Idea národnej slobody a humanizmu v tvorbe Kollára a Hollého

Ján Kollár (1793 – 1852), narodil sa v Mošovciach pri Martine. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a v nemeckej Jene. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Budapešti.
Jeho život a tvorbu ovplyvnili tieto skutočnosti:
-  navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom, kladný postoj k Slovanom a obavy o ich budúcnosť, pozoroval aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov
-  zoznámil sa s myšlienkou slovanskej vzájomnosti
-  počas štúdií sa dostal na miesta slovanského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch, lebo územie už bolo ponemčené
-  v Jene sa zaľúbil do Frederiky Schmidtovej, dcéry evanjelického pastora, matka jej bránila vo vydaji, lebo Uhorsko považovala za barbarské, až po smrti rodičov, po 16 rokoch mohla za ním odísť do Pešti.
O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými – literárna rozprava o slovanskej vzájomnosti. Uznáva len 4 nárečia a nesnaží sa o politické zblíženie, iba o kultúrnu spoluprácu. 4. slovanské jazyky, ktoré uznával za spisovné: ruský, poľský, československý, srbo-chorvátsky, ostatné považoval za nárečia, slovenčinu nepovažoval za spisovný jazyk. Kollár neuznal ani1., ani 2. kodifikáciu slovenského jazyka (chápal to ako odtrhnutie od bratského českého národa a celé svoje dielo napísal po česky)
Básne Jána Kollára – zbierka sonetov, obsahuje vlastenecké, lyrické i ľúbostné básne. V popredí je osobnosť s hlbokým citovým prejavom, sú základom Slávy dcery

Slávy dcera – básnická skladba, obsahovala Předzpěv a päť spevov: I. Sála, II. Labe, Rén, Vltava, III. Dunaj, IV. Léthe, V. Acheron. Najpôsobivejšou časťou je Předzpěv, ktorý je napísaný časomernou prozódiou(pentameter- 5 stopový verš a hexameter – 6 stopový verš), je to elégia (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou, básnik plače, narieka, žiali nad osudom vyvraždených polabských Slovanov, neprejavuje nenávisť k inému národu. Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov na krivdy, ktoré museli Slovania v minulosti vytrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. Prvky klasicizmu: prvky antickej mytológie – mená, motívy, prvky racionalizmu vo vlasteneckých úvahách. Rozdelenie srdca podľa Kollára pol Míne a pol vlasti. Prvky romantizmu: otvorené priznanie sa k láske, historické námety a obrazy prírody. Stavba celej skladby je postavená na protikladoch a rozporoch: minulosť – prítomnosť, národná rozdrobenosť – ideál svornosti, láska – žiaľ nad rozchodom s milovanou osobou. Podnetom K napísaniu tohto diela bola nešťastná láska k Friderike Schmidtovej, ktorá vystupuje ako hlavná postava Mína dcéra Matky Slávy.
II. spev: „Pracuj každý s chutí usilovnou - na národu roli dědičné – cesty mohou býti rozličné,- jenom vuli méjme všichni rovnou“
I.spev: „Myluješ vlast svou, čili Mínu? – Mlčím, váham, rázem rukou v ňadrá sáhnu – srdce vyrvu na dvě rohlomím - ...jednu vlasti pulku, druhou Míne.“

Ján Hollý: narodil sa v Borskom Mikuláši pri Šaštíne, gymnázium študoval v Skalici v Bratislave, teológiu v Trnave. Pôsobil ako katolícky kňaz v Maduniciach pri Piešťanoch. Tu mal výborné podmienky pre básnickú tvorbu. Najčastejšie písaval v prírode, v hájiku Mlíč pod storočným dubom. V roku 1843 vypukol požiar a on utrpel ťažké popáleniny, kvôli ktorým sa mu veľmi zhoršil zrak. Odišiel k svojmu priateľovi Lackovičovi na Dobrú Vodu ,kde za ním v júli 1843 prišli Štúr, Hurban a Hodža, ktorí ho žiadali o odobrenie spisovného jazyka.

- Preklady: z rímskej literatúry – Ovídius, Vergílius

  z gréckej literatúry – Homér

- Ódy: oslavné ódy na významné osobnosti (A. Bernolák)

-  elégie (žalospev) Plač Matki Slávi nad odroďilími sinami , Plač Matki Slávi nad sinami Svatoplukovími hl. myšlienky: vyjadruje svoj žiaľ nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád Veľkej Moravy nad zradou a odrodilstvom Svätopluka

- Selanky – 21 menších klasicky dokonalých básní. Témy sú rôznorodé, postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, hrám, v týchto hrdých a ušľachtilých postavách vstúpil do poézie slovenský ľud, odetý v antickom rúchu, ale jeho myslenie a reč sú slovenské.
- Hrdinské eposy – vznikli podľa vzoru antiky: Cirillo – Metodiáda – zobrazuje príchod a život, tvorba na Veľkej Morave.

Sláv – epos, Sláv je panovníkom Tatrancov a musí bojovať s národom Čudov, ktorí napadli jeho ľud, Tatrancom pomáhajú bohovia Živena, Perún, Svantovit a s ich pomocou porazia nepriateľa, dej skladby je vymyslený, ale umelecky jednotný, výroky Sláva nad porazeným čudským kráľom, nad mravmi a násilím nepriateľov sú v skutočnosti Hollého myšlienky, čerpajúce z ideí národného obrodenia.

Svatopluk – hrdinský epos v 12 spevoch. Hollý ho nazval :“víťazská báseň“, pri tvorbe tohto eposu sa pridŕžal kompozície antických eposov
Má všetky znaky antického eposu: -propozícia(v úvode stručne vyjadrený zámer autora), - invokácia (v antických eposoch, vzývanie múz Hollý vzýva a prosí o inšpiráciu slovanskú Múzu Umku), - hlavný dej (boj Svatopluka s nem. kráľom Karolom a jeho porážka), - rozvíja sa in medias res (vpadnutie do deja, žiadne úvody)

- toto dielo je prvým veľkým eposom z dejín Veľkej Moravy. Jeho podklad tvoria tieto historické fakty: Veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východo-franskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca Svätopluka. Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Celá váha deja je však prenesená na ľudí. Svätopluk má svoj vlastný svet, rozhoduje sa podľa vlastného svedomia a vedomia. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia, je v ňom básnicky vyjadrený obrodenský náhľad na charakter starých Slovanov. Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a redšej volí „smrť slavnú a hrdinský úmor“ ako v život v otroctve.