Sonet, Sylabicko-tonický veršový systém, Analýza sonetov z tvorby F. Petrarcu a P. O. Hviezdoslava

Sonet, Sylabicko-tonický veršový systém, Analýza sonetov z tvorby F. Petrarcu a P. O. Hviezdoslava

Sonet

Sonet je najrozšírenejšia lyrická žánrová forma so záväzným počtom 14 veršov. Člení sa na dve štvorveršia a dve trojveršia, čo podmieňuje aj obsahovú výstavbu básne.

V klasickej kompozícii:

• prvé štvorveršie obsahuje tézu,
• druhé štvorveršie obsahuje antitézu,
• posledné dve trojveršia tvoria syntézu.

Sylabicko-tonický veršový systém

Rytmotvorným činiteľom je počet slabík a zároveň rovnaké umiestnenie prízvukov vo verši. Opiera sa o stopovú organizáciu veršov. Dôležitá však nie je dĺžka slabiky, ale jej prízvučnosť, resp. neprízvučnosť, teda slovný prízvuk.

Sylabotonická prozódia pozná tri stopy:

1. trochej – prízvuk a neprízvuk,
2. jamb – neprízvuk a prízvuk,
3. daktyl – prízvuk, neprízvuk a neprízvuk.

Tento druh prozódie predpokladá rovnaký počet slabík vo veršoch. Verše však zároveň tvoria pravidelné stopy – na rozdiel od sylabickej prozódie, kde rovnaký počet slabík vyplýva čisto z organizovanosti do stôp.

Francesco Petrarca (1304 – 1374) – humanizmus a renesancia

Francesco Petrarca je označovaný ako „otec humanizmu“. Bol priateľom Karola IV. Zbieral rukopisy antických latinských diel a snil o literatúre, ktorá by dosiahla veľkosť literatúry starovekého Ríma.

Spevník

Spevník je zbierka 356 sonetov venovaných Laure. U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Básne sú venované jej kráse, cnosti a činom.

Verše odrážajú nevypočutú lásku a sú spoveďou človeka, ktorý sa pokúsil zlúčiť kresťanstvo s ideálmi humanizmu. Laura zostala pre Petrarcu nedosiahnuteľným ideálom až do konca života.

Presne o dvadsaťjeden rokov, 6. 4. 1348, Laura umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.

V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) – realizmus

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci a Kežmarku. Tu sa naučil po maďarsky a prejavil sa ako talentovaný mladý básnik.

V Kežmarku na básnenie využíval dokonca aj nemčinu. V tomto období ho Adolf Medzihradský, jeho bývalý učiteľ, zoznámil s poéziou Andreja Sládkoviča, čo malo vplyv na jeho návrat k slovenčine.

V roku 1868 vydal V. Paulíny-Tóth jeho útlu knižku veršov Básnické prvosienky Jozefa Zbranského.

Počas štúdia v Prešove sa zoznámil s Kolomanom Banšellom a na jar roku 1871 vydali almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej generácie, v ktorom vyjadril svoju túžbu po literatúre slobody a lásky.

Po zložení advokátskej skúšky žil dlhú dobu v Námestove. Neskôr pôsobil aj v Dolnom Kubíne, kde zanechal advokátsku prax a plne sa venoval svojej tvorbe.

Je najväčším slovenským básnikom a právom mu patrí titul bard slovenskej literatúry.

Pseudonym Hviezdoslav

Pseudonym Hviezdoslav si zvolil preto, že chcel, aby jeho tvorba obsahovala všetko od zeme po hviezdy.

Hviezdoslavovu tvorbu delíme na:

• lyriku,
• epiku – krátku a dlhú,
• drámu.

Sonety

Sonety tvoria cyklus 21 básní.

Hlavné témy Sonetov

• sú to úvahy o možnostiach ľudského konania,
• úvahy o bádaní vesmíru,
• úvahy o ľudskej nespravodlivosti a o tom, ako z nej uniknúť,
• básnik zisťuje, že uniknúť nemožno,
• vo zvýšenej miere sa objavuje konflikt ideál – všednosť,
• naznačuje tu, že zmyslom jeho tvorby je hľadanie pravdy, dobra a krásy.

Krvavé sonety

Krvavé sonety sú lyrická skladba zložená zo sonetov, napísaná v roku 1921. Skladajú sa z 32 sonetov a sú vyvrcholením Hviezdoslavovej tvorby.

Básnik v nich prechádza od problémov osobných k národným a všeľudovým. Sú jeho reakciou na pošliapanú ľudskosť.

Trápi ho otázka: Kto je za túto hrôzu zodpovedný? Egoizmus jednotlivcov, skupín, národov?

Verše sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad 1. svetovou vojnou, vyjadrením osobnej bolesti, ba až zúfalstva nad vedomím, koľko zla, biedy a ťažkostí prináša vojna. V závere privoláva mier.

Krvavé sonety sa skladajú z 3 častí:

1. časť – A národ oboril sa na národ

Prvá časť sa začína úvodnou básňou A národ oboril sa na národ.

• podáva obraz svetovej vojny, jej hrôz a dôsledkov,
• vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov,
• poukazuje na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty,
• poukazuje na to, ako sa ničí a hnije všetko, čo človek vytvoril.

2. časť – Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov

Druhá časť sa začína básňou Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov.

• básnik prichádza k záveru, že príčinou je egoizmus jednotlivých národov, ktoré túžia po zbohatnutí,
• odsudzuje vojnu ako zlo páchané na ľudstve,
• podáva ostrú kritiku spoločnosti, kultúry, vzdelanosti a náboženstva, lebo nedokázali zabrániť stáročným útrapám ľudstva a krviprelievaniu.

„Na vzdelanstvo CHA-CHA-CHA, jak ľudožrút.“

„Kresťanstvo, tvoja lož je faloš, mam.“

3. časť – Ó, vráť sa skoro, mieru milený

Tretia časť vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosť. Začína sa myšlienkou Ó, vráť sa skoro, mieru milený.

• básnik túži, aby sa vytratila nenávisť medzi národmi,
• chce, aby už nebolo viac obetí,
• chce, aby sa svet dostal späť do tých istých koľají,
• chce dodržať predsavzatie neopakovať hrôzy vojny,
• túži, aby medzi národmi zavládlo porozumenie, bratstvo a mier.

Znaky Hviezdoslavovej poézie

1. Všetky básne sú napísané v jambe – jamb je netypický pre slovenskú literatúru.
2. Na začiatku verša je často jednoslabičné slovo.
3. Používal skrátené slová, aby mu vyšiel jamb.
4. Hviezdoslav používa prevrátený, teda obrátený slovosled – inverziu.
5. Používa írečité slová, teda menej používané slová.
6. Priniesol novotvary.
7. Využíva synonymický rad.