Svetová literatúra po 1945 + autori

Svetová literatúra po 1945

Východná literatúra

– socialistický realizmus

Západná literatúra

– dominantný experiment

– vznik nových umeleckých avangárd

– kritický realizmus – dominantný v Americkej literatúre, kritika Ameriky ako spoločnosti, ktorá sa ženie dopredu, je to krajina neobmedzených možností, jednotlivec je často bezmocný, nemôže ovplyvniť chod udalostí, skepsa, zostáva mu vzbura, beznádej, krajina len pre dravých a silných, také pozlátko na vrchu

• Próza – John Steinbeck – O myšiach a ľuďoch

– Ovocie hnevu – novodobé otroctvo n plantážach

– Na východ od raja

– J.D.Salinger – Kto chytá v žite

– Jozef Heller – Hlava XXII.

• Poézia – Beat generation – A. Ginsberg – Vytie – kritika celej spoločnosti
• Dráma – Artur Muller – Smrť obchodného cestujúceho
• Tenesse Williams

Francúzska literatúra

EXISTENCIONALIZMUS – vzniká v 30. rokoch 20. storočia v čase fašizmu vo Francúzsku, zaoberá sa existenciou človeka z hľadiska individuality a spoločenských javov, pýta sa prečo žije, na základné otázky, zmysel života, cíti nepokoj, strach, neistotu, beznádej,, nakoniec to prekonáva, lebo si uvedomuje možnosť voľby – žiť ďalej alebo dobrovoľne zomrieť, vlastná voľba ho oslobodzuje, sám sa rozhodne pre smrť, ktorú vníma ľahostajne, odovzdane, tvrdí že aj tak raz smrť príde, je konečná, vie sa s tým vyrovnať, vykresľuje sa hraničná situácia, najdôležitejšia je moja existencia, preberám zodpovednosť za seba, založené na subjektivizme, moje ego, nemusíme mať starosti o iného, lebo aj on je osobitnou existenciou, musí sa vyrovnať so smrťou a strachom

Próza

Albert Camus

– zúčastnil sa 2. svetovej vojny, otec mu zomrel v 1. svetovej vojne, dostal Nobelovu cenu

Cudzinec (román)

– hlavnou postavou je Patrice Meursault, ktorý je typický priemerný úradníček, pasívny a ľahostajný k svojmu okoliu, je rozprávačom, čiastočne autobiografické dielo

– v prvej časti diela hovorí o rôznych svojich zážitkoch – smrť matky, ktorá ho vôbec netrápila, lebo rozmýšľal nad inými vecami, nedáva o ňu záujem, ani o ostatných ľudí, neprejavuje žiadny cit, napr. sa zaoberá svetlom v miestnosti ako matkou, ku starým ľudom má taký postoj, že načo sú na svete, z roboty dostal len 2 dni voľna, aby mohol ísť na matkin pohreb, ale on tam ostal aj cez víkend a má strach, čo mu šéf povie, bez citu sa správa aj ku kolegyni Márii, s ktorou vedie milostný vzťah, hlavné je pre neho, že má uspokojené sexuálne túžby, láska nás už zväzuje a on chce ostať slobodný, je mu jedno, či sa s ňou ožení alebo nie, hlavne že je uspokojený, no Mária ho ľúbi a túži po láske, priťahuje ju aj jeho opačný názor, je nezaujatý aj voči problémom ľudí okolo seba, napr. sused Raymond, ktorý ho spolu s Máriou pozýva na chatu na pláž, kde sa dostáva do hraničnej situácie a zastrelí v roztržke Araba, stáva sa vrahom, dostáva sa na súd, kde je tá hraničná situácia, že či aj voči sebe bude nezaujatý alebo bude bojovať, obhajovať sa, na súde všetci svedčia proti nemu, lebo ho poznajú, odcudzujú ho, že poslal matku do starobinca, odmieta pomoc priateľov, odsúdia ho na trest smrti, ktorý prijíma ľahostajne, je mu to jedno, či strávi život na úrade alebo v cele, už keď sme sa raz narodili, tak raz musíme aj zomrieť, bol cudzincom voči ostatným, lebo mal iné názory, lebo ho nikto nechápal a zároveň aj cudzincom voči sebe, keď vyniesli rozsudok, tak si vydýchol, cítil sa slobodný a vyrovnaný, je zmierený s osudom, je mu jedno, či zomrie teraz alebo o 20 rokov

Myšlienka existencializmu: „Veď každý vie, že život človeka nestojí za to, aby ho žil“

Jean Paul Sartre

– odmietol si prebrať Nobelovu cenu

Múr – súbor 5 poviedok, téma španielskeho odboja, Múr symbolizuje oddelenosť ľudí, núti ich uzavrieť sa do seba, oddelenosť človeka od spoločnosti, hlavnú postavu Ibsena chytili a mal prezradiť úkryt svojho priateľa partizána, čím by si zachránil život, je v hraničnej situácii, tak na neho tlačili, že si vymyslel miesto na cintoríne, no nevedel, že sa tam jeho priateľ naozaj skrýva, bola to náhoda, takže svojmu priateľovi vôbec nepomohol, chytili ho a popravili, jeho pustili, aj keď to vôbec nechcel

Román Hnus – má formu denníkového záznamu, filozofických úvah

– hlavnou postavou je priemerný človek, úradník, jediné čo má je rozpísaná kniha, žije v hotelovej izbe, je znechutený zo sveta a zároveň aj zo seba, existenciu vníma ako chorobu, všetky pocity vyúsťujú až do hnusu, z toho hnusu vychádza von, anonymne odchádza z izby, z mesta, nevieme kde, nemá ani priateľov, ani vzťahy s ľuďmi

Antoine de Saint Exupéry

– letec zo šľachtickej rodiny, ako 21-ročný začína svoju pilotnú kariéru, ako 40-ročný sa dobrovoľne zúčastnil leteckej výpravy (ako veterán, lebo v jeho veku už nemusel), jeho lietadlo bolo zostrelené pri jeho poslednom lete, ale až pred niekoľkými rokmi sa našli vraky lietadla

– humanistický existencializmus, je nutné obetovať život človeka, ktorý je mozaikou hodnôt, kde obetovať sa, by malo byť prirodzené, ináč život nemá ani zmysel, život konkrétneho človeka je len jedno zrnko, treba sa obetovať pre vyššie ciele

– protivojnová téma, hlavnou postavou je letec, ktorý sa ocitá v hraničnej situácii, na konci vždy zomrie

Román Kuriér na juh / Pošta na juh– hlavnou postavou je let Jacque Bernis, ktorý vozí poštu, ktorá je dôležitejšia ako jeho život, aj on na konci zomiera, ako keby autor predvídal svoj vlastný osud, lebo vyšší princíp s musí naplniť

Nočný let, Zem človeka

Malý princ - humanizmus, román je písaný tak, že keď to číta dieťa, tak v tom vidí len rozprávku, ale dospelý človek tam môže nájsť filozofiu života, rozprávačom je sám autor, ktorý je letec, predstavuje svet dospelých, stroskotá na púšti, kde sa stretáva s malým princom, predstavuje svet detí, porovnáva svet detí a dospelých, cez jednotlivé planéty vyjadruje negatívne vlastnosti ľudí – pijan, biznismen, dospelí strácajú fantáziu, na obrázku vidia len klobúk, zatiaľ čo deti vidia veľhada, ktorý zjedol slona, vykreslený humanizmus, vzťah priateľstva a jedinečnosti každého človeka, malý princ na svojej planéte pestoval ružu – symbol spolupatričnosti, bál sa o ňu, bola pre neho jediná, o ktorú sa bál, aj keď mala tŕne, čiže svoje negatívne vlastnosti

Dráma

Samuel Beckett

Čakanie na Gogota – tragigroteska, hlavným motívom je čakanie, ktoré neprináša výsledok, odohráva sa v neurčitom čase a priestore, neviem kto je Gogot, je len niečo neurčité, čakáme na niečo a ani neviem na čo, len nám vyplýva, že na niečo čakajú, príde aj pán so sluhom, človeka si máme vážiť, nemáme ho ponižovať, lebo ho možno budeme potrebovať (slepý pán potrebuje sluhu, aby ho viedol a pomáhal mu)

POZITIVIZMUS, NOVOPOZITIVIZMUS - prejavuje sa v próze, vzniká antiromán, najviac sa písali detektívky, kde sme sa buď nedozvedeli, kto je vrah alebo sme sa to dozvedeli hneď na začiatku, bez kompozície, vnútorného monológu, zachytáva psychiku postáv, hľadá nové cesty, ísť novou cestou, narúša znaky

Allain Robbe Grillet

– predstaviteľ francúzskej literatúry

– Gumy

Talianska literatúra

NOVOREALIZMUS – talianska literatúra, vojnové a povojnové obdobie Talianska, fašizmus, nacionalizmus, jeho kritika, pád zobrazuje to najšpinavšie jadro, okrajové štvrte, kde žijú vrahovia, homosexuáli, zločinci, prostitútky, s cieľom len prežiť, najnižšie vrstvy, vyjadrený odpor, jazyk je jednoduchý, zrozumiteľný, určený pre nižšie spoločenské vrstvy, rozvoj kinografie – Felini, Roselini

NEOREALIZMUS – jednoduchý ľudia, zlodeji, prostitútky, vychádzajú z kritického realizmu, ostrá nekompromisná kritika

Alberto Moravia

Román Rimanka

– vykreslenie obrazu povojnovej spoločnosti, hlavnou postavou je Andreja, ktorá sa neskôr stáva prostitútkou, sny a túžby, ktoré jej matka nedosiahla, sa snažila, aby ich dosiahla dcéra, už od malička ju maľovali maliari, túžila byť modelkou a to v tej dobe znamenalo padnúť do iných kruhov, nechcela sa stať prostitútkou, ale spoločnosť a hlavne muži ju k tomu donútili, v snahe o lepšie postavenie sa dostala do najnižšej spoločnosti

Muži, ktorí ovplyvnili jej život: Gino -bol ženatý a mal aj deti, klamal ju a využíval, ona však túžila po láske, práve kvôli nemu sa stala prostitútkou

Astarid – prinútil ju, aby sa s ním vyspala, ináč by Ginovi povedal o spoločnom výlete, bol predstaviteľom polície, mal manželku aj deti, ale má ju rád a on jediný jej chce pomôcť, no ona ho odmieta

Giacomo – nezvládol hraničnú situáciu, zradil svojich priateľov, bol členom antifašistickej skupiny, intelektuál, študent, odchádza z bohatej rodiny a chce sám niečo dokázať, zlyháva, lebo zradil, nevedel sa stým vyrovnať, preto spácha samovraždu, nevedel sa vyjadriť, Andreja ho milovala

Sonzogno – chodil k nej, lebo bola prostitútka a rozprával jej o svojich problémoch, bol najhorší chlap – násilník a vrah, a práve s týmto mužom čaká dieťa, lenže čo môže vzniknúť, keď už rodičia sú prostitútka a vrah

– Adriana dostáva šancu a povie Giacomovi, že to dieťa je jeho, on ešte pred samovraždou napíše list svojej rodine, ktorá sa postará o toto dieťa, rodina je bohatá, zaznieva tu nádej, ktorú Adriana dostala, využila, chcela ho zachrániť

– autor s ňou sympatizuje, neodsudzuje ju

– Vrchárka, Nuda (alebo Ľahostajní)

Nemecká literatúra

Epické divadlo

– divákova ilúzia je rozbitá, divák si má stále uvedomovať, že sleduje len divadelné predstavenie, takto má byť angažovaný k aktívnemu porovnávaniu divadelného príbehu s realitou a svojím vlastným životom

– množstvo postáv, scéna sa často mení, dielo nie je členené na dejstvá, ale na scény, ktoré nie sú rovnako dlhé, prítomný čas je zamenený minulým

– tajomstvo pointy stratilo svoje čaro, lebo hra v medzititulkoch povie dopredu, čo sa stane

Bertolt Brecht

– emigroval do Dánska a potom do USA, aj Hitler mal pred ním rešpekt

– Matka Guráž a jej deti – dráma z tridsaťročnej vojny, nemá pevnú štruktúru, bola prerušená rôznymi vstupmi aj z iných umeleckých žánrov, násilie narušilo náš život, príbeh bol narušený niečím iným, odbočenie od deja

– matka Guráž si až do konca vojny nepochopí, že aj ona je obeťou vojny, lebo jej vzala deti, naopak, pragmaticky jej verí, lebo vojna ju živí, chodí s vozíkom a predáva chlieb, chce prežiť, bola nemá, chce uživiť svoje tri deti, ktoré sa postavia proti sebe

– protest voči vojne

Východná literatúra – Ruská samizdatová literatúra

– mnohí spisovatelia skončili na Sibíri, písali ilegálne, boli obmedzení

Alexander Solženicyn

– deti sa mu posmievali, že je katolík

– priamy účastník 2. svetovej vojny, počas vojny ho zatkli na 8 rokov za názor proti Stalinovi, 2 roky bol v gulagoch, opisuje toto prostredie a špinavé praktitky

– dostal Nobelovu cenu, ktorú si však nemohol prevziať

– miloval svoju krajinu, a preto sa vracia znova do Ruska (musel emigrovať) budovať demokraciu, neustále kritizoval a útočil

Súostrovie Gulag – kritika režimu a vtedajšieho systému gulagov, dielo má 7 častí, sú písané faktograficky, dokumentárne, mozaika epizód

– prvá časť je o povolávaní do gulagov na základe Leninovho rozhodnutia, neskôr Stalinovho, na očistenie rasy, transport, boli tam neprávom, nič nespáchali, ale boli považovaní za nepriateľa vtedajšieho systému, stačilo jedno obvinenie, sused udal suseda, bez súdu, a už išli do gulagu, týrali ich psychicky aj fyzicky, namierené proti ruskej inteligencii, na základe vlastnej skúsenosti opisuje gulagy, praktiky vypočúvania, bolo to zverskejšie a krutejšie ako koncentračné tábory, a to bolo páchané na vlastnom národe, boli tam aj ľudia zo Slovenska, z Poľska, Bulharska, Česka, zahynulo tam 67 miliónov ľudí, pri transporte boli natlačení vo vlaku, vo vagóne pre 10 ľudí bolo 30 ľudí, aby nešli na záchod, tak nedostávali jesť, aby sa nezdržali, už počas cesty zomierali, oddelene žili muži, ženy a deti, nepracovali iba ak bolo -40°C, pracovali v ťažkých podmienkach, v silných mrazoch, zomierali na hlad, museli budovať transibírsku budovu, nové tábory, týrali ich tak, že im pchali špendlíky za nechty, hasili na nich špaky z cigariet, zakazovali im spánok, ponárali ich do ľadovej vody, ťahali ich po zemi, mŕtve telá potom zapracovávali do základov, zamúrali ich, takto sa správali k politickým väzňom, intelektuálom, ktorí boli spolu s vrahmi a zločincami, ku ktorým sa ešte správali j lepšie

– memento o hrôzach vlastného štátu na vlastnom národe

Jeden deň Ivana Denisoviča

Rakovina – kritizuje Rusko, ktoré prirovnáva k rakovine, rozožiera zvnútra a treba ju vyrezať, ostrá kritika systému

Boris Pasternak

– nemohol si tiež prevziať Nobelovu cenu

– žil striedavo v Rusku a Francúzsku

Doktor Živago

– živelný príbeh v pozadí odkrýva historické súvislosti o občianskej vojne, stalinizme, človek nemá šancu, vždy je na inej nepriamej strane, spoločnosť si vždy vytvorí nový dôvod prečo je nepriateľom

– zomiera v električke

Anglická literatúra

Rozhnevaní mladí muži – George Orewell, John Braine, John Osborn, John Wain

George Orewell

Zvieracia farma

– kritika totalitného režimu komunizmu šíriaceho sa celou Európou

– upozorňuje na nebezpečenstvo tejto ideológie

– memento pred ňou

– dielo písané v inotajoch, zvieratá predstavujú jednotlivých ľudí, zobrazujú rôzne ľudské charaktery a nositeľov istých politických názorov – kanec – Stalin

– majiteľa farmy Jonesa zvieratá zvrhnú a obsadia farmu (= ideológia robotníckej triedy, ktorá zvrhne kapitalizmus), tieto sú vykorisťované a vzbúria sa, bojujú. Prasatá sa stávajú vodcami (svine), ktoré sú najmúdrejšie, vydajú 7 pravidiel, kde dvojnohé zvieratá predstavujú kapitalizmus podľa marxisticko-leninskej ideológie, objavia knihy po majiteľovi, nie všetky zvieratá vedia čítať a keď to prasatá zistia, tak začínajú ich ovládať. Tieto sú bez názoru a sú len súčasťou masy. Dve najstaršie prasatá sa stávajú rivalmi. Kone sú silné, ale veľmi hlúpe, ochotne tvrdo pracujú. Somár Benjamín reaguje pomaly a cynicky, ale všetkému rozumie, je bystrý, len to nikomu nehovorí. Ovce predstavujú bezduché stádo, ktoré každého, kto má iný názor prekričia, premékajú. Psy predstavujú policajný systém, konajú bez rozmýšľania a plnia príkazy.

– naznačená likvidácia, čistky tých, ktorý majú iné názory

– zákony sa menia podľa toho, ako to vyhovuje, pridávajú sa nové

Prasatá sa presťahujú do domu, sedia za stolom, začínajú obchodovať a stretávať sa s ľuďmi, stávajú sa rovnakými tyranmi ako boli ľudia

– zobrazenie systému východného bloku

Česká literatúra

Václav Havel

– dráma, viacej času strávil vo väzení ako von

Vernisáž, Audiencia

Švandrlík

Čierni baróni

– pracovné tábory, kde boli intelektuáli

Bohumil Hrabal

Slávnosti snežienok, Ostro sledované vlaky, Postrižiny