov vyjednávať so slovanskými kmeňmi.
Autor opisuje boje slovanských a nemeckých vojsk, prechod Svatopluka na stranu Slovanov a prijatie kráľovskej koruny.
Do deja zasahujú nadprirodzené bytosti. Autor sa sústreďuje na opis bitiek, hostín a turnajov.
Epos sa skladá z 12 spevov, pričom najdôležitejší je 6. spev, v ktorom vyzdvihuje Svatopluk dobré vlastnosti Slovanov – mierumilovnosť, pracovitosť a pohostinnosť.
Autor sa zamýšľa nad právami národov, aktualizuje VM obdobie a ospevuje minulosť Slovanov, čím vyzdvihuje národné povedomie.
 
Epos Cyrilo – Metodiáda – je rozdelený do 6 spevov. Autor vychádza z konkrétnej historickej udalosti, opisuje príchod KonštantínaMetoda na naše územie, ich pôsobenie na VM, šírenie vzdelanosti a kresťanstva. Prostredníctvom tohto diela autor rieši otázky spisovného jazyka, kritizuje nemeckých kňazov. Epos sa končí víťazstvom ducha, t.j. víťazstvo Metoda nad intrigami nemeckých biskupov.
 
Epos Sláv – skladá sa zo 6 spevov a zobrazuje boj Slovákov (Tatrancov) proti kočovným kmeňom Čudov.
Hl. postavou je bojovník Sláv (zaslúžil sa o víťazstvo Slovákov).
Stavba eposov:
- V úvode autor naznačuje obsah – propozícia, - vzývanie bohov vyššej moci, prosba o pomoc – invokácia, - každý epos je rozdelený na spevy. Selanky 21 idylických básní zo života pastierov. Autor vyzdvihuje krásnu slovenskú prírodu.
Najznámejšie sú: Jaroslav; Vyvolávaní jara.
 
Žalospevy – súbor „tlačív“, v ktorých autor žiali nad vyhubením slovanských kmeňov.  Odsudzuje odrodilstvo a zamýšľa sa nad príčinami rozpadu VM.
Patria sem: Plač matky Slávy nad odrodilými synami; Plač matky Slávy na synami Svatoplukovými -  do tohto diela zaradil súbor oslavných básní pod názvom Pesně. Autor venoval tieto básne Antonovi Bernolákovi, rodnému kraju a slovenskej prírode.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.6)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020