Komédia - Kocúrkovo, Lakomec, Zmierenie, Lasica+Satinský

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 727 slov
Počet zobrazení: 106
Tlačení: 4
Uložení: 6

KOMÉDIA – diela: Kocúrkovo, Lakomec, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri
obžinkoch, Hamlet od Lasicu a Satinského

- z gréckeho slova kómódiá, komos = veselý sprievod, oidé = spev

Je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je !!! komický vzťah k svetu, komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka. !!!

Autor v nej !!! zosmiešňuje nedostatky života jednotlivcov i spoločnosti.!!! Prostriedkom na vyvolanie smiechu u diváka je zobrazovanie malicherných sporov medzi ľuďmi.

Autor obyčajne ostrím svojej komédie mieri do svojej súčasnosti, a tak sa komédia stáva prostriedkom boja proti zlu.

Základnou črtou komického účinku musí byť to, že krivda, ktorá sa stala kladným postavám, nie je príliš veľká a potrestanie záporných postáv je úmerné ich previneniu.

V komédii je už základný konflikt komický, lebo hlavný hrdina si buď:

  1. určí nezmyselný alebo bezvýznamný cieľ
  2. alebo si volí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie

Forma komédie môže byť:veršovaná a neveršovaná

!!! KOMICKOSŤ sa môže zakladať: !!!

  • na charaktere postáv, vzniká komédia charakterová a hovoríme o CHARAKTEROVEJ KOMIKE
  • na grotesknosti situácie, vzniká komédia situačná, hovoríme o SITUAČNEJ KOMIKE
  • ak ako prostriedok humoru sa v komédii využíva JAZYK (slovné hračky, skomoleniny)

hovoríme o SLOVNEJ KOMIKE

V komédii má veľký význam aj !!!NÁHODA, ktorá pomáha pri vytváraní konfliktov a zauzľuje dej. !!!

Pri určovaní, či sa jedná o charakterovú alebo situačnú komiku, sa vychádza z toho, čo prevažuje, pretože v charakterovej komike sú aj prvky situačnej a naopak (Moliére – Lakomec).

Komickosť sa môže zakladať aj na istých protikladoch:

  1. pôvodom komickosti môže byť protiklad medzi úsilím a cieľom tohto úsilia; komická postava chce byť inou, napríklad vznešenejšou, múdrejšou, krajšou, mladšou ako je v skutočnosti – komické postavy malomeštiakov z Chalúpkovho: Kocúrkova – Pán z Chudobíc sa považuje za vznešeného, ale protikladom je jeho meno a hnoj pred dverami
  2. istý jav (prevrátenosť) je iba vtedy komickým, keď ho podmieňuje osobnosť; telesná chyba môže byť príčinou a podnetom komickosti, lebo človek za ňu nemôže (J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – dvojitá zámena postáv je zdroj komickosti)
  3. hrdinom komédienemôže byť človek tragický a výnimočný, ale iba bezvýznamný, malichernýčloviečik, pokiaľ bezprostredne neohrozuje iných - keď sa nejaká udalosť či príhoda stáva nebezpečnou, prestáva pôsobiť komicky (Lakomec – tým, že je lakomý, neohrozuje ostatných – je to smiešne, ale keď začne rozhodovať o živote svojich detí, tak to prestáva pôsobiť komicky)
  4. aj komédia predpokladá boj, konflikt; komický človek sa postaví proti niečomu, jeho smiešny boj sa končí neúspechom, nikto mu pritom neublíži, jeho trestom jezosmiešnenie (Lakomec); intelektuálny humor (Hamlet od Lasicu a Satinského)

!!! Autorov postoj v komédii môže nadobudnúť rozličné stupne: !!!

  • humorný (úsmevný, zhovievavý)
  • ironický (výsmešný)
  • satirický (výsmech s úplným odmietnutím javu)

Od stupňa autorovho postoja závisí záver komédie. Môže byť:

  • zmierlivý, hrdina sa poučí
  • zmierenie nenastanie, lebo ho nedovolí autorov odmietavý vzťah k zobrazovanému javu

Častejšie však dochádza k zmierlivému zakončeniu. Autor podrobí svojich hrdinov vnútornej očiste: uvedomia si svoje chyby a napravia sa.

Vývin komédie: Aj komédia vznikla z osláv boha Dionýza v starovekom Grécku, v porovnaní s tragédiou však každodennosť, reálny život prevládal nad výnimočnosťou a vznešenosťou.

Aristofanes – prvý významný autor komédií, Lope de Vega - tvoril v období humanizmu a renesancie

Sheakespeare – v Anglicku (Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič)

Vo Francúzsku sa v stredoveku vyvinula fraška (vulgárnejší humor) a v Taliansku komédia dell´ arte. Z nej neskôr vznikla vo Francúzsku Moliérova komédia. V 19. stor. tento žáner reprezentoval Gogoľ (Revízor)

V slovenskej literatúre: Ján Chalupka: Kocúrkovo (v období klasicizmu), Ján Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch, Jonáš Záborský, v medzivojnovej: Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra

JÁN CHALÚPKA - KLASICIZMUS: KOCÚRKOVO

Je prvým úspešným slovenským dramatikom a starším bratom Sama Chalupku. Vo svojich hrách !! kritizoval odnárodňovanie - pomaďarčovanie, nevzdelanosť, ľudskú hlúposť, obmedzenosť a zaostalosť malomestského prostredia, neúprimnosť.!! Do literatúry uviedol pojem KOCÚRKOVO, ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi. Jeho obľúbeným žánrom sa stala dramatická fraška(prehnane výsmešná veselohra).

Najznámejšou Chalupkovou hrou sa stala satirickáhra v 3 dejstvách, napísaná silne slovakizovanou češtinouKOCÚRKOVO s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali (1830). Predstavil v nej !!! svet malého slovenského malomesta. !!!

Vytvára čierno – biele charaktery – vplyv klasicizmu (odrodilca, hlupane, intrigánky, študenta, národovca...). Vykresľovanie charakterov je dôležitejšie ako dej. Postavy sú v hre spoločensky rozvrstvené (zeman, vzdelanec, remeselník, študent...)autor z charakterových čŕt postavy vyberá jednu – všeobecne platnúpre stav, ktorý reprezentuje– ! ! !charakterový typ postavy.! ! !

  • typ odrodilca – Pán z Chudobíc, Jánoš Tesnošil
  • typ intrigánky – Madlena Tesnošilová
  • typ vypočítavej hlupane - Anička Tesnošilová
  • typ študenta – Honzík Tesnošil
  • typ národovca – učiteľ Sloboda
  • figúrky nie typy – postavy zbojníkov: folklórne vykreslené postavy – síce prepadnú študentov a budúceho učiteľa, ale namiesto, aby ich ozbíjali, ich nakŕmia, zaznie i zbojnícka pieseň inšpirovaná ľudovou piesňou

Postavy sú v hre spoločensky rozvrstvené – autor vykreslil 3 spoločenské vrstvy malomesta:

  1. ZEMANOV=PÁN Z CHUDOBÍC - je predstaviteľom feudalizmu, reprezentuje spoločenskú vrstvu upadajúceho zemianstva, schudobneného a navyše obmedzeného. Je školským acirkevným inšpektorom. Pýši sa svojím zemianskym pôvodom, ale okrem pýchy nič nemá ako to naznačuje i jeho meno. Polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, žije chudobne. Je pôvodom Slovák, ale obdivuje Maďarov a ich reč, ktorú používa, ale neovláda. Svoj rodokmeň odvodzuje od Árpáda a hoci sám nevie po maďarsky v Kocúrkove chce udomácniť maďarčinu. Popri zvyškoch latinčiny splieta do slovenčiny aj maďarské slová. Obdivuje Maďarov, zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara a ostro vystupuje proti Slovákom a slovenčine. Dom i dvor má vo veľkom neporiadku.
  2. REMESELNÍKOV, čižmársky majster=JÁNOŠ TESNOŠIL s rodinou - predstavujú remeselnícku vrstvu mešťanov. Autorovi sa nepáči, že táto vrstva hmotne a duchovne ne­napreduje, nerozvíja kvalitu svojej práce„remeselný fortieľ“. Jeho práca je staromódna, nedokonalá, nekvalitná. Majster Tesnošil nekladie na prvé miesto kvalitu svojej práce, ako to naznačuje i jeho meno, o to viac času venuje kartám a pijatike.

Je odrodilec, maďarčinu neovláda len niekoľko slov, ktorým sa naučil na vandrovke a slovenské slová prekladá do maďarčiny, čím autor ešte viac zosmiešňuje jeho nevzdelanosť. Jeho túžbou je zaradiť sa do „panskej spoločnosti“.

Tesnošilova žena Madlena - je falošná, klebetná a závistlivá. Jej jediným cieľom je dobre vydať ich dcéru Aničku, ktorá je rozmaznaná, vzdorovitá a bezočivá, šikovná v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie. Syn Janík (Honzík) - je lenivý, typický Kocúrkovčan. Študent s drobnými hrieškami, ako je fajčenie a míňanie rodičovských peňazí.

  1. INTELIGENCIU - ako kontrast k týmto postavám vytvoril Chalupka ideálny typ slovenského vlastenca učiteľa=SLOBODA – pochádza z Turca, je vzdelaným, uvedomelým Slovákom, ktorýodmieta odnárodňovanie, je hrdý na svoju reč, pritom si však váži aj maďarčinu a maďarskú kultúru. Je vtipný, optimistický, zbehlý v cudzích jazykoch. V 2. dejstve recituje verše zo Slávy dcery – je to 1 literárna postava, ktorá hrdo manifestuje svoj pôvod.

 

!! Postavy autor charakterizuje aj MENOM !! - Tesnošil, pán z Chudobíc, Sloboda a súčasne i mravným zhodnotením.

Hra je obrazom 2 protichodných svetov: zanikajúceho feudalizmu a zrodu národneuvedomelej slovenskej inteligencie (učiteľ Sloboda).

Pán z Chudobíc i Tesnošil sú smiešne figúrky, ich rodiny sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa slovenskej národnosti, slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, pritom ani jednu reč neovládajú.

Autor svoje postavy i prostredie zobrazoval tak, aby neboli pochybnosti, čo je mravné a čo nemravné. Kritický charakter hry si vyžiadal !!! humor, satiru, ale aj iróniu.!!!

DEJ:

V Kocúrkove zasadá cirkevný konvent (zhromaždenie, rada), ktorý má zvoliť nového kocúrkovského učiteľa. Kandidáti sú dvaja. Čižmársky majster Jánoš Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina Vojtecha, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc konvent však zvolí za nového učiteľa neznámeho Turčana - akéhosi Slobodu. Všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učitela. Keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru. 2. dejstvo sa odohráva pod Tatrami. Študenti sa spolu s učiteľom Slobodom vracajú domov a prepadnú ich zbojníci. Autor ich neidealizoval, a tým oživil jánošíkovskú tematiku.

  1. dejstvo - učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, hlási sa u cirkevného a školského inšpektora. Nájde ho ľahko - pred domom má kopu hnoja a okná bez skiel. Pán z Chudobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda odmieta jedno i druhé. Prvé preto, lebo je uvedome1ý Slovák, druhé z dôvodu, že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa Prochádzku - Ľudmily, ktorého konvent po 30 – ročnej službe vyhadzuje zo zamestnania i učiteľského bytu. Sloboda sa napokon ožení s Ľudmilou – víťazí tak úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov. Tesnošilovci žijú naďalej pokrytecky: kam vietor – tam plášť, len aby v hanbe nezostali.

Hru napísal v češtine, no v 60. rokoch prepísal do spisovnej slovenčiny. Jeho tvorba ovplyvnila tvorbu J. Palárika.

Ján Chalupka - Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (úryvok)

PÁN Z CHUDOBÍC (Skočí mu do reči.):

Mali ste aj neskoro vyhľadať svojho inšpektora. Aspoň vyhľadať. Za jazykom človek ďaleko zájde.

Veď by vám každé dieťa povedalo, kde býva pán z Chudobíc.

SLOBODA: A veď mi to aj moji kamaráti ukazovali. „Tamto, kde je tá hŕba hnoja pred dverami.“ No hnoja na všetky strany a ja som nevedel, či tuto, či  tamto. „Tamto, vraj, tamto, kde tá jedna tabla na obloku je papieromzalepená.“ komika charakterová –schudobnený zeman

Predstaviteľom francúzskej komédie v KLASICIZME, ktorá vychádzala z antickej komédie a nadväzovala na ľudové a poloľudové hry bol:

JEAN-BAPTISTE POQUELIN – MOLIÉRE (žan batist poklen – moljér) –napísal 33 komédií. K najznámejším patria: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe (tartuf), Mešťan šľachticom, Zdravý nemocný.

MOLIÉRE - komédia LAKOMEC (1668) - Štruktúra diela:

!! Neveršovaná komédia (napísaná v próze)v 5 dejstvách (nízky žáner).!! Dej sa odohráva v Paríži.

Predlohou hry sa stala komédia rímskeho dramatikaPlauta: Komédia o hrnci = o bedárovi, ktorý sa náhodou stal majiteľom hrnca plného peňazí.

  • Autor využíva !! SATIRU, SLOVNÝ (využíva hyperbolu: napr. Frozína – dohadzovačka lichotí zjavu Harpagona)  a SITUAČNÝ humor (takmer fraška: Jakub v 2 podobách ako kuchár – kočiš), ktorý sa uplatňoval v tradičnej fraške alebo talianskej ľudovej komédii dell´arte
  • Moliére využíva aj komiku gesta, oblečenia, celkového výzoru postavy.

Na antickú drámu poukazuje !!!jednota miesta, času a deja – odohráva sa v dome Harpagona v priebehu jedného dňa !!!, hra je však napísaná v próze, čo odporovalo pravidlám klasicizmu.

Prostredie a postavy sú meštianske = autor zaplnil komédiu postavičkami sluhov, ktorí sú verne na strane svojho pána a svojím konaním práve oni posúvajú dej dopredu napr. sluha Šidlo(Kléantov sluha).

Autor využíva HYPERBOLIZÁCIU (zveličovanie) vlastností postáv (Harpagon je prehnane lakomý, Frozína až príliš aktívna...) a psychologickú kresbu postáv, ktorých rysy sa utvárajú predovšetkým vo vzťahu k hlavnému charakteru „lakomca“.

Využíva !!! PRINCÍP ZÁMENY POSTÁV !!!(napr. Valér sa vydáva za sluhu, Anzelmo je nepoznaný neapolský šľachtic a nepoznaný otec Valéra a Marianny).

!!! Prítomná je VÁŠEŇ2 podobách:

  1. vášnivá láska k majetku a lakomstvo (Harpagon a jeho truhlička s peniazmi)
  2. vášnivá láska zaľúbených párov a prekážky v ich láske zo strany Harpagona

ZÁPLETKA nie je dôležitá, v popredí jepohľad na lakomca zo všetkých strán.

KONFLIKT nastáva pri strete záujmov detí a skúpeho otca.

ROZUZLENIEje prekvapivé  = Anzelmo je stratený otec Valéra, Marianna je Valérova sestra a Anzelmova dcéra.

Monologické prejavy postáv sú nahradené sviežim dialógom.

Hlavnou postavou je bohatý, starý vdovecHarpagon (arpagon), ktorý jepríslovečný lakomec. Svoj majetok získal lakomstvom a chamtivosťou. Ním ubíja rodinu – obmedzuje svoje deti Elizu a Kleanta, intriguje a okráda služobníctvo.

!!! Od začiatku až do koncadeja sa prejavuje Harpagon len ako lakomec. Charakteristika tejto postavy je jednostranná, ale jeho jediná veľká neresť - lakomstvo je prepracovaná do najjemnejšíchpsychologických odtienkov. !!! Strata peňazí znamená pre neho šialenstvo, koniec zmyslu života.

Komédia LAKOMEC – je satirou na meštianstvo a ich zhon po majetku a peniazoch. Harpagon je typ meštiaka, ktorý sa pre peniaze stal bezohľadným i voči vlastnej rodine, autor chcel ukázať, že peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy a robia z človeka otroka.

DEJ:

V dome Harpagona sa žije ťažko, deti sa nemôžu priznať k svojim láskam, sluhovia sú viac hladní ako sýti. Starnúci Harpagon pomýšľa na svadbu – nielen svoju, ale má premyslené, ako sa výhodnými sobášmi zbaví detí a príde k majetku.

Harpagon sa vo svojich 60 – tich rokoch rozhodne oženiť s mladučkou Marianou zo susedstva, i keď vie, že ju miluje jeho syn Cléanthe (Kléant), ktorého chce oženiť s bohatou vdovou a dcéru Elizu (Elišku) chce vydať bez vena za starnúceho boháča, šľachtica Anzelma, hoci Eliza miluje Valéra, Harpagonovho správcu, slúžiaceho u neho bez nároku na akúkoľvek odmenu.

Harpagon je posadnutý strachom, že ho okradnú, a preto zakope svoj poklad – skrinku s 30 – tisíc zlatými v záhrade. V momente, keď sa otec so synom škriepia o nevestu = Kléantov sluha Šidlo  mu skrinku s peniazmi ukradne. Strata peňazí je pre Harpagona otrasom (obviňuje zo straty všetkých i seba, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek, dokonca sa chce zabiť, ak sa peniaze nenájdu - pretože po ich strate nemá viac prečo žiť) – za jej navrátenie je schopný vzdať sa i Mariany v prospech syna.

Vyústenie hry je logické, lakomec dá prednosť peniazom pred ženou. V závere sa ukáže, že Mariana a Valér sú súrodenci a stratené deti Anzelma. Harpagon nenamieta nič proti svadbe Valéra a Elizy, Kléanta a Mariany, ak všetko zaplatí Anzelmo.

Molière - Lakomec (úryvok) = komika: charakterová (charakter Harpagona) + slovná+ situačná (Jakub je podľa potreby Harpagona raz kuchár a raz kočiš)

JAKUB: Keď si teda želáte, pán Harpagon, poviem vám otvorene, že ste svetu

iba na posmech. Na všetkých stranách si ma ľudia kvôli vám doberajú.

Sú v siedmom nebi, keď si vás môžu vziať na mušku a do omrzenia

sypať všakové historky o vašom skupánstve... Štvrtý zase, že vás raz

v noci prichytili, ako kradnete vlastným koňom ovos a že vám kočiš,

ktorý tu slúžil predo mnou, potme vyťal palicou zopár nečítaných, o

čom ste radšej ani nemukli. Kdekoľvek sa človek pohne, všade počuje,

ako vás omieľajú. Každému ste len na žart a na smiech.

Nikto vás nepomenuje inakšie iba lakomec, skupáň, žgrloš a úžerník. ! - slovná komika

JÁN PALÁRIK - je predstaviteľom liter. obdobia od ROMANTIZMU k začiatkom REALIZMU (1850 - 1875). Patril popri J. Chalupkovi k najvýznamnejším slovenským dramatikom v 19. stor. Ťažisko jeho literárnej činnosti je v dramatickej tvorbe. Je autorom 3 veselohier:

Inkognito (1858), Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862)

!!! Komika v jeho veselohrách pramení zo: slovných skomolenín

ale najmä zo zámeny postáv,omylov,z preoblečení, nedorozumení.!!!

Situácie vyplývajúce z týchto omylov sú nielen zábavné, ale aj poučné.

Najobľúbenejšou je veselohra z prostredia vidieckej inteligencieZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH (1862) – autor v nej vyslovil svoje myšlienky na súčasný spoločenský život a !!! súžitie slovenského a maďarskéhonároda v Uhorsku. !!!

Hlavnou myšlienkou je SPOLOČENSKÉ a NÁRODNÉ ZMIERENIE:

  • ZMIERENIE sociálne rozdielnychspoločenských vrstiev, ŠĽACHTY a ĽUDU (a to obrazom dožiniek, tradičných ľudových slávností)
  • ako i SLOVÁKOV a MAĎAROV (svadbou pomaďarčených Slovákov so Slovenkami).

Ústrednou témou hry je !!! boj proti odnárodňovaniu, oslava vlastenectvaa úcta k rodnému jazyku.!!!Zápletku tvorí dvojnásobný motív DVOJNÍCTVA-  situačná komika.

  • Kompozícia:jedna dejová línia, v ktorej dochádza k previerke skutočnej lásky
  • Konflikt: SPOLOČENSKO – MORÁLNY
  • Vysmieva sa ODNÁRODŇOVANIU (komorná Capková, sluha Pišta), ale nevyužíva satiru

 

KONFLIKT sa vyvíja v 2 líniách:

  1. v národnostnej – kde na seba narazia názory vlastenecky vychovávanej Miluše, čiastočne aj grófkyodrodilých mladíkov z Pešti (baróna a zememerača)
  2. spoločenskej – pretože barón si myslí, že sa zaľúbil do obyčajného, nevzdelaného dievčaťa – slovenskej žničky, a zememerač do grófky, z čoho by vzišli spoločensky nerovné vzťahy

Autor rieši oba konfliktyZMIERLIVO:

  • mladíci si vstúpia do svedomia a pripomenú si svoj pôvod
  • barón nakoniec vytvorí pár s grófkou a inžinier s učiteľovou dcérou

DEJ:

Mladá grófka Elisa Hrabovská si vymení úlohu so svojou spoločnicou, učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou, aby podrobili skúške grófkinho budúceho ženícha – baróna Ľudovíta Kostrovického, s ktorým je podľa šľachtických zvykov od detstva zasnúbená. Miluša, je vychovávaná v národnom duchu a v tolerancii k Uhorsku. Je vzdelaná, ovláda cudzie jazyky, usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postave­nie ľudu, a aby mu pomáhala.

Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu, reprezentuje liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti, je milá k ľudu, priateľská k Miluši (inteligencii). Miluši sa nepáči, že grófka si má vziať muža, o charaktere ktorého nič nevie. Dohodnú sa, že baróna podrobia skúške: počas dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý barón Ľudovít/Lajos Kostrovický, predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu, prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom inžinierom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale zhýčkaný peštianskym prostredím. !!!Hlási sak maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Pre neho všetko uhorské znamená len maďarské. !!! Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený. Ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si ma zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel, a ktoré dobre nepozná. Preto ešte pred príchodom do grófkinho kaštieľa si tiež vymení totožnosť so svojim priateľom inžinierom Rohonom.

!!! V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška,oduševnenou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. !!! „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom lásky k Miluške (nepravej grófke) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slo­venskému pôvodu.

Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovický, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!

Palárikove pokrokové názory vyslovuje učiteľ Orieška v rozhovore s barónom Ľudovítom:

"... aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety - bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo...".

Reťaz komických situácií a zámen sa rieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia šľachty a ľudu. V závere sa nádejné páry grófka a barón, Miluša a inžinier nájdu a všetko sa končí šťastne ako v rozprávke. Záver hry je zmierlivý a nesie sa v duchu myšlienky, že ozajstné vlastenectvo nie je mysliteľné bez lásky k ľudu a vie zaimponovať i šľachtickým kruhom.

Myšlienka zámeny osôb nemala viesť k zrušeniu spoločenskej nerovnosti, ale k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom. Autor sa v hre vysmieva odnárodňovaniu, ktoré reprezentuje komorná Capková, ale nevyužíva satiru. – nafúkaná, nesympatická slúžka, ktorá prekračuje svoje kompetencie, udržiava patričný odstupť od ostatného služobníctva a ľudu. Palárik vo svojich hrách využíval hovorový jazyk, príslovia a porekadlá.

Ján Palárik - Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch (úryvok) - komika slovná + zámena postáv, kritika odnárodňovania

ĽUDOVÍT (ktorý sa za celý čas netrpezlivo krútil na stoličke, k Rohonovi):

Nem, barátom, ver´ som pekne privítaný!

Nech ma Boh od takej jazyčnice chráni!

ROHON (stranou k nemu):  Jazyčný je len ten, kto trepe dve na tri;

ona však rozumne vraví, jak sa patrí.

(K Miluši nahlas) Ach, milá hrabenka - ale odpustíte -

vy môj vlastenecký cit veľmi tupíte,

a cnosť lásky k vlasti obraciate k smiechu, ktorú každý Uhor vo svojom srdci nosí!

MILUŠA: Ó, mne sa ver´ také vlastenectvo hnusí, ktoré má v škaredom odrodilstva hriechu

svoj koreň; kto vlastný národ zanedbáva,  jeho jazyk haní, ľudom pohrdáva

a k jeho osvete ani len stebielka nepriloží, lež len svojim časným voľká

výhodám - trebárs vždy na jazyku nosí krásne slová k vlasti a otčine -

 

MILAN LASICA A JÚLIUS SATINSKÝ - DRÁMA po r. 1945sú predstaviteľmi slovenského autorského divadlo. !!!S postmoderným divadlom ich spájaPARÓDIA až groteska, dekompozícia = rozbitie tradičného členenia drámy, hra v hre, nespokojnosť s definitívnou podobou textu = varírovanie, herectvo pripomínajúce herectvo klaunov v gagoch. !!!

 V roku 1959 vytvorili dvojicu tzv. intelektuálnych komikov (tak ich nazvala kritika), vystupovali vo vlastných autorských programoch. Inšpirovali sa najmä Osvobozeným divadlom (Voskovec a Werich) a Divadlom Semafor. Neskôr založili Štúdio S.

Sú považovaní za zakladateľov !!! INTELKTUÁLNEHO AUTORSKÉHO, KABARETNÉHO DIVADLA na Slovensku.!!! Ich divadelný jazyk bol bohatýna žargón, nárečie, ľudové výrazy.

!!! Ich text nemal nikdy konkrétnu formu, často bol dotváraný priamo na scéne. !!!

L+S sa stali glosátormi spoločenského, politického a kultúrneho diania. Žánrovo sa ich tvorba vymedzuje na krátke útvary – dialógy, pesničky, scénky. Predstavujú dvojicu, ktorá využívala svoje !!! IMPROVIZAČNÉ SCHOPNOSTI, HRU s JAZYKOM, ŽIVÝ KONTAKT s PUBLIKOM– obecenstvo reagovalo s dialógom, vedeli o čom sa hovorí v narážkach, nešlo o vulgárny humor, ale IRÓNIU až PARÓDIU, nečakané spojenia POÉZIE a HUMORU.!!!

Témou dialógov L+S je:

  • národná mentalita
  • existencia moderného človeka: ľudské vnútro, vzťahy, ktoré človek vytvára a ktorých je obeťou.
  • Ich dialógy sú naplnené paródiou, symbolikou, sú bohaté na iróniu a sebairóniu a končia nečakanými pointami.

Postavy nemali konkrétne mená, ale iba všeobecné pomenovania (napr. Pesimista, Optimista).

DIELA: Soirée

Nečakanie na Godota – paródia na dramatickú hru od S. Becketta

Náš priateľ René – paródia s narážkami na dielo J. I. Bajzu: René mladenca prihodi a skusenosti

Nikto nie je za dverami - TV cyklus s hosťami, neskôr Všetci sú za dverami

Deň radosti - trialóg (Lasica – Optimista, Satinský - Pesimista, Jaro Filip ako klavirista) – kabarety, ktoré ich preslávili v televízii, využívajú GAG

!!!! VEDIEŤ !!!!

GAG (z ang - geg) –!!!!IMPROVIZÁCIA, žartovná vložka, ako prostriedok SITUAČNEJ KOMIKY, je založený na improvizácii a neočakávanom komickom nápade vyplývajúcom zo situácie. !!!! napr. niekto chce naliať hosťovi čaj, a hosť v poslednej chvíli odsunie šálku nabok.

!!! VEDIEŤ !!!

SOIRÉE (spoločenský večierok, 1968) – prvá hra, dramatický DIALÓG, nemá podobu celovečernej hry. Samotní autori ju nazývajú stretnutie s obecenstvom. Texty sú rôznorodéobsahujú !!krátke skeče/scénky, dialógy, humorné scénky, poetické texty Tomáša Janovica.!!

Štruktúra diela: hra sa v knižnej verzii delí na 3 časti: 1. časť večera, 2. časť večera a 3. Hamlet

Obsah: autori zacieľujú analýzu v textoch do ľudského vnútra, do vzťahov, ktoré človek vytvára a zároveň je ich obeťou.

Zosmiešňuje politické javy socialistického systému, ale texty pôsobia nadčasovo a sú stále aktuálne.

L+S vytvorili !! intelektuálne autorské divadlo, !! v ktorom vypustili postavy a vystupujú sami za seba. Texty sú ASOCIATÍVNE, využívajú slovné hračky.

!!! HUMOR je založený na PARODOVANÍ ZNÁMYCH LITERÁRNYCH TEXTOV a IMPROVIZÁCII. !!! Využívajú ironizujúci dialóg, ktorý je obohatený o cudzie jazyky (angličtina, maďarčina, nemčina, ruština, napodobnenina francúzštiny, čínštiny) a nárečia.

V texte sa skoro nenachádzajú režijné a scénické poznámky – všetko sa odohráva v slovnej rovine

Ich INTELEKTUÁLNY humor je založený na SLOVE a inšpirovaný známymi či menej známymi literárnymi textami, - výraznými prostriedkami sú irónia a kalambúr.

!!! VEDIEŤ !!!

Milan Lasica - Július Satinský: SOIRÉE 3. časť Hamlet (úryvok) = text je asociatívny, humor je založený na parodovaní známych literárnych textov a improvizácii

L: Išiel som. Idem za ním, po chodbe, so sviečkou v ruke, ešte si vravím – škoda, že som tú sviečku nezapálil, aspoň by som dačo videl – a tu zrazu – na konci chodby – kráľ!

S: Čo tam robil?

L: Kľačal pred krucifixom a niečo si mrmlal. A tu vidím. Že ku kráľovi sa blíži tieň.

S: Jeho vlastný tieň?

L: Cudzí. Vlastný tieň mal pri sebe. A zrazu sa nad kráľom zjavil tieň dýky!

S: A dýka nikde, čo? Haha!

L: Čoby, tú dýku držal v ruke kráľov synovec.

S: Ktorý je to?

L: Ten malý blonďák, čo ho stále strašíte na hradbách,

S: Á, Hamlet! Toho poznám. Veď je to hlavná postava. Veľmi sčítaný človek.

L: Tiež si to myslím.

S: A viete, že takí ľudia, čo veľa čítajú, môžu na to doplatiť?

L: Myslíte?

S: Napríklad ja. Minule idem po hradbách a zrazu oproti mne – Anna Kareninová.

L: Obidva diely?

S: Vravím jej: „Anča, čo tu robíš?“ a až potom som si uvedomil, že je to púhy prelud mojej sčítanej mysle. Tak som sa s ňou rozlúčil. Išla do jedálne. Bola hladná ako vlk.

L: Strašne je hladná, odkedy je brožovaná.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#situačná a charakterová komika #Lakomec zamena postav #Moliere lakomec zveličenie

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023