Ján Kollár a Ján Hollý

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: ivanus (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.06.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 729 slov
Počet zobrazení: 625
Tlačení: 56
Uložení: 64

JÁN KOLLÁR, JÁN HOLLÝ

  • Tvorili začiatkom 19. storočia.
  • Zaraďujeme ich do
  • Spoločenská situácia na začiatku 19. storočia – rozvíja sa národné obrodenie, cieľom je pozdvihnúť národné povedomie Slovákov. Vzdelanci sa stále viac zaujímajú o otázky spisovného jazyka, dejiny svojho národa. Národné obrodenie je rozdelené na dva prúdy – katolícky a evanjelický. Katolíci používajú ako liturgický jazyk bernolákovčinu, evanjelici češtinu.

JÁN KOLLÁR

Písal slovakizovanou češtinou, je predstaviteľom klasicizmu. Narodil sa v Mošovciach, študoval v Jene, v Nemecku, študoval evanjelickú teológiu. Pôsobil ako farár v Budapešti, univerzitný profesor vo Viedni.

· Myšlienky

Slovania sú jeden národ (československý kmeň, ruský kmeň, poľský kmeň, Južní Slovania) – všeslovanská vzájomnosť. Počas pobytu v Jene naňho zapôsobilo vlastenectvo Nemcov, ich túžba po zjednotení Nemecka. Súčasne si uvedomil ich nacionalizmus a rozpínavosť, to v ňom vyvolalo obavy o budúcnosť Slovanov. Tu boli korene jeho názorov o všeslovanskej vzájomnosti. Kollár pokladal Slovanov za jeden národ, jednotlivý národy za jeho kmene, jazykom Slovákov a Čechov – slovakizovaná čeština.

V Jene sa zoznámil s Friderikou Wilhelminou Schmidtovou, zaľúbil sa do nej, matku ju však nechcela pustiť do Uhorska, preto sa Kollár, vedomý si svojej povinnosti voči národu, vrátil domov sám. Friderika sa stala jeho manželka až po šestnástich rokoch, po matkinej smrti.

· Tvorba

V roku 1821 mu vyšla básnická skladba Slávy dcéra, mala tieto časti: Predspev, Zála, Labe, Dunaj. V roku 1832 ju rozšíril o ďalšie časti: Predspev, Zála, Labe – Rén – Vltava, Dunaj, Léthe (slovanské nebo), Acheron (slovanské peklo). Predspev je písaný časomierou, má klasicistický charakter, ostatné časti sú písane sylabo-tonický, majú preromantický charakter, sú to sonety/znelky.

Predspev – je to elégia, je najvýraznejšia časť z hľadiska umeleckého i myšlienkového, písaný je striedavo hexametrom a pentametrom, tvorí elegické disticho. Básnik žiali nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Smúti nad ponemčením Slovanov na nemeckou území, vyzýva Slovanov, aby sa vzchopili.

V ďalších spevoch sa prelína motív

  • Vlastenecký – autor protestuje proti ponižovaniu svojej vlasti, vystavuje myšlienky o národnej znášanlivosti, vyzýva k stat. práci, lebo len tá môže Slovanom zabezpečiť budúcnosť, nie prázdne slová.
  • Ľúbostný – predstavuje jeho láska k Míne, ktorej predobrazom bola Friderika Wilhelmina Schmidtová.

Sonet – téza: nastolenie problému (čo je národ), antitéza: vlasť zničená, v srdci však ostala, syntéza: vlasť je jazyk, mravy.

JÁN HOLLÝ

Katolícky kňaz, najdlhšie pôsobil v Maduniciach (pri Piešťanoch), najradšej písal v prírode, v blízkom háji pod storočným dubom. Po požiari na fare utrpel zranenia a poloslepý dožil na Dobrej Vode, na fare svojho priateľa. Prekladal, preložil do Bernolákovčiny diela antických autorov Ovídia, Vergília, Homéra, čím dokázal, že tento jazyk je súci aj na písanie veľkých literárnych diel.

Vlastná tvorba: kým Ján Kollár žialil nad odnárodňovaním, nejednotnosťou Slovanov, Ján Hollý si vyberal také témy z histórie, kde by mohol dokázať veľkosť nášho národa. Písal eposy z dejín Veľkomoravskej ríše (Svätopluk, Sláv, Cirilo – Metodiáda).

Svätopluk

Obsah: Vychádza z konkrétnych historických faktov 9. storočia. Východofranská ríša sa snažila podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy. Svätopluk vydáva Rastislava Nemcom, kde ho uväznia a oslepia. Neskôr je zajatý aj Svätopluk. Karolmanovi sa vo sne zjaví Boh a prikáže mu oslobodiť Svätopluka. Karolman ho oslobodí, no musí sľúbiť, že bude s Nemcami spolupracovať. Karolman spečatí dohodu tým, že mu sľúbi za ženu Adelaidu. Karolman na počesť Svätopluka vystrojí veľkú hostinu a rytierske hry, na ktorej Svätopluk rozpráva o pôvode Slovanov a stretáva sa s rytierom Britvaldom. Svätopluk spolu s nemeckým vojskom odchádza za Dunaj bojovať proti Slovákom. S polovicou vojska útočí na Devín a prichádza za vodcom Slovákov, Slavomírom, s podmienkami Nemcov. Slavomír ponúkne Svätoplukovi kráľovskú korunu, ak sa pridá k Slovákom a pomôže im

poraziť Nemcov. Svätopluk ponuku prijíma a ostáva pri svojich rodných. Vojská sa stretnú v rozhodujúcej bitke a v osobnom súboji. Svätopluk zvíťazí nad Britvaldom. Plní božiu vôľu a založí „Veľké kráľovstvo Slovákov.“

Epos v dvanástich spevoch, v epose je veľa postáv, niektoré sú historické (Svätopluk, Karolman, Slavomír), postavy vymyslené a mytologické (pohanský boh Černobog). Svätopluka Hollý idealizuje, Slovanov charakterizuje ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý by radšej volil hrdinskú smrť ako život v otroctve.

Kompozícia a forma eposu: vzorom mu boli Homérove a Vergíliove eposy. Písal časomierou, verše sú hexameter, na začiatku propozícia (naznačenie témy), invokácia (vzývanie múz), začína dej in medias res, bez úvodných pasáží, peripetiu predstavuje, keď sa Svätopluk rozhodne pridať na stranu Slovanov, dej plynie objektívne, autor ho komentuje, epos sa vyznačuje epickou šírkou, ktorú dosahuje retardáciou deja.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.031