Peter Jaroš
Autor: ofelia (20)
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 20.04.2022
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 463 slov
Počet zobrazení: 1 094
Počet zobrazení: 1 094
Tlačení: 86
Uložení: 92
Uložení: 92
Peter Jaroš
1940 – žije a tvorí v Bratislave
- narodil sa v Hybe – odtiaľ je Pacho, hybský zbojník, jedna z najdlhších dedín
- vyštudoval FF UK, pracoval v rozhlase, vo filme, v dramaturgii, po revolúcii bol poslancom za SDĽ a znova pôsobil vo filmovej tvorbe
- experimentoval so svojou prózou, do literatúry vstúpil novelami:
PUTOVANIE K NEHYBNOSTI NA PRAVÉ POLUDNIE
- sú to príbehy ľudí, ktorí prežívajú obyčajné všedné veci
- nesú prvky existencionalizmu a nového románu
TISÍCROČNÁ VČELA – najrozsiahlejšie dielo
- najprekladanejšia slovenská kniha – 35 jazykov
- veľký ohlas mal aj Jakubiskov film
- voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko
- je to rodinný román
- odohráva sa na Liptove, v obci Hybe
- rodinná sága rodiny Pichandovcov – má 3 generácie:
- hlavná postava - Martin Pichanda - a jeho žena Ružena
- ich deti – Kristína, Samo, Valent, Janko
- ich deti
- časové rozpätie: polovica 19. storočia – rok 1918
- Martin Pichanda – hoci má len 51 rokov, všetci ho volali „starý Pichanda“
- je murárom, so svojou partiou murárov prechodili veľký kus sveta, zaujímal sa o zemepis, sníval o vzdialených krajinách Madagaskar a Zanzibar
- mal veľké vedomosti a rozprávačský talent
- ľuďom rozprával vymyslené príbehy, sem patrila aj príhoda o tom, ako ho prehltla veľryba spolu so ženou z dediny, ktorú obdivoval, v bruchu veľryby hrali karty a hovorili o láske
- bol včelárom, ako humorne žil, tak aj humorne zomrel – zabehlo mu zmrznuté víno, udusil sa, pri pohrebe sa jeho truhla skĺzla do potoka a ľudia kričali, že pláva na Madagaskar a do Zanzibaru
- celý príbeh sa točí okolo jeho syna Sama, ktorého prezývali „Včela“
- Samo – mal ťažký život, mal veľa detí, takže musel ťažko pracovať
- je to postava, ktorá sa nevzdala, po každom probléme sa postavil na nohy
- krédo jeho života = hlavná myšlienka románu:
„Práca je najdôležitejšia spoločenská hodnota.“
- Valent – jediný z rodiny študuje na vysokej škole
- je to záletník, rieši vzťah k 2 ženám:
1.) k slúžke Hanke, ktorú opustil tehotnú, on zapríčinil jej smrť 2.) k bohatej Hermíne – oženil sa s ňou, dostal sa k bohatstvu a
k vyššiemu postaveniu
- Kristína – príde o muža (zabilo ho v hore)
- do nej je zaľúbený Julo Mitro, ktorý má za ženu mentálne retardovanú Matildu
- Mitro ju nechce opustiť, aj keď miluje Kristínu
- Kristína sa stará o Matildu, nosí jej jedlo, hoci žije s jej manželom
- román zahŕňa: priemyselnú revolúciu
- svetovú vojnu – autor ukazuje, že za vojnou sú najmä peniaze
- Samovi zomrie dieťa vo vojne, dostane za to od cisára 3 zlatky a poukážku na drevo z hory na kúrenie
- román končí vznikom ČSR a robotníckymi rebéliami, pri ktorých zabijú ďalšie Samove dieťa
– Janka
- je tu ukázaný vzťah rodičov k deťom: „Dom vonia deťmi.“
- prvky grotesky, nadsázky a komickosti
- prvky z mytológie a ľudových pranostík (prírodné živly signalizujú príchod zla)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Súčasná slovenská próza (P. Jaroš, V. Šikula) | Ostatné | 888 slov | |
Slovenská PRÓZA po r. 1945 - Jaroš, Jašík, Bednár | Ostatné | 4 751 slov | |
Vývin modernej prózy – Ballek, Jaroš, Sloboda | Maturita | 425 slov | |
Charakterizujte románové zobrazenie dedinského prostredia po r. 1945 v dielach R. Jašíka, F. Hečka, P. Jaroša, V. Šikulu, L. Balleka | Maturita | 1 550 slov | |
Slovenská próza po 1956 – vplyv postmoderny, existencializmu, magického realizmu na slovenskú prózu (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš) | Ostatné | 1 200 slov | |
Téma histórie - Hollý, Chalupka, Jégé, Jaroš | Ostatné | 4 259 slov | |
Slovenská próza po roku 1956 (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš) | Referát | 2 007 slov |
Vygenerované za 0.029 s.