Balada, druhy balád

Balada, druhy balád 

Patrí medzi útvary veršovanej epiky. Charakteristický je pochmúrny dej, ktorý sa stupňuje a končí sa tragicky. Významnú úlohu zohrávajú dialogické prvky, ktoré vytvárajú gradáciu deja. Vplyv ľudovej slovesnosti. Má charakter hovorového štýlu.

Vystupujú tu nadprirodzené, záhrobné bytosti, personifikované prírodné javy, strašidlá. Hrdina pochádza z rôznych spoločenských vrstiev. Zvýšený záujem autora o jednoduchého človeka. Hrdinom býva človek, ktorý sa niečím previnil. Za previnenie ho stihne trest.

Dej má rýchly spád, je priamočiary bez vedľajších epizód a plný vzrušujúceho napätia.

Balady rozdeľujeme na:

– ľudové – nepoznáme autora, vytvoril ich ľud. Obsahujú fantazijné prvky, lyricko-epický žáner. Zobrazuje človeka počas deja, jeho psychiku, myslenie. Najstaršie balady spracúvajú zbojnícku a vojenskú tematiku alebo tragické udalosti zo života. Často sa využívajú dialógy.

– umelé – autor je známy, obsahujú fantazijné prvky. Námety berú autori najmä z ľudových povestí. Zachovávajú epické jadro ľudových predlôh (Botto, Erben)

– sociálne – reálne prvky, vzniká v období realistickej literatúry. Zobrazuje zlé sociálne vzťahy, vykorisťovanie chudobných bohatými (Ján Neruda, Bezruč).