Pavol Országh Hviezdoslav tvorba

Pavol Országh Hviezdoslav

• menom Pavol Országh, pseudonym Hviezdoslav si dal básnik preto, lebo miloval pohľad na nočnú oblohu plnú hviezd (vo hviezdach videl krásu, nádej a budúcnosť slovenského národa), nar. vo Vyšnom Kubíne, zomrel v Dolnom Kubíne, v mladosti mu hrozilo pomaďarčenie (na svadbe svojho priateľa recitoval po maďarsky, jeho matka sa rozplakala, pretože mu nerozumela a odvtedy písal iba v slovenskom jazyku)
• predstaviteľ slovenského realizmu, parnasista (báseň musí byť dokonalá ako šperk)
• básnik krásy, ale aj múdrosti a mravnosti

A/ poézia

Básnické prviesenky Jozefa Zbranského Krb a vatra

Letorosti I, II, III Sonety

Žalmy a hymny Prechádzky jarom

Prechádzky letom Stesky

Dozvuky Krvavé sonety

Znaky poézie:

– predovšetkým reflexívna a prírodná lyrika

– významný tvorca sonetov

– tvorba nových slov (bezpeka – bezpečnosť, komoňa, skoknul, snul)

– zriedkavé slová, biblizmy, nárečové oravské výrazy

– komplikovaná syntax (skladba viet)

– pleonazmus = hromadenie synoným (chce vec ukázať z viacerých strán)

– na konci slovies -li (ovládzeli, zrodíli) vo význame "ak"

– typický veršový presah

lyrická skladba Krvavé sonety (1914)

– zložená z 32 sonetov (forma 4 4 6)

– reakcia, odsúdenie a analýza 1. svetovej vojny (nezmyselné zabíjanie a ničenie civilizácie)

– básnika trápi najmä otázka: „Kto je za túto hrôzu zodpovedný?“ (egoizmus jednotlivcov, národov???)

– obžalúva kresťanstvo, lebo neprotestuje proti prelievaniu krvi

– v závere privoláva mier, v ktorom nastane pre Slovákov doba, keď budú o sebe rozhodovať sami