G. Tajovský a ruská literatúra (porovnanie)

G. Tajovský a ruská literatúra (porovnanie)

1. G. Tajovský a L. N. Tolstoj

* k Tolstého poviedkam pre ľud sa samotný Tajovský hlásil ako k svojmu vzoru

spoločné:

* poznatky života na dedine z vlastných skúseností

* chýbanie zmierlivého riešenia

* úprimné porozumenie pre prostého človeka

* ľudovýchovné zameranie

* Tajovský rozpráva štýlom povestí, využíval hovorovú reč ľudu, prvky ľudového rozprávačského prejavu, práve tak ako aj Tolstoj (napríklad v Sevastopoľských poviedkach)

* obaja zachytávajú životnú pravdu

odlišnosti:

* Tajovský sa usiluje o kritickejší realizmus

* poviedky Tajovského sú bez úvahových odbočiek

* literatúru chápe ako zrkadlo života ľudu, ako výchovu, ako odpoveď na otázky ľudu a najmä vníma jej poslanie v čase zostrovania sa triednej diferenciácie, sociálnych rozdielov a maďarizácie na slovenskej dedine

* slovanské povedomie Tajovského (Tolstoja viac zaujímal východ, tamojší spôsob života, všetkých ľudí vnímal v prvom rade ako ľudí, aj vďaka tomu, že ako Rus nikdy nezažil národnostný útlak, ktorý ťažil Tajovského)

* Tajovský svojou tvorbou chcel predovšetkým vychovávať, Tolstoj otvárať oči a ukázať ľudstvu cestu neprotivenia sa zlu násilím.

* u Tajovského niet idealizácie ani idylizácie patriarchálneho spôsobu života ani náboženskej motivácie (Tosltoj v Levinovi – poľovačky, spôsob riadenia statku po oslobodení sedliakov, náboženské precítenie v deň jeho sobáša a podobne).

* I Tajovský považoval Tolstého za svoj vzor, v skutočnosti ich štýl je dosť odlišný.

1. G. Tajovský a A. P. Čechov

* Čechova najviac prekladal, množstvo jeho poviedok sa objavuje v prekladoch v rôznych slovenských časopisoch a nielen od Tajovského.

* Tajovský uverejnil preklady: Ona to bola, Zlomyseľník, Medveď, Jubileum, Mužíci, v rukopise ostali preklady Višňového sadu a Uja Váňu.

spoločné:

* príbuznosť v tematike aj zacielení svojich poviedok

* výber typov postáv z ľudu

* využívanie kontrastu a detailu pre charakterizovanie ľudí a situácií

* chápanie dobrých i zlých vlastností človeka

* poznanie, že v živote je všetko pomiešané – hlboké s plytkým, veľké s ničotným, tragické s komickým (Čechov)

* pravdivý pohľad na svet a citlivý prístup k človeku, najmä k jeho biede a slabostiam

* príbuznosť v atmosfére nespokojnosti, hľadania i smútku z ľudskej biedy (Čechov ironickejší)

odlišné:

* Čechov dôsledne iba pozoruje skutočnosť, nevyjadruje k nej svoj osobný postoj

* Tajovský sa vciťuje do životných pomerov človeka, do jeho psychiky (menej objektívny)

* Tajovský oveľa viac využíva podnety a príklady z osobných skúseností a pozorovaní

* Tajovský využíva rozprávačsko-opisný spôsob rozprávania, Čechov rozprávačsko-dialogickú formu, teda Čechov uprednostňuje zobrazovanie dramatizujúce

* Čechov si schválne volí zlomové situácie, aby sa výraznejšie prejavili charakterové vlastnosti, ich morálne klady, alebo nedostatky

* Tajovský chce poúčať, navodiť na čin, Čechov iba podáva obraz, hodnotenie necháva na čitateľa

* Čechov vidí ľudí aj vyslovene skazených, Tajovský hovorí: "Som z tých, ktorí v každom človeku nachodia pekné vlastnosti a nikdy som nikoho nehodil za plot!", nachádzal teda pozitívne vlastnosti dokonca aj medzi žobrákmi a väzňami

1. G. Tajovský a M. Gorkij

* ku Gorkému ho prirovnávali už jeho súčasníci

spoločné:

* vyzdvihovanie práce a pracovitosti človeka

* obaja sú preniknutí láskou k ľudu, obhajujú jeho záujmy a potreby, obaja sa orientujú aj na ľudí sociálne najbiednejších a najzaostalejších

* tvorba oboch má aj výrazne svedecký, dokumentárny charakter doby, v ktorej žili

* jadrom ich obrazov je vlastná životná skúsenosť

* ľudový jazyk, živá hovorová reč

* obaja zámerne zobrazovali typy duševne a telesne a sociálne zúbožených ľudí a dovolávali sa pre nich ľudského pochopenia

rozdiely:

* nevidia rovnaké príčiny spoločenského zla

* Tajovský v našej situácii vidí spojenie soc. útlaku s útlakom národným

* Gorkij viac skúma príčiny sociálnej nerovnosti

* u Gorkého menej autorskej reči a viac dialógov

* u Gorkého kritika ostrejšia, obžalúva spoločnosť a vyzýva k boju

Dramatická tvorba Tajovského a ruská literatúra

* v slov. lit. v podstate nemal na čom stavať

* na jeho dozretie ako dramatika vplývalo najmä jeho štúdium v Prahe (1898-1900), v tamojších knižniciach najmä dramatické diela ruských spisovateľov, mnoho ich videl aj na tamojších scénach

* prijímal len také impulzy, ktoré boli v súlade s jeho spisovateľským naturelom

* analógia aj s tvorbou ukrajinského spisovateľa Ivana Franka

* Tolstoj bol opäť Tajovskému blízky jeho vierou v možnosť prevýchovy človeka (Vládcu tmy čítal v origináli a začal ju aj prekladať) a podobnú vieru odrazil neskôr aj vo svojich vlastných drámach Nový život, Hriech i Statky-zmätky

* na rozdiel od Tolstého však necháva koniec otvorený (napr. v Statkoch...)

* z dram. tvorby Čechova a Gorkého už toľko nenačerpal, preto niet v nich čechovovského lyrického ladenia, niet gorkévskeho spojenia realistickej vecnosti s romantickým zanietením, zhodujú sa akurát v prenikavom videní sociálnej nerovnosti, robotnícke prostredie si všíma iba jednoaktovkou V službe (podobne ako Gorkij v dráme Na dne).

"Vplyv veľkého básnika na iných básnikov možno vypozorvať nie v tom, že sa jeho poézia v nich odráža, ale v tom, že táto poézia podnecuje v nich ich vlastné sily, tak ako slnečný lúč, keď zaleje svetlom zem. neodovzdáva jej svoju silu, ale len zobúdza sily, čo sú v nej skryté."