Bernolákovčina

Bernolákovčina

1787: kodifikácia na základe jazyka vzdelancov v okolí Trnavy (kultúrna západoslovenčina)

• bernolákovčina sa nestala spisovným jazykom všetkých Slovákov, ale aj napriek tomu sa používala až do roku 1843 (odmietali ju slovenskí evanjelici, ktorí radšej používali slovakizovanú češtinu)

• bernolákovčina sa používala najmä v populárno-vedeckej literatúre: Fándly, Hollý

KODIFIKAČNÉ DIELA:

Grammatica Slavica

Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách Slowár slowenskí, česko-latinsko-nemecko-uherskí Etymológia slovanských jazykov

• diakritický pravopis = používanie dĺžňov a mäkčeňov (napr. ď, ť, ň, ľ – Kňižki, rozľičních)

• fonetický pravopis = “Píš, ako počuješ.“, j. neexistoval ypsilon

• v bernolákovčine sa veľkými písmenami okrem vlastných mien a cirkevne, resp. spoločensky závažných pomenovaní píšu aj všeobecné podstatné mená (Sin, Wíra, Cesta a pod.) s funkciou odlíšiť podstatné mená od prídavných (vplyv nemeckého jazyka)

• súčasné spoluhlásky v, j, g a x písali nasledovne:

v = w Hlawa

j = g magú

g = ǧ Iǧnác

x = ks

• neexistovali dvojhlásky, ALE vyslovovali sa, ich zápis bol nasledovný:

weďgem: ge = súčasné ie Twoňa: wo = súčasné ô Rečám: á = súčasné ia

• používa sa vokatív (Chlape, Ženo)

- predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti (s Kaplnki, z Adamom)

- spoluhlásková skupina šč (ešče, púščať)

- neplatí rytmický zákon

• v staršej fáze obsahovala bernolákovčina i stredoslovenské prvky (napr. výskyt dvohlásky ie, tvary o dobrom, s Pánom)

• odstraňovanie českých hlások (ě, ř)

• vylúčenie neslovenských a vulgárnych slov (nahradenie slovenskými výrazmi)

UKÁŽKY:

Miľí Slowáci! chceťeľi mať, w budúcich Stoľetách našého Národu chwáľitebné, a pamatliwé Méno, pre toto, a pre Sláwu geho, eščš wás gednúc láskawe, srdečne napomínám: podľa možného Spúsobu dopomahagťe k Tlačeňú našínskích Kňích; gako gá wám s túto mogú Prácú, a Radú dobre pragem, tak wi z wašého Srdca mogému zdrawí...

(Juraj Fándly)

(Ján Kollár)