Realizmus vo svetovej literatúre

Začiatkom 19. st. začína vo vyspelých štátoch priemyselná revolúcia, rozvíjajú sa prírodné vedy, zaniká feudalizmus, upevňuje sa kapitalizmus. Začína sa formovať nový filozofický smer pozitivizmus, zakladateľom bol A. Comte a tento smer vyzdvihoval pravdivosť, objektívnosť, skutočné poznanie. Tento filozofický smer ovplyvnil aj literatúru - spisovatelia začínajú pravdivo zobrazovať život, ľudské vzťahy a charaktery. Táto metóda sa nazýva realistickou.

Anglický realizmus
 
Charles Dickens romány:  Oliver Twist - sociálny román, vyrastá v sirotinci, týranie, tresty
David Copperfield - obsahuje veľa autobiografických čŕt
Malá Doritka
Pamäti klubu Pickwikovcov
 
Charlotte Bronteová Jana Eyrová - kritizuje vzťah bohatého majiteľa školy k sirotám
 
Emily Bronteová  Búrlivé výšiny - obraz medziľudských vzťahov na ang. vidieku

Francúzsky realizmus
 
Honoré de Balzac cyklus Ľudská komédia môžeme rozdeliť na 3 časti:
1. štúdie mravov román Otec Goriot, Sesternica Beta, Stratené ilúzie, Gobseck
2. filozofické štúdie  román Šagrenova koža
3. analytické štúdie  Fyziológia manželstva
 
Gustáv Flaubert Pani Bowaryová
Citová výchova
 
Emil Zola (naturizmus) zobrazoval človeka ako súčasť prírody, výsledok pôsobenia
dedičnosti alebo prostredia
Brucho Paríža
Zabijak - alkohol, je to obraz Parížskych krčiem
Germinal - ťažké životné a pracovné podmienky baníkov
Ľudská beštia
Nana - román o prostitútke, zomiera ako žobráčka
 
Maupassant  román Miláčik

Ruský realizmus
 
Nikolaj Vasilievič Gogoľ komédia Revízor - v hostinci sa ubytuje človek, o ktorom si všetci myslia, že je revízor. Chlestakov túto úlohu prijíma. Presťahuje sa do domu starostu a zaľúbi sa do jeho dcéry. Ťažisko hry spočíva v postavách, sú obmedzené, ľahkoverné, hlúpe a intrigánske. Chlestakov prekračuje rámec hlúposti. Má rozumové schopnosti, ktorými dokáže ťažiť z iných ľudí. Autor tu odkryl skorumpovanosť cárskej byrokracie.
Večery na laze neďaleko Dikaňky
Peterburské poviedky
román Mŕtve duše
 
Ivan Sergejevič Turgenev zb. poviedok Poľovnícke zápisky
román Otcovia a deti
 
Lev Nikolajevič Tolstoj  romány Vzkriesenie
Anna Kareninová
románová epopeja   Vojna a mier
 
Fiodor Dostojevskij   Biedni ľudia - sociálno-psychologický román
romány Idiot - hl. hrdina chce zlo prekonať láskou
  Diablom posadnutí
  Ponížení a urazení
autobiografické dielo  Zápisky z mŕtveho domu
psychologický román  Zločin a trest
 
Honoré de Balzac - Otec Goriot
- dej sa odohráva v 18. st. v chudobnej parížskej štvrti. Je to skľučujúci príbeh o ľudskej bezcitnosti.
- tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu. Autor zobrazil až prehnane obetavú otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv v 19. storočí vo Francúzsku a na stratu ideálov u mladého študenta, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane (to je zároveň znak realizmu)
- V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquerovej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan – mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda poschodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu  skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety. Zámožného otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Z vážnosti ich vydal. Anastasie sa vydala za šľachtica grófa de Restaud, Delphine si vzala bohatého bankára, pána de Nucigen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre neho neexistujú s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve sestry. Jeho sesternica, pani de Beuséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankárov a maklérov môže iba bohatstvom a láskou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru Delphine. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať herne, opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore. Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota. Slávnostný ples u panie de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný študentom – medikom, úbohý otec Goriot umiera. Sám tvrdí, že už „desať rokov vie, že neprídu“ ani k jeho smrteľnej posteli. Otec Goriot nestratil múdrosť, ale niet už pre neho inej cesty. Má už len jednu šancu, že dojme dcéry svojou obetavosťou, že v nich zbudí ľútosť, keď nebude šetriť nič, ani vlastnú dôstojnosť. Bieda ho ponižuje, no nepokladá ju za nešťastie, kým verí, že ho obe milujú. Len študent Rastignac poznáva, že sa za svojho otca hanbia. Až teraz pochopil, an akom svahu sa nachádzajú.
Umieranie otca Goriota vrhá tragický tieň aj na ples, na ktorom sa nachádzajú aj obe jeho dcéry. Anastasie ani Delphine neprídu. Nie však preto, že by otcom pohŕdali. Jednoducho im to nevyhovuje, množstvo malých príčin sa im stavia do cesty, až obe prídu neskoro. Otec im už je tak spoločensky vzdialený, že jeho osud je málo dôležitý. On ich však neobviňuje. Takéto myšlienky zamieta. Preklína ich, no hneď ruší kliatbu. Jeho bezmedzná láska víťazí nad pochybnosťami. Napokon sa rozhodne i Rastignac, keď v záverečnej scéne na cintoríne Pére-Zachaise, kde práve uložili Goriota, hrozí skazenému Parížu. „A teraz uvidíme, kto z koho!“ Rastignac nepôjde Vautrinovou cestou. Otvorený zločin sa mu hnusí. Pôjde skôr cestou zaliečania, vtierania pomocou žien.
Dotiahne to ďaleko. Autor nestojí na strane buržoázie. Dielo je realistické – ukazuje nesprávnosť spoločnosti, ktorá sa dopúšťa nespravodlivosti väčšinou na jednotlivcovi. Typickým príkladom je otec Goriot.
 
Zhodnotenie diela: - Penzión je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti (od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi); čím vyššie otec Goriot postupuje v dudove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí
- Dielo je kritické ku spoločnosti, v ktorej nie je miesto pre cit a poctivosť. Akýkoľvek cit, ak je úprimný a otvorený, je považovaný za slabosť
- Ľudské vzťahy a mravné hodnoty sú prepočítavané na peniaze

Fiodor Michajlovič Dostojevskij – Zločin a trest
Rodion je študent, ktorý nemá peniaze nazvyš – a tak išiel za starou úžerníčkou Alenou, aby predal hodinky po svojom otcovi. Nasledovne v pivnici stretol opitého Marmeludova, a tak ho radšej zaviezol domov.
Na ďalší deň mu ich slúžka Nastasja priniesla dôležitý list od jeho mamy. Totiž Rodionova sestra Andotja sa chce vydať za Lužina. Na ďalší deň sa rozhodol Rodion pre čin, ktorý vlastne charakterizuje celý príbeh, a to k zavraždeniu úžerníčky. Spravil to inteligentne. Alene dal tabatierku, a kým sa jej venovala, on ju umlátil sekerou. Tak isto skončila aj jej nevlastná dcéra. Rodion vybrakoval truhlicu s „pokladmi“, umyl sa a odišiel.

Na štvrtý deň Rodion dostal predvolanie na policajné zastupiteľstvo. Na stanici ho vypočul podporučík Petrovič a aj komisár Formič. Cestou domov opäť stretol Marmeludova, ktorý utrpel ťažké zranenia po zrážke s kočom. Rodion ho odviezol domov, kde Marmeludov na následky poranení zomrel. Popritom mal Rodion česť spoznať jeho dcéru Sofiu. Neskôr navštívil Marmeludova Dmitrij a pýtal sa ho, čo robil. Keď prišla Rodionova mama, vypytovala sa na Rodiona a na Petra Lužina, teda ženícha svojej dcéry. Zatiaľ Andotja išla za svojím bratom, aby sa s ním porozprávala. Keď prišla Sofia, pozvala Rodiona na pohreb svojho otca, ktorému Rodion pomáhal.
V noci sa Rodionovi snívali nepekné sny o vražde, začal mať výčitky svedomia a pochybnosti o sebe samom.

Ráno ho prebudil Arkadij, ktorý chcel hovoriť s jeho sestrou. Dôvodom bola svadba. Totiž aj Arkadij si ju chcel zobrať a hodlal k tomu neskôr použiť aj také nečisté úmysly, ako je vydieranie, keď sa dozvedel, že Rodion je vrah. Rodion zistí, že jeho sestra sa zbohatla, lebo jej Marta odkázala 3000 rubľov.
Neskôr sa Rodion rozprával so Sofiou a zdôveril sa jej s vraždou, ktorú spáchal. Celý ich rozhovor však počul Arkadij, ktorý začal vydierať Rodionovu sestru. Ona však odmietne a on sa odstrelí. Rodion sa stretol s Porfirom, ktorý ho presviedčal, aby sa priznal. Rodion sa teda rozlúčil so sestrou, mamou a Sofiou a išiel sa priznať. Bol odsúdený na práce na Sibíri.