Charakterizujte tvorbu autorov prózy naturizmu

Charakterizujte tvorbu autorov prózy naturizmu 

a) LYRIZOVANÁ PRÓZA

PRÓZA NATURIZMU – literárny naturizmus: vyvrcholenie lyrizačných tendencií a domáca avantgarda

- je umeleckou reakciou na problémovú dobu (ekonomická kríza, nástup fašizmu, hrozba vojny, ...)

Znaky lyrizovanej prózy :

1. SUBJEKTÍVNOŤ ( zaujatosť)
   • je prítomný pohľad cez autora
   • častý rozprávač v prvej osobe ( „ja rozprávač“ )alebo zainteresovaná postava v príbehu
2. HRDINA
   • je výnimočný, môžeme chápať ako v romantizme alebo v zmysle rozprávky
   • má výnimočný výzor
   • pôvod neznámy, zatajený, tajuplný, máme málo o jeho minulosti – často najdúch
   • má nadprirodzené vlastnosti
   • často pochádza z prírody a je ňou obklopený, rozumie jej
   • motívy jeho činov sú často nejasné alebo neznáme
   • je to subjektívna, individualistická a senzualista ( koná na základ. pocitov, ..)
3. PRÍRODA
   • najsilnejší lyrický prvok
   • často vystupuje ako živá bytosť – časté personifikácie prírodných síl
   • tvorí scénu všetkých kľúčových momentov a príbehov
   • objektívne zasahuje do života postáv a deja
   • vyjadruje pocity postáv
   • chráni svoje postavy
   • vytvára harmonické a mravne čisté prostredie
   • rieši konflikty, ktoré nedokážu vyriešiť postavy

1. KONFLIKT
2. konflikt prostredí : 2. konflikt sna a skutočnosti/reality:

1. MÝTUS

"tu hore" (+)

• príroda
• dedina

"tu dole" (-)

• dedina
• mesto

sen (to po čom

postava túži) realita

• je to mýtus slobody a voľnosti, MÝTUS – hodnota, ideál, najvyššie hodnoty
• spájajú sa najmä s prírodou a oplatí sa za ne bojovať

1. ZNAKY ROZPRÁVKY
   • súboj dobra a zla – pričom zlo porazené a dobro víťazí
   • rozprávkové mená, tajuplné bytosti, nadprirodzené javy, predmety, magické čísla, číselná symbolika,
   • opakovanie deja, gradácia deja

1. LYRIZÁCIA
   • dej nie je dominantný, do popredia sa dostávajú postavy, ich nálady, myšlienky, vnemy, prežívanie
   • plynutie času podľa prírodného kalendára alebo ľudského veku
   • miešanie reality a vnútorného sveta postáv = čitateľ často krát nevie či sleduje reálny príbeh alebo fantázie postáv
   • veľké množstvo lyrických umeleckých jazykových prvkov ( metafora, metonymia, personifikácia, epitetá ..... )

b) autori a diela:

František Švantner : Malka

AUTOR - je najvýraznejším predstaviteľom lyrizovanej prózy

- jeho dielami próza naturizmu v slovenskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje

DIELO – novela - dej sa situovaný vrchárskeho prostredia. Valach sa zaľúbi do malej pomocníčky v krčme, za ktorou chodí neznámy valach, ktorého zabiť. Riešenie situácie je smrť Malky. Neskôr vysvitne, že neznámy valach bol jej brat.

Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič.

Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu - nesie všetky znaky tohto smeru (umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď.)

! Dobroslav Chrobák : DRAK SA VRACIA !

AUTOR - rozvinul základné myšlienky naturizmu

- vedel využiť i cudzie podnety na vlastnú inšpiráciu - vidieť to hlavne v románovej novele Drak sa vracia, ktorá patrí k základným dielam slovenského naturizmu

DIELO - novela (románová)

• základný konflikt: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“
• postavy: DRAK – typická postava lyrizovanej prózy – postava bez minulosti, vychovávaný je mimo dediny, bez jej dohľadu, pripisujú sa mu zvláštne schopnosti, pripisujú mu smrť starého hrnčiara, postupne mu začnú pripisovať aj zodpovednosť za všetky pohromy, ktoré postihli dedinu
  • najväčší spor vznikol v čase neúrody, keď dedina uverí tomu, že Drak má zásoby múky, chcú mu ju zobrať, ale v ich rukách sa múka zmenila na hrnčiarsku hlinu
  • jediný človek, ktorý s ním udržiava kontakt je Eva
  • jedného dňa sa pokúsia Draka zabiť, Eva ho nájde, stará sa o neho a keď sa vylieči, odíde
  • následne sa po istom čase vracia a jeho cieľom je získať miesto v dedine
  • jeho protihráčom sa stáva Šimon

ŠIMON – predstaviteľ dediny a nesie všetky jej znaky: strach zo všetkého neznámeho a cudzieho, uzavretosť, nedôvera, pomstychtivosť, absencia racionality, pudovosť

• navyše má s Drakom osobný spor – bojí sa, čo sa stane, ak sa stretne s Evou, objavuje sa tu žiarlivosť, strach zo samoty, ale aj láska (svojim spôsobom)
• dedina dúfa, že Šimon z osobných dôvodov vyrieši aj jej spor s Drakom

SEN (istá túžba vrátiť sa do dediny, získať svoje poctivé meno a pokojne tu žiť) X REALITA (odmietanie – dedina ho odmieta)

Znaky rozprávky: - rozprávkové meno – DRAK + nadprirodzené vlastnosti – na jednej strane pripisované, na druhej silná osobnosť

• zápas dobra a zla: Drak chce prekonať odpor dediny, ponúkne riešenie problému – záchranu statku na horiacich pastvinách. Šimon sa stáva jeho spoločníkom, počas cesty viackrát uvažuje, že ho V závere dôjde

k nedorozumeniu, keď si Šimon myslí, že Drak chce predať stádo pašerákom. Výsledkom je, že uteká do dediny a podpáli Drakov dom (môžeme to chápať ako obeť).

KONIEC – je harmonický, dobro víťazí – Drak prichádza aj so zachráneným statkom, spory sa vyriešia, privedie si aj nevestu, Eva pochopí, že ju Šimon ľúbi a až vtedy zabudne na Draka

Rozprávač: prechádza viacerými premenami: 1. začína v 3. osobe ako klasický rozprávač

1. postupne priberá hlavnú postavu Evu
2. záver je veľmi prekvapivý – mení sa na reálnu postavu starej mamy, ktorá rozpráva príbeh na dobrú noc, aby v úplnom závere bolo jasné, že starou mamou je Eva

Margita Figuli : TRI GAŠTANOVÉ KONE

AUTORKA - v tvorbe je charakteristická ženskosť – žena = hlavná postava, je nositeľkou kladných ľudských vlastností a témou diel je často obraz ženského sveta

DIELO - novela, ale v niektorých bodoch sa približuje k románu

• téma: obraz života na Orave, v čase hospodárskej krízy – je tu zobrazený sociálny tlak a vplyv majetku na medziľudské vzťahy; základný rozpor je medzi majetkom a láskou
• prostredie: Orava a Turiec – chudobné kraje, rázovité regióny (majú špecifické znaky, ktoré iní nemajú)

– najmä Orava je typická pašovaním koní

• postavy: delíme ako v rozprávke – dobré: Peter, Magdalénka, Magdalénkin otec / zlé: Jano Zápotočný, Magdalénkina mama
• základný konflikt – PETER – tulák, bez minulosti, bez rodiny, bez majetku, bez mena; nemá nič, ani chalupu, ani pôdu, ... neskôr zistíme, že rodičovský majetok vyhorel; zarába si skupovaním dreva
  • pochádza z prírody, žije v nej, miluje kone, rozumie im, vníma ich ako živé bytosti
  • Magdalénka je Petrova láska z detstva, je pre neho jedinou ženou jeho života, kvôli nej je ochotný zmeniť spôsob svojho života, dokonca pre jej šťastie a pokoj ju aj opustiť

JANO – pochádza z najvýznamnejšej rodiny v dedine; má veľký vplyv a významný status; je najbohatší gazda v dedine, má dom, pôdu, statok a najmä kone, ktoré sú však pre neho iba majetkom a zabezpečujú mu postavenie v dedine + pašuje ich, kradne, týra, vybíja si na nich svoje vlastné problémy

• Magdalénku chce len preto, lebo ju môže mať, je jedna z mnohých, nie je na ňu naviazaný, berie ju len ako súčasť svojho majetku

Znaky rozprávky: - zápas dobra a zla - zlo je porazené

• sú prekonané prekážky – podmienky – postaviť dom, tri gaštanové kone, ukončenie tuláckeho života
• obeť – Peter – je ochotný zmeniť svoj spôsob života; smrť Jana
• dobro víťazí – Magdalénka a Peter nakoniec zostávajú spolu
• číselná symbolika – 3 = tri gaštanové kone, tri stretnutia Petra a Magdalénky, „ľúbostný trojuholník“, ...

PRÍRODA - v tomto diele je veľmi silná a aktívna – väčšina kľúčových scén sa odohráva v prírode

• aktívne chráni svoje postavy: je aktívna všade tam, kde je Peter a Magdalénka, ukryje ich pred Janovým sledovaním
• najsilnejším symbolom prírody sú kone – sú všade prítomné, cez ne sa odhaľujú charaktery postáv, sú viacnásobným symbolom (sila, čistota, vznešenosť, ...), cez ne príroda rieši aj konflikt, ktorý je ľudskými silami neriešiteľný – manželstvo Jana a Magdalénky je realitou (bez ohľadu na to ako vzniklo a aké má kvality); v záverečnej kľúčovej scéne je Jano zabitý práve koňom, ktorého týra – tým sa otvorí cesta k naplneniu sna