Slovenská medzivojnová próza

Slovenská medzivojnová próza

-ČSR – zlepšené podmienky

-lepšie podmienky pre rozvoj literatúry

Znaky:

-pluralizmus (viac smerov)

-silný vplyv svetových smerov

-otváranie okien do Európy

Členenie smerov:

1.línia

-rozvíjanie realizmu (realistických tradícií)

1. A) 3.vlna realizmu – objavuje sa naturalizmus, Jégé, Jesenský

B)Hronský, Hurban – sociálno-psychologický realizmus + expresionizmus

C)socialistický realizmus – Fraňo Kráľ, Ján Poničan, Peter Jilemnický

Znaky:

-ideologickosť, masovosť, straníckosť (odmietali čisté umenie), umenie musí byť zakotvené v realite, angažovanosť, ľudovosť (jednoduchá forma), pravdivosť (umenie má zobrazovať pravdu), schématickosť (čierno biele zobrazenie), typizácia (postava prechádza uvedomovacím procesom, najprv neznalý o svete – potom sa vzdelávajú / menia sa na uvedomelých, bojovníkov, vodcov), spoločenská funkcia literatúra, ukazovali skôr ideál ako realitu (cieľ zapôsobiť)

Peter Jilemnický

-1. časť jeho tvorby ovplyvnená avantgardou, vplyv expresionizmu, lyrizácia, experimentovanie (napr. s formou poviedky), princíp filmovej montáže, filmového strihu (tak ako vo filme sa rozstrihá príbeh), narušená chronologickosť

-napísal Kinematografické poviedky – poviedky napísané v štýle filmového strihu a montáže (roztrhané na sekvencie)

-román Víťazný pád

-lyrické dielo, plné expresionizmu, príklad lyrizácie (Kysuce, kysucká príroda), zobrazuje život na Kysuciach (život je tu chudobný). Obraz chudoby a biedy. Hlavná postava (Maťo Horaň), spácha zločin (vražda zo žiarlivosti). Svoju vinu si uvedomí a prijíma trest (väzenie). V závere sa z hlavnej postavy stáva človek na vyššej morálnej hodnote. Prešiel premenou. Nový uvedomelý človek (náznak uvedomovacieho procesu – prechod k socialistickému realizmu)

-2. časť – socialistický realizmus

-román Pole neorané

-zobrazuje zmenu Kysučana (jednoduchý človek) na uvedomelého vodcu robotníkov v prostredí železiarni. Hrdina sa volá Pavol Huščava

-román Kompas v nás

-štvorica poviedok (štyri dvojice), prozaické dielo so zvláštnou kompozíciou, štyri dvojice poviedok s rovnakou témou

-čo človek musí urobiť aby bol šťastný, čo človek považuje za šťastie – jedna poviedka sa odohráva doma v Kysuciach a jedna poviedka sa odohráva v sovietskom Rusku (vysťahovalci)

-podmienky šťastia – majetok, môže byť príčinou nezhôd. Uplatniť vlastnú vôľu – napr. v láske, byť slobodný = byť šťastný. Nemusí to byť vždy tak. Žiť tam kde som doma znemená byť šťastný a či môžem byť šťastný aj inde (či sa inde dá nájsť šťastie).

-nedáva odpovede, iba poukazuje na dvojice. Iba poukazuje na dvojice. Kompas je vlastné srdce, dobro v nás.

2.línia

-moderné a avantgardné (naturalizmus, expresionizmus, lyrizovaná próza)

Lyrizácia

-používanie lyrický prvkov v próze

-hľadali nové prostriedky, nové obrazy

-únik z reality (vplyv svetovej literatúry)

-30 roky 20 storočia až po druhú svetovú vojnu

-3 fázy

1. fáza – Ornamentálna próza

-ovplyvnená expresionizmom

-preberajú pesimistické prvky, tragické motívy, nešťastné postavy so silnými emóciami, psychika/vnútro postáv, základ kompozície je kontrast (sen-realita), rozdiel medzi snovým (nereálnym) a reálnym svetom – snový princíp, exotické motívy

-rozprávač je subjektívny a priamy, vplyv naturalizmu, človek je determinovaný prírodou, chýba tam časová a logická nadväznosť (má dej ale nelogické usporiadanie), vnútro postava chápe ako realitu

-osobný jazyk – množstvo básnických prostriedkov

Tido Jozef Gašpar

-pracoval ako námorník, spracoval exotické námety, písal poviedky a novely

Ján Hrušovský

-poviedky a novely z exotického prostredia (hlavne Taliansko)

-hlavné témy: láska, žiarlivosť

-románová novela – Muž s protézou

-v kompozícií uplatnil experiment

-čas je situovaný tesne pred 1.svetovou vojnou, hlavný hrdina poručík Seeborn

-téma: vplyv vojny na psychiku človeka, poručík je rozprávač v 1 osobe neskôr v tretej. Žije v tom že vie keď pôjde na front zomrie. Pred tým ako odíde si však chce život užiť. Správa sa egoisticky, hlási, že nemá žiadne srdce ale protézu, správa sa necitlivo. Nakoniec na vojnu odchádza a skutočne zomiera

-dielo má najviac svetových rysov (literatúra)

Gejza Vámoš

-bol lekárom takže sa to na ňom pri písaní prejavilo, bol židovského pôvodu

-biologická determinácia, prvky naturalizmu, písal poviedky a novely

-zbierka noviel: Editino očko

-román Odlomená haluz

-kritizoval aj vlastných ľudí, kritizoval antisemitizmus, kritika sionizmu

-nikto ho nechcel, nikam sa nezaradil lebo mal vlastný názor

-román Atómy boha – biologický determinizmus, keď ide človeku o veľa je niekto iný, zobrazuje nemocničné prostredie, biologickú podstatu človeka, otázka lekárstva

Ivan Horváth

-písal hlavne novely, námet čerpal zo slovenského prostredia

-vplyv poetizmu a impresionizmu v próze

-zbierka noviel Človek na ulici – má 2 časti

-tvorí ju cyklus 5 noviel – bratia Jurigovci – expresionistické

-a druhá časť je jedna novela – Laco a Bratislava – novela plná poetizmu, impresionizmu, atmosféra veľkého mesta, pozitívny pohľad

-zbierka noviel – Vízum do Európy – príbehy sa odohrávajú mimo Slovenska, odohrávajú sa v metropolách

2. fáza – Lyricky tvarovaná próza

-zatiaľ čo v prvá línia viac reflektovala na sociálne problémy, tak druhá línia sa zamerala na psychiku postavy

-zdôrazňovali senzualizmus, kontrast medzi snom a realitou (zdroj konfliktu a napätia), postavy (psychicky slabé, bezbranné, také ktoré trpia, najčastejšie sú to ženy alebo deti)

-predstavitelia: Ján Horák, Ján Bodenek

-na pol ceste medzi počiatkom lyrizácie a vrcholom lyrizácie (próza naturizmu)

3. fáza – Próza naturizmu

-obdobie druhej svetovej vojny

-únik z reality (do sveta prírody, kde je spravodlivosť)

-potreba ukázať niečo nové

-naturizmus – natura – príroda

Znaky:

-do epiky sa vnášajú prvky a postupy lyriky

-prostredie – príroda, hory, dedina

-lyrizovaná postava (samotár, mimo spoločnosti)

-čas (biologický, kolobeh prírody) – nie je spoločenský čas

-lyrizácia deju – oslabená dejová línia, nerálne motívy, snový princíp, rozprávkové / baladové princípy

-lyrizácia štýlu a jazyka – vplyv ľudovej slovesnosti, ľudová lexika, ľudový symbolika, množstvo básnických prostriedkov, opisné prvky aj úvahové prvky (vnútro postavy), náladový opis

-žánre: novely a poviedky (chýba román)

Ľudo Ondrejov

-prvé dielo trilógie Zbojnícka mladosť – to je próza naturizmu (ďalšie 2 časti sú mene lyrizované)

-príbeh Jerguša Lapina, ktorý žije mimo dediny, je tam zobrazený zbojnícky motív (zbojníctvo ako mýtus), stret zo spoločnosťou – uniká zo sveta ľudí do prírody

Dobroslav Chrobák

-Drak sa vracia

Margita Figuli

-Tri gaštanové kone (novela)

-láska medzi Petrom a Magdalénou. Musí o ňu bojovať, prekonať prekážky aby ju dostal. Je tam použitý rozprávkový motív. Bohatý svet predstavuje Ján Zápotočný (nositeľ zla). Magdaléna je neutrálna postava, trpiaca. Dobro – Peter, ktorý je ale chudobný, je sirota, nemá domov, je tulák, po rokoch sa vracia domov za láskou z detstva.. Dozvedá sa ale, že Magdaléna sa vydala za Jána Zápotočného a tak chce zistiť prečo Magdaléna porušila sľub a či je šťastná. (Sľub bol že ho počká kým sa vráti, Peter splnil všetky podmienky, vrátil sa aj s 3 gaštanovými koňmi (symbolika)). Zistí, že Magdaléna bola prinútená si ho vziať, bola znásilnená (čakala s Janom dieťa), matka ju prinútila si ho vziať avšak Magdaléna nie je šťastná. Jano často bije kone a raz jeden kôň kopne Magdalénu, ktorá potratí. Magdaléna trpí, Jano je krutý a naďalej bije ju aj kone. Peter o tom všetkom vie. V závere príbehu, keď Jano zase bije kone a jeden ho kopne a Jano zomrie, Magdaléna utrpí šok a ťažko ochorie. Vylieči sa a spolu s Petrom odchádzajú z rodnej dediny (do turca) za šťastným životom. Príbeh končí šťastne. Zobrazovaná je príroda a jej scenérie. Rozprávkové a prírodné motívy. Nevieme, čas kedy sa to odohráva.

-autorka písala aj klasické epické diela, nie len lyrizovanú prózu

Františiek Švantner

-novela Malka

-mikropríbeh, hlavná postava je Valach (postava nemá meno), slúžka v krčme Malka (s detskou postavou, tichá, nehovorí veľa, Valach sa do nej zaľúbi), tulák Šajban – nikto o ňom nič nevie.

-Valach si myslí, že Šajban ide po Malke lebo ich vidí častokrát spolu a tak žiarli. V dedine zmizne krčmár a Valach zistí, že to má niečo spoločné so Šajbanom – uvidí totiž ako Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a začne ho podozrievať. Vypočuje si rozhovor kde Šajban žiada Malku aby išiel s ňou do Ameriky. Malka oznámi Valachovi, že sa zaňho nevydá a že odchádza. Valach si to dá do súvislosti a udá Šajbana za vraždu krčmára. Polícia ide hľadať Šajbana, Malka to zistí a ide ho varovať. V prestrelke však Malka zomiera. Pointa je že Malka je sestra Šajbana.

-zachytené sú opisy, príroda, úvahová pasáže, opisné pasáže sú na prvom mieste. Dej je len naznačovaný, aj to, že Malka zomiera je len naznačené (lebo, leží v kaluži krvi)

-Nevesta hôľ (románová novela)

-vrchol lyrizácie, nedá sa povedať príbeh, zobrazené horské prostredie

-hlavná postava je hájnik Libor, ženská postava je Zuna (pripomína viac vílu), Libor je očarený jej krásou, chce ju dostať do spoločnosti ale nepodarí sa mu to, Zuna sa nikdy nestane typickým človekom, ostáva nevesta hôľ

-fiktívna postava – človek/vlk (mýtická postava), v Liborových predstavách je človek/blk jeho sokom. Človek/vlk je však duch prírody s ktorým si Zuna rozumie