Slovenská PRÓZA po r. 1945 - Jaroš, Jašík, Bednár

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 751 slov
Počet zobrazení: 60
Tlačení: 4
Uložení: 5

Slovenská PRÓZA po r. 1945 – JAROŠ, JAŠÍK, BEDNÁR

Peter JAROŠ (1940)

Narodil sa v Hybe. Patrí medzi spisovateľov, ktorí sa snažili koncom 50 – tych rokov modernizovať slovenskú prózu odklonom od jej socialisticko – realistickej podoby. Využíval postupy existencializmu, nového románu a magického realizmu.

Román TISÍCROČNÁ VČELA (1979) – je napísaný pod vplyvom do MAGICKÉHO REALIZMU - čo sa v texte prejavuje v predstavách postáv, v ich snoch, neskutočných javoch.

ŠTRUKTÚRA DIELA: !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

  • Vysvetlenie názvu : !!! slovenského človeka prirovnáva k usilovnej včele, ktorá sa snaží zachovať svoj rod - večná, plodná, 1000 – ročná !!!
  • Žáner: GENERAČNÝ román evokujúci !!! mýtus o pracovitosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa. Autor zobrazuje osudy 3 generácií rodiny roľníkov a sezónnych murárov Pichandovcov !!!
  • Forma: má podobu mozaiky zloženej zo scén a výjavov zo života 3 generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta, dcéry Kristíny a ich detí.
  • Dej románu sa odohráva prevažne v liptovskej obci Hybeod druhej polovice 19. storočia až do r. 1918 (koniec 1. svetovej vojny a vytvorenie ČSR).
  • Kompozícia: tvorí ho 9 kapitol, v úvode zobrazenie podrobných dejín obce Hybe napr. počet obyvateľstva, spôsob obživy, remeslá)
  • Forma rozprávania: on – rozprávania
  • Románová kompozícia rešpektuje chronológiu udalostí od konca 19. st. po koniec 1 sv. vojny, ale dôraz kladie na symbolické a alegorické motívy zviazané s roľnícko – remeselníckym spôsobom života. (sex Sama a Márie vo včelíne = plodnosť včely)
  • Realistický príbeh sa mení raz na grotesku, inokedy na mýtizované rozprávanie so silnou lyrickou dimenziou. Reálny dejový základsa prepletá s emblematickými (znaky rodu) motívmi: včely, ryby, smrti.

Ryba – navodzuje telesnú stránku človeka, jedenie, sexuálny styk, ale aj duševnú podobu – pocit viny a hanby.

Včelia matka, kráľovná - je symbolom plodnosti, oslovuje človeka - Sama vo včelíne, kde spí a chce mu pod podmienkou telesného splynutia zaručiť dlhotrvajúci život. Včela je večná, plodná a pracovitá – narážka na pracovitosť slovenského človeka.

3 ZÁKLADNÉ MOTÍVY v diele:

  1. PRÁCA - Jaroš ju vyzdvihuje ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Román je oslavou práce (roľníckej, murárskej, remeselníckej).

!!! Práve pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť - vlastnosti typické aj pre včely - pomohli prežiť slovenskému človeku tisícročie plné krívd a utrpenia. !!!

  1. LÁSKA – je ďalším určujúcim faktorom života postáv v románe. Autor predstavuje jej rôzne podoby: vášnivú, mileneckú, manželskú: lásku krásnu, čistú, vernú a úprimnú (Martin a Ružena, syn Samo a Mária), ale i lásku zmyselnú, vypočítavú, krutú, zradnú a tragickú(láska Valenta k Hanke, ktorá ju privedie až k smrti, Valent + Hermína – vzostup v spoločnosti) a lásku k deťom, ktorá je pravým zmyslom mileneckej a manželskej lásky, pevným putom k životu a budúcnosti. O láske k vlasti priamo nepíše, cítime ju však vtedy, keď sú hrdinovia mimo rodnej obce na múračkách, alebo na bojiskách a v zajatí.
  2. SMRŤ - smrť jednotlivca je uzavretím istého životného cyklu, je podmienkou obnovovania života – začiatku iného životného cyklu (smrť Samovho syna Janka).

Smrť Martina Pichandu = zomiera náhodne, v typickej scéne obžerstva: zadusí sazamrznutým vínom z rozbitej fľaše, keď si napcháva plné ústa. Túto tragickú situáciu autor odľahčil tým, že pohreb vykreslil komicky (protiklad)

V centre rozprávania je MARTIN PICHANDA  a neskôr jeho syn SAMO, prezývaný VČELA, ktorý pokračuje v otcovej životnej filozofii pracovitosti. Pri oboch sa prelína REALITA so SNOVÝM VIDENÍM skutočnosti (napr. včelia kráľovná, veľryba – život Martina a Želky v bruchu). Rámec rodinnej kroniky sa rozširuje o ďalšie postavy a životné príbehy (napr. žobrák Gagoš, murárska partia - charakterizuje ich pracovitosť - Samo, Dropa, Mudrc, Ľavák, Ryba).

Autor v románe vyzdvihuje !!!jednoduchú filozofiu dedinského človeka, ktorého údelom je celoživotná PRÁCA podobne ako údelom včely a našounárodnou filozofiou je filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v akejkoľvek dejinnej nepriazni neúmorná pracovitosť porovnateľná so včelami. !!!

Každodenný životoživuje VÝMYSLOM  (sny, predstavy, absurdné situácie – Martin sa v truhle zväčší a musia ho stláčať), FANTASTICKOSŤOU, VÁŽNOSŤ strieda s HUMOROM, satirou, paródiou a groteskou. Individuálne osudy jednotlivých postáv sa v románe odvíjajú v závislosti od spoločenských a politických udalostí (od 1. svetovej vojny). Cez ľudské lásky, narodenia a smrť, cez prácu, radosť i tragédiu zobrazuje človeka v jeho ľudskej prirodzenosti.

Autor v románe využíva postupy tzv. POSTMODERNY a MAGICKÉHO REALIZMU:

  • PRVKY POSTMODERNY:dej prerušujecitovaním rôznych autentických, dokumentárnych textov- sú to napr. historické dokumenty o obci Hybe, novinové správy o bojoch a o živote počas 1. svetovej vojny(kombinácia umeleckého štýlu s publicis­tickým alebo s odborným je typický znak postmoderny.)
  • PRVKY MAGICKÉHO REALIZMU: tragické príhody sa striedajú s komickými, reálny dej oživujú:

SNY - napr. sen Martina Pichandu o tom, ako hrali karty v bruchu veľryby so svojou bývalou milou, sen Sama Pichandu o včelej kráľovnej

PREDSTAVY - včely veľké ako vrabce

NESKUTOČNÉ JAVY - premenenie vody na víno, v Hybe pršia žaby

ZÁZRAKY -  čudesné zmiznutie psa Zanzibara po smrti Martina Pichandu

ABSURDITA  - tragikomický osud mladého Jožka Nádera, ktorý sa z nešťastnej lásky obesil v udiarni a našli ho celkom vyúdeného, zlodej tvrdiaci, že nemá črevá, smrť a pohreb Martina Pichandu

Bizarné a humorné situácie

Okrem scén so situačným humorom sú v knihe i epizódy využívajúce slovný humor, iróniu a paródiu (napr. Martin Pichanda si predstavuje, že medzi domorodcami na Madagaskare rozšíri spisy Ľudovíta Štúra, založí pobočku Matice slovenskej a najstatnejšieho domorodca pasuje za Jánošíka; pri truhle Martina Pichandu jeho starí kamaráti spomínajú, že podľa rečí bol nemanželským synom Janka Kráľa). Tieto FANTAZIJNÉ, GROTESKNÉ, ZÁZRAČNÉ a ABSURDNÉ prvky sú základným znakom MAGICKÉHO REALIZMU.

OBSAH:

Spočiatku sa románové udalosti nesú v znamení typických dedinských prác, ktoré narušia len odchody chlapov za prácou na múračky.

Liptovskí roľníci, medzi nimi aj Martin Pichanda a neskôr i jeho syn Samo si odchádzajú na jeseň privyrábať na Dolniaky ako murári.

Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta. Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy a sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti a pre rozprávačské umenie, s akým vedel vyrozprávať skutočné i vymyslené príbehy. Ústrednou postavou románu je syn Samo, ktorého prezývali VČELA.Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. To, čo ho udržalo vždy pri živote, bola práca.

Do rodiny Pichandovcov postupne zavíta smrť, najprv vezme starého Martina (zadusí sa sklom z rozbitej zamrznutej fľaše vína) a zanedlho Samovho syna Janka (zastrelený pri demonštrácii na Dolniakoch).

Život však pokračuje ďalej, filozofiu otca preberá Samo, do rodiny prichádzajú ďalšie deti. Po otcovej smrti sa Samo stane mlynárom na krížnych cestách. Nešťastie však neobchádza rodinu. V mlyne pri požiari mu zahynie dcéra Ema. Aj ostatné Samove deti dorastajú a hľadajú si svoju cestu: Karol študuje na gymnáziu, chce byť maliarom (zomiera na talianskom fronte počas 1. svetovej vojny), Peter sa v Ružomberku učí za hodinára a Samo chce byť horárom (odíde do Ameriky). Schyľuje sa k 1. svetovej vojne, všade sa o nej hovorí, žobrák Gagoš tvrdí, že na vojnu treba 3 veci: „peníze, peňeži, peniaze“. Na front odchádzajú i Samovi synovia. Karol tu zomiera. Samo sa začne búriť a za svoje protištátne názory sa dostáva do väzenia, kým sa mu ho podarí Valentovi vyslobodiť je vyhlásená ČSR.

Rodokmeň rodiny Pichandovcov:

  1. generácia: MARTIN PICHANDA + RUŽENA (majú spolu 3 deti)

MARTIN = ústredná postava 1. časti románu, predstavuje ľudovú múdrosť, pracovitosť, šikovnosť, zmysel pre humor, murár, mal záujem o geografiu, sníval o vzdialených krajoch, zbieral mapy – sčítaný, múdry 

  1. generácia: SAMO,VALENT,KRISTÍNA

SAMO = syn Martina Pichandu – bol mlynár, železničiar. Ústredná postava, prezývaný VČELA, ťažko skúšaný osudom (zastrelenie syna Janka, odchod syna Sama do Ameriky, smrť syna Karola na talianskom fronte a Emky, predtým boj o Máriu) po každom páde dokázal vstať a začať odznova. SAMO + žena MÁRIADudášová, deti: Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek.

VALENT = vypočítavý právnik, pre peniaze sa ožení s bohatou Hermínou Haderpánovou,

deti: syn, narodil sa v ten istý deň, keď sa narodilo mŕtve dieťa bývalej Valentovej milej,

dedinského dievčaťa Hanky Kolárovej, ktorá zomrela pri pôrode.

KRISTÍNA = manžel Matej Srok (zavalilo ho v hore), neskôr žila s kováčom Julom Mitronom, majú spolu deti Ivana a Žofku (Julo Mitron - krutý ku svojej neplodnej žene, ktorá ho stále miluje a je ochotná tolerovať jeho lásku ku Kristíne)

  1. generácia: deti Sama, Valenta, Kristíny

Autor využíva:

  • RETROSPEKTÍVU (najprv povie, že sa Kristína vydala, až potom prerozpráva príbeh jej srdca) a rôzne EPIZÓDY (Jožko Nadler + Židovka Marta)
  • HISTORICKÝ PREHĽAD (vývoj obce Hybe)
  • Momentky z frontu
  • SYMBOLY A ALEGORICKÉ MOTÍVY (sex Sama a Márie vo včelíne = plodnosť včely)
  • DEJINY – zobrazuje reakciu obyvateľov na atentát na následníka trónu Ferdinanda
  • dejová línia: bohatá tvorí ju najprv Martin Pichanda, potom syn Samo
  • JAZYK: ľudový – autor využíva aj ľudový folklór (zvyky, piesne..), dialektizmy– fruštik...

Peter Jaroš - Tisícročná včela (úryvok) - !!! znak MAGICKÉHO REALIZMU: REALITA sa prelína so SNOVÝM VIDENÍM SKUTOČNOSTI !!! sen Sama Pichandu o včelej kráľovnej

Včelín bol tichý, pokojný. Tlmené jesenné bzučanie včiel Samo takmer nevnímal. Nedeľa zvonila vo veži vysoko nad ním. Dotkol sa úľov, letmo do nich nazrel a dal im pokoj. Nebalušil včielky, nedráždil ich. Spomenul si na Orfanidesa, ba priam ho uvidel, ako sa nakláňa nad úľ, ukazovákom mieri na včely a hovorí: „Človek je ako tá včela, len jeho usilovnosť a práca ho spasí!“Samo sa usmial a sadol si na lavičku. Upravil pod sebou domáci koberec a vystrel sa. Telom sa mu šíril blažený pocit. Keby som bol mladší, pomyslel si, vkĺznem do úľa medzi včely a popracujem usilovne s nimi. Večer čo večer by som si vyniesol hrudu medu. Sladkého a voňavého. A možno by som si našiel aj včeliu frajerku. Nie hocijakú, ale včeliu matku, kráľovnú. Veľkú, zažitú, neprestajne roztúženú a žiadostivú.

Začalo sa mu driemať. Slastne sa usmieval predstavám, ktoré sa mu mihali pred očami. Včelia kráľovná si ho brala za muža.Stál uprostred včelieho kráľovstva v plnej zbroji a včely okolo bzučali a spievali:

Ženilo sa motovidlo,

Malo zlomené ženidlo…

Včelia kráľovná práve prichádzala a bola oveľa väčšia ako ženích. Uklonil sa jej a ona si ho zrazu vyhodila na chrbát a vyletela s ním z úľa. Všetky včely za nimi. Lietala, skákala, jazdila s ním po lúke, až ho napokon stratila. Padol zvysoka, bolestivo sa udrel. Včelia papuľa sa naklonila nad neho a revala mu do tváre. ,,Nechcem ťa, nechcem ťa, nechcem ťa!“ A keď sa mu včelia čelusť už-už chcela zahryznúť do krku, zreval od strachu a prudko kopol nohou. Chcel žiť...!

RUDOLF JAŠÍK (1919 - 1960)

Východiskom jeho literárnej tvorby sa stalo detstvo, rodné Kysuce, účasť na východnom – ukrajinskom fronte počas 2. svetovej vojny a SNP. Za života vydal iba dva romány, ostatná časť jeho tvorby vyšla posmrtne. Knižne debutoval románom v r. 1956 Na brehu priezračnej rieky.

 !!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

V druhom románeNÁMESTIE SVATEJ ALŽBETY (1958) - zobrazil pomery v malom slovenskom meste v prvých rokoch existencie slovenského štátu. 

ŠTRUKTÚRA diela: Román PSYCOLOGICKÝ a SPOLOČENSKÝ (sociálny) = spája intímny príbeh a vážny spoločenský problém, ktorý má lyrizujúci charakter (biblická symbolika v názvoch kapitol, symbolika lásky, lyrické opisy, dialóg s neživými predmetmi - slnkom, vežou, gaštanom).

V románe sú okrem dialogických častí mnohé reflexie (úvahy) a lyrické opisy. Jašík využíva prostriedky LYRIKY, napr. kontrast, prirovnania, metafory, prívlastky a personifikácie. Niektoré časti románu preto pôsobia ako báseň v próze. Najpoetickejšie sú autorove úvahy o láske.

LÁSKA v Jašíkovom chápaní nie je len citový vzťah medzi dvoma ľuďmi, znamená preňho trvalú hodnotu, ktorú človek stavia proti SMRTI.

Román o tragickej láskeje obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu a odsúdením rasovej diskriminácie. Láska Igora a Evy symbolizuje nezničiteľné hodnoty života.

Skladá sa: z 15 kapitol so samostatnými názvami.

Je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“

Použil on – rozprávanie.

TÉMOU románu je TRAGICKÁ LÁSKA dvoch mladých ľudí, ale i vykreslenie spoločenských pomerov najmä GENOCÍDY, teda vyhladzovania ŽIDOV.

V príbehu lásky židovského dievčaťa Evy Weimannovej a 18 - ročného Igora Hamara ožíva tragickáatmosféra vojnových rokov, kedy nemeckí fašisti na Slovensku likvidovali Židov. Vo svete krutého fašizmu, zabíjania a vraždenia, nemá ich láska priaznivé vyhliadky a končí sa tragicky pri odsune Židov do koncentračného tábora zastrelí Evu nemecký dôstojník.

Dej románu sa odohráva v slovenskom malomeste v NITRE ako „MESTO POD VINIČNÝM VRCHOM “ od konca leta do začiatku jesene 1941.

Autor !!! posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa postave, radí jej.!!!

Celým dielom sa vinie:

  • biblická symbolika (v názvoch kapitol: Posledná večera, Božie oko, Nesvätý Ján Krstiteľ)
  • symbolika lásky, ktorú autor zbožštuje

Autor zachytáva arizáciu (odoberanie majetku židovskému obyvateľstvu a jeho prideľovanie nežidovským občanom, prívržencom vládneho režimu), vraždy zo zištných dôvodov, udavačstvo pre peniaze.

Veľmi realisticky vyznieva rozčlenenie Židov podľa majetku a podľa reakcie na situáciu, v ktorej sa ocitli :

bohatí HELDEROVCI si chcú kúpiť slobodu odchodom za hranice

MAXIstarý múdry Žid (Maximilián Schlesinger) pochopí, aký tragický koniec čaká všetkých Židov. Strach z budúcnosti sa snaží prekonať vzburou - šesťcípu hviezdu si prišije na chrbát, východisko hľadá v alkohole. Na vlastnom živote mu nezáleží, chce pomôcť Igorovi a Eve

SAMKO - našetrené peniaze nechce obetovať na pokrstenie Evy, po jej smrti otrávi svoju rodinu, rozhodne o nej dopredu, pretože vie, že ich čaká deportácia

Na predmestí Nitry - Námestí svätej Alžbety, bývajú najmä chudobní, menej majetní obyvatelia, medzi nimi i mnoho Židov. Tu bývajú i hlavné postavy románu: Igor, Eva, Samko, Maxi, holič Flórik, obuvník Maguš a Žltý Dodo.

Láska Igora a Evy sa zrodila pomaly, nenápadne, keď sa Eva stretáva s Igorom po večeroch vo veži kostola. Igor sa ju snaží zachrániť krstom a sobášom, avšak farár žiada veľa peňazí - 10 000 korún. Okolnosti ich lásku napokon zničia. Nemci židovské obyvateľstvo postupne odvádzajú do koncentračných táborov a Evu pri geste odporu a odvážnom prejave ľudskosti zastrelí nemecký dôstojník.

S týmto tragickým príbehom lásky môžeme v románe sledovať i širší obraz ľudí najmä z radovžidovského obyvateľstva a medziľudských vzťahov v malom meste v období hrôzy a strachu smrti, ktorý rozsieva fašizmus.

Hlavné postavy:

IGOR HAMAR - je osemnásťročný chudobný chlapec, ktorý musí zanechať školu, pretože opatruje chorú matku - má rakovinu, zamiluje sa do židovského dievčaťa Evy a nechápe prečo sa ľudia musia deliť na kresťanov a Židov. Otca stratil už pred rokmi a živí sa rôznymi príležitostnými prácami.

 V románe sa cez osobnú tragédiu mení z chlapca na muža, a to za cenu straty detstva a prvej lásky. Vývin udalostí ho napokon prinúti ku konaniu – individuálnej vzbure, že zabije holiča Flórika, ako akt pomsty za stratu Evy, no uspokojenie nenachádza, pretože Evu mu už nik nevráti.

EVA WEIMANNOVÁ - je Židovka, jej otec Samko (Samuel) rozváža spolu so spoločníkom Maxim uhlie (Samko vlastní voz a Maxi kone). Samko šetrí, aby mohol odkúpiť od Maxiho kone, pretože sa chce osamostatniť.

Záporné postavy:

 ŽLTÝ DODO- je ochotný pre peniaze zradiť každého, i svojho priateľa. Bezcharakterný zlode­j a povaľač z Námestia svätej Alžbety. Je jedným z udavačov, za každého udaného Žida, ktorý chodí po meste bez hviezdy dostane sto korún. Tajomník Hlinkovej strany mu naznačí, aby do zoznamu tých, čo „nenosia hviezdy“ zapísal najmä bohatých Židov (niektoré mená mu sám nadiktuje).

!! holič a karierista JÁN FLÓRIK – túži po kariére a majetku, !! je holičom v židovskej štvrti na Námestí sv. Alžbety. Keď vidí, ako bohatnú gardisti, predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Jeho cieľom je získať židovský majetok a kúpiť si krásny salón na hlavnej ulici. Neštíti sa ani vraždy. Vstúpi do HSĽS a „pracuje“ na sekretariáte strany ako politický referent. Pri­sľúbi pomoc bohatému židovskému kožušníkovi Helderovi. Dohodnú sa, že jemu, jeho žene a ich malému synovi pomôže dostať sa za hranice. Za mestom ich zabije a zakope pri lesíku. O niekoľko hodín sa vracia do mesta aj s bohatou korisťou - šperkami a peniazmi Helderovcov a nasťahuje sa do ich krásnej vily.

DEJ:

Igor a Eva sa majú radi. Po večeroch sastretávajú vo veži kostola na Námestí svätej Alžbety.

V tom čase vyjde nariadenie, že každý Žid musí nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Eva má strach, veľmi sa bojí. Igor nechce, aby ju nosila. Nevie pochopiť, prečo by sa Židia mali značkovať ako nejaké kone.

Igor sa začína o Evu báť. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu pokrstiť a oženil sa s ňou. Farár najprv váha, ale potom súhlasí. Pýta si však 10 000korún.Samko, Evin otec, odmietne dať Igorovi peniaze, povie mu, že Eva sa narodila ako Židovka a Židovkou aj zostane. Za našetrené peniaze si chce od Maxiho kúpiť kone. Keď sa to Maxi dozvie, nahnevá sa na Samka. Predá mu kone a dá Igorovi sumu, ktorú poža­doval farár. Za zvyšok peňazí mu má Samko každý deň doniesť liter rumu a nejaké jedlo. Igor sa ponáhľa za farárom, ale ten mu už nechce vystaviť dokument. Bojí sa, situácia je stále vážnejšia.

Igor si Evu odvedie k sebe domov. Myslí si, že tam bude vo väčšom bezpečí. Eva sa stará o Igorovu chorú matku až do jej posledných chvíľ. Na jej pohreb príde mnoho obyvateľov z Námestia svätej Alžbety, najmä Židia.

Zúfalému Igorovi poradí obuvník Maguš, aby odišiel s Evou do hôr, kde je jeho brat horárom. Je však neskoro. V ten deň začnú Nemci za pomoci gardistov odvádzať Židov. Gardistom velí Flórik a Haso. Medzi odvedenými je aj Eva. Pridajú ich ku skupine bohatých Židov z vilovej štvrte (podľa zoznamu Žltého Doda).

Viac než 300 ľudí naženú do budovy židovskej školy a na druhý deň ich odvádzajú cez celé mesto na stanicu do transportného vlaku. Nudiaci sa nemecký dôstojník zavolá k sebe malého židovského chlapca, dá mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec obráti a chce sa vrá­tiť k matke, zastrelí ho. Eva a dvaja mládenci chcú odniesť telo mŕtveho chlapca, vtedy ich Nemci zastrelia. Eva umiera s Igorovým menom na perách.

Po Evinom pohrebe sa Samko rozlúči s Maxim a s Igorom. Prosí Igora o odpustenie, myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. On a jeho žena nechcú, aby aj ich syna Róberta stihol rovnaký osud ako Evu, a preto sa roz­hodnú spáchať samovraždu. Večer nasype Samko do polievky - do ich poslednej večere - jed.

Igor sa nemôže vyrovnať so smrťou Evy, zostal sám a samota ho desí. Z úcty k svojmu mŕtvemu

priateľovi a jeho rodine si Maxi prešije hviezdu a hrdo ju nosí na hrudi. Igor sa rozhodne pomstiť Flórikovi. V noci naňho počká pred vilou Helderovcov a zabije ho železnou tyčou. Potom ide rovno k rieke, hodí tyč do nej a nakloní sa, aby skočil do vody. Vtedy prichádza k nemu Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky, a odvedie ho preč.

Rudolf Jašík - Námestie svätej Alžbety (úryvok)

Obaja boli z Námestia svätej Alžbety. Bývali blízko seba, delili ich dva domce. Ale stála medzi nimi priehrada, vysoká, na vtedajšie časy závratne vysoká, a ani o nej ne­vedeli. Eva bola židovka a Igor bohvie čím. Podľa vonkajších znakov sa to určiť ne­dalo, ani podľa farby šiat, ale podľa matriky - katolík..

Evin otec bol spolumajiteľ povozníckej firmy - Maximilián Schlesinger a Samuel Weimann. Volali ho Samko a jeho spoločníka - Maxi. Igor otca nemal, umrel pred desiatimi rokmi na týfus, a matka ležala na smrť chorá v samej poslednej partaji dlhého domca.

.................................................

Eva začala potichu plakať. Utieral jej slzy na tvári a i v tme videl záblesk jej smutných očí.

Dievča sa upokojilo. Ale prekvapené, že sa nachádza v Igorovom náručí, vymanilo sa mu, odstúpilo a žalovalo:

  • Židom sa budú od zajtrajška ľudia vyhýbať a keď ich stretnú, spravia sa slepými.

Myslela som si, že aj ty...už neprídeš,“ - tón bol ľadový.

- „ Čo vravíš? “

- Som Židovka! “ - znelo to zúfalo a pyšne.

Alfonz Bednár (1914 - 1989)

Narodil sa v Neporadzi. Študoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor, po 2. svet. vojne pracoval vo vydavateľstvách a od r. 1960 aj ako scenárista Československého štátneho filmu. Zomrel v Bratislave.

Knižne debutoval románom Sklený vrch (1954). Román má pásmovú kompozíciu:

  1. PSYCHOLOGICKÝ román, lebo je písaný v 1. osobe formou denníka hlavnej postavy (psychika postáv je v popredí – ich vnútorný svet najmä Emy - myšlienky, pocity, ideály, trápenia.)
  2. POVSTALECKÝ román, lebo povstanie je stále v pozadí konania a myslenia ľudí
  3. román s TAJOMSTVOM, lebo počas celého deja je jedna z postáv tajomná, nič o nej nevieme (Milan Kališ), všetko sa dozvedáme až na konci (postupné odhaľovanie okolností smrti Milana Kališa + tajomstvo, ktoré ukrýva Ema pred manželom, že nemôže mať dieťa)

NÁZOV románu:Sklený vrch je ovplyvnený rozprávkou, ktorú Eme rozprával Milan, a ktorú ona neskôr hovorila svojmu mužovi Jožovi. !!! Sklený vrch znamená SNAHU ČLOVEKA PREKONÁVAŤ PREKÁŽKY a DOSTAŤ SA K CIEĽU. !!!

Milan učil Emu vážiť si hodnoty ľudí a života. Hovorieval, že „človek sa musí vzdať sebectva pri otázkach života a smrti a musí mať povinnosť k ľuďom, ktorí po ňom ostanú a prídu“. Rozprával jej rôzne príbehy a rozprávky – najmä rozprávku o Sklenom vrchu, ktorá v jeho podaní ukrývala POSOLSTVO o tom, ako MôŽE ČLOVEK PREKONAŤ ZLO.Podľa tejto rozprávky nazval Veľký vrch, pod ktorým sa rozprestierala Tichá dolina, Skleným vrchom.

! Sklený vrch = je symbol čistoty a morálneho charakteru ľudí počas SNP. !

V románe autor využil motív Dobšinského rozprávky Tri citróny.

Bednár kládol dôraz na individuálne osudy postáv prvky lyrizácie: Vykreslenie Tichej doliny pomocou umeleckých opisov, príroda je tu partnerom človeka, !!! rozprávka O Sklenom vrchu, symbolika čísla tri tri vrchy v Tichej doline, tri etapy a traja muži v Eminom živote, tri návraty do doliny, tajomnosť mužského hrdinu. !!!

Hlavnou hrdinkou tohto „ psychologického“románu - denníka je Ema Klaasová. Na stránkach svojho denníka, ktorý číta jej manžel, rieši svoje osobné problémy. Ema porovnáva minulosť, spojenú s mŕtvym milencom Milanom Kališom, zábavným človekom, partizánom – so súčasnosťou, ktorú prežíva na stavbe vodnej priehrady, kde žije a pracuje ako účtovníčka spolu s manželom, inžinierom Jožom Solanom.

Miestom, kde jej denníkové záznamy smerujú a kam sa Ema túži vrátiť je Tichá dolina vo Vysokých Tatrách. Tichá dolina, chata pod Skleným (čiže Veľkým) vrchom symbolizujú pre Emušťastný, rozprávkový priestor, kedysi únik pred vojnovou hrozbou, teraz únik pred dobou, v ktorej sa stráca úcta k ľuďom.Tu Ema prežila najkrajšie okamihy svojho života so svojou jedinou a veľkou láskou Milanom Kališom, zabitým počas Povstania. Mala tam ísť i so svojím snúbencom Zolom a znovu sa tam chystá i so svojím manželom Jožom Solanom, ak pôjde všetko dobre na stavbe vodnej priehrady. Posledná Emina cesta sa však neuskutočnila, vnútornú harmóniu Ema nedosiahne zomiera nešťastnou náhodou po zásahu elektrickým prúdom na stavbe.

Bednár vychádza z presvedčenia, že človeka súčasnosti ovplyvňuje minulosť a v románe je to SNP. !!! Vidí spoločenskú situáciu problémovejšie (zrada a zbabelosť v Povstaní, predstieranie budovateľských úspechov v súčasnosti), čím sa snaží prekonať zjednodušené – schematické zobrazovanie skutočnosti. !!! Román je obrazom !!! vnútorného života človeka povojnových dní. Jeho hlavná myšlienka je v tom, že človek nežije vyrovnane, ale miluje, trpí, klesá, padá, prehráva a vyhráva. !!!

Z kompozičného hľadiska je to tzv. román s tajomstvom, ktorý má formu denníka. Tajomstvom sú opradené najmä okolnosti smrti Milana Kališa, ale i tajomstvo, ktoré skrýva Ema pred svojím manželom, že nemôže mať deti. V románe sa prelínajú viaceré časové pásma. Sled udalostí sa nerozvíja chronologicky, čitateľ sa mnohé súvislosti dozvie až v závere románu. V románe sa prelínajú Emine spomienky na:

  • vzdialenejšiu minulosť (1942, Tichá dolina a SNP 1943 – 44)
  • i bližšiu minulosť (roky budovania vlasti 1947)
  • s bezprostredne prežívanou skutočnosťou na stavbe vodnej priehrady (december 1951 - apríl 1952).

Z denníka sa dozvedáme o Eminom živote, práci, o vzťahu k ľuďom, rodinnom prostredí hrdinky i jej citových vzťahoch k 3 mužom v jej živote:

  1. partizánovi MILANOVI KALIŠOVI (vystupuje v čase SNP pod menom Martin Tkáčik) – gymnaziálny učiteľ, športovec, ktorého spoznala ako mladé dievča, zaľúbila sa doňho, a ktorého fašisti umučili – je pochovaný v Tichej doline, čakala s ním dieťa, podstúpi interrupciu, a preto už nikdy nemôže mať deti (to sa stáva tajomstvom jej života)
  2. snúbencovi ZOLOVI BALLOVl - s ktorým sa rozišla, sebecký a vypočítavý, po vojne ju núti k emigrácii, Ema odmieta, zostáva na Slovensku, Ballo emigruje
  3.  a jej manželovi inžinierovi JOŽOVl SOLANOVI - ktorého si vzala z rozumu, nezdôveruje

sa mu so svojimi tajomstvami a hľadá si k nemu cestu. Vďaka nemu začala dôverovať ľuďom.

Svoje tajomstvo o tom, že nemôže mať deti mu chce povedať v Tichej doline, kde sa kedysi

zoznámili a kam sa opäť chystajú. 

Po dokončení stavby plánovali Ema a jej manžel odcestovať na dovolenku do Tichej doliny. Na stavbe Ema utrpí nehodu a odvezú ju do nemocnice. Jej manžel nájde den­ník, ktorý si Ema písala v posledných mesiacoch, a začne ho čítať. O dva dni, keď denník dočíta, dostane z nemocnice správu, že Ema zomrela. Cez dojmy a spomienky Emy spoznáva, aká v skutočnosti bola.

Ema si píše denník, pretože sa snaží vyrovnať so svojou minulosťou, so všetkým, čo prežila. Má rada svojho man­žela, ale jej minulosť a to, čo z nej pred manželom zatajila, sa stále stavia medzi nich.

V románe spracoval Bednár povstaleckú a budovateľskú tematiku inak ako jeho predchodcovia. Povstanie je tu prítomné iba v náznakoch, mýtoch, spomienkach a v úvahách o tom, či niektorí ľudia nezradili jeho idey v povojnovom období. Román priniesol kritickejší pohľadna budovateľské obdobie na začiatku 50-tych rokov - ukázal, že toto obdobie sa nevyznačovalo len optimizmom a bezproblémovosťou.

Bednárovi hrdinovia už neboli schematické postavy, ale ľudia s výraznými individuálnymi črtami.Autor sa nezameriaval na opis vonkajších udalostí, ale na subjektívny svet postáv, na ich vnútro, myšlienky, pocity, ideály, konflikty, trápenia.

Napísať v 50-tych rokoch román o človeku s individuálnym, nie kolektívnym osudom, s jeho vlastným vnútorným životom, bol odvážny literárny čin. Preto môžeme tento román považovať za priekopnícke dielo v slovenskej literatúre.


Alfonz Bednár: Sklený vrch (úryvok) - rozprávka O Sklenom vrchu, ktorú Eme rozprával Milan, a ktorú ona neskôr hovorila svojmu mužovi Jožovi. Motív Dobšinského rozprávky Tri citróny.

Sklený vrch znamená SNAHU ČLOVEKA PREKONÁVAŤ PREKÁŽKY, ZLO a DOSTAŤ SA K CIEĽU. !!!

znak denníkovej formy dátum = Nový rok, neskoro večer

Začala som rozprávať o Sklenom vrchu, chvel sa mi hlas, ale keď sa mi Solan nemiešal do reči, rozprávala som pomaly a dosť obstojne.

„Za dávnych a dávnych čias,“ začala som, „bol jeden mocný kráľ. Tisíc míľ dlhé a tisíc míľ široké bolo jeho kráľovstvo, takže celý svet sa bál toho mocného kráľa. A ten mocný kráľ mal jediného syna, krásnho ani ruža, rovného ani jedľa a silného ani dub.

„Hój, syn môj,“ povedal mu raz ten kráľ, „hlava sa mi zbelela ani tá vysoká jedľa, keď ju biely srieň prikryje, a visí už k zemi ani zrelý klas. Žatva sa blíži, dnes-zajtra ma príde podťať smrť. Žeň sa, syn môj, žeň, skôr ako mi zatlačíte oči!“…

DEJ:

Ak by sa udalosti v častiach Eminho denníka usporiadali chronologicky (1942 - 1952), boli by nasledovné:

Ema Klaasová pochádzala z Bratislavy. Jej matka bola Slovenka , otec Nemec – obdivovateľ Hitlera. Pravdepodobne on udal svoju ženu a dcéru gestapu za to, že ukrývali ľudí, ktorí utekali pred Nemcami. Matka zahynula, ale Eme sa podarilo ujsť do Tichej doliny. Tu, v chate pod Veľkým vrchom, sa stretla v roku 1943 s Milanom Kališom. Spolu chodili po lesoch, značkovali chodníky, obdivovali prírodu. Milan jej rozprával rôzne príbehy a rozprávky – najmä rozprávku o Sklenom vrchu. V roku 1943 si dávajú s Milanom sľub, že o 4 roky 25. augusta o štvrť na 12 sa stretnú na tom istom mieste. Ema mu na rozlúčku dala svoju fotografiu. Tušila, že spolupracuje s partizánmi. Po tom, ako Nemci odviedli chatára a jeho ženu sa už neodvážila vrátiť do chaty. Dlhé dni strávila v úkryte pod skalami. Milan však neprišiel. Neskôr sa pripojila ku skupine partizánov a dostala sa do jednej rodiny, kde ju presvedčili, že bude lepšie, ak si dieťa, ktoré čakala s Milanom dá vziať. (Ema preto už nemôže mať deti a veľmi ju trápilo, že o tom nepovedala svojmu manželovi.)

Už počas vojny bol Milan nezvestný. Po vojne ho Ema márne hľadala, a preto dúfa, že ešte žije.

Ďalšou dejovou líniou je obdobie po vojne 1947. Emu udali známi jej otca ako dcéru nemeckého nacistu. Dostala sa do tábora, kde si ju vybral dr. Zoltán Balla, ktorý hľadal slúžku pre svojho brata. Začala pracovať v jeho firme a neskôr sa zasnúbili. Ich vzťah nebol dobrý, Balla bol vypočítavý a sebecký. Emu chvíľami ľúbil, chvíľami nenávidel. Nahováral ju, aby spolu odišli do Ameriky. Ema však chcela ísť do Tichej doliny, ale pretože sa na stanici v BA pohádali pre zmeškaný vlak, Zolo odišiel domov a Ema sa rozhodla isť do Tichej doliny sama.

Tu sa zoznámila s tromi mladíkmi a jedným dievčaťom, ktorí sem prišli lyžovať. Jeden z nich, Mišo Pogáň, poznal kedysi Milana Kališa. Neskôr sa dozvie, že pod Veľkým vrchom je hrob neznámeho partizána. Od tesára Tretinu, ktorý pracuje na stavbe novej chaty zistí, že je tu pochovaný jeho dobrý priateľ Martin Tkáčik. Vyrozpráva jej, ako ho Nemci v r. 1944 chytili a zabili. Dáva jej fotografiu, ktorú našiel pri mŕtvom Martinovi, a ktorú ona kedysi dala Milanovi. Až vtedy pochopí, že neznámy mŕtvy je jej Milan.

Ema sa vracia do Bratislavy a zblíži sa s Jožom Solanom, ktorý sa neskôr stáva jej mužom.

Na stavbe hydrocentrály (prítomnosť 1951-1952) bolo stále viac problémov. Používal sa nekvalitný materiál, preto došlo k nešťastiu. Tretina poburoval ľudí na stavbe proti Solanovi a Eme. Na schôdzi verejne obvinil Solana zo sabotáže a zle vykonávanej práce a Emu, že počas vojny zavinila smrť jedného partizána. Obaja sa pohádali, lebo Ema nechcela manželovi vysvetliť, o čom to Tretina hovoril. Znova sa jej pýtal na Tkáčika, ale uznal, že nikto nemá právo na minulosť toho druhého. Po kontrole sa všetko vysvetlilo – vyšlo najavo, že dokumenty o novom projekte zámerne ukrývali Tretinovi spoločníci, ktorí predávali potajomky materiál zo stavby. Robili všetko tak, aby to vyzeralo, že zodpovedný je Solan. Tretinu iba zneužili na svoje ciele.

Ema sa rozhodla, že v Tichej doline všetko svojmu mužovi vysvetlí. I to, prečo nemôže mať deti. Posledné zápisky v denníku hovoria o Eminej radosti, o jej nádeji, že v Tichej doline sa všetko urovná. Ema následkom úrazu na stavbe o 2 dni zomiera.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.032