Avantgarda 

Avantgarda 

– avantgardný = prelomový, nový, prekvapujúci – predvoj – niečo ohlasujúce

– vznik koncom 19.storočia, rozvíjala sa v 10. ,20. ,30. rokoch 20. storočia

– východisko- konflikt umelcov so spoločenskými a estetickými hodnotami z konca19.storočia

– reaguje na vypuknutie 1. svetovej vojny

– nadviazala na literárnu modernu

– spája umenie s technickým pokrokom

– autori zobrazovali svoj postoj k spoločnosti dvoma spôsobmi:

1. a) osamelosťou b) výraznou revoltou (vzdor, odboj)

Maria de Michel – autor, ktorý vyčlenil smerovanie lit. avantgardy do dvoch línií:

1. z kubizmu cez futurizmus k abstrakcionizmu – nahradenie reality abstrakciou, podáva sa vidina nového sveta
2. z expresionizmu cez dadaizmus k surrealizmu – zobrazuje pocity, zážitky, odmieta vojnu a rozum, obracia sa na prírodné, pracuje s podvedomím, využíva asociácie

– znaky: spontánnosť, hravosť, fantázia, sen, tvorivosť

IZMY: Expresionizmus, Kubizmus, Futurizmus, Kubofuturizmus, Konštruktivizmus, Dadaizmus, Purizmus, Surrealizmus, Poetizmus, Stratená generácia, Individualisti

Expresionizmus

– vznik: Nemecko

– zo slova expression = výraz

– spojenie literatúry, hudby a výtvarného umenia

– emotívny pohľad na svet

– protiklad k pozitivizmu, naturalizmu a impresionizmu

– 3 časové obdobia: 1885 – 1900 – vnútorný zážitok a predstavy jednotlivca

1900 – 1918 – založený na silných kontrastoch, dynamickosť textov

od 1918 – zážitky z 1.svetovej vojny, zveličovanie, zachytenie skutočnosti rôznymi podobami humoru, protest proti dobe

– vyvinul sa ako reakcia na ťažkú spoločenskú situáciu počas vojny

– znaky: – zobrazuje ľudské vnútro, vnútorné zážitky,

– pesimizmus, bolesť, depresie, zlyhanie, ľudská bieda, hrôza, bytie a existencia, strach o osud človeka, beznádej, skepsa, bezmocnosť

– využívanie hyperboly, deformácie, kontrastu, výrazná farebnosť

– expresionistický výkrik => emócia je mnohokrát vystupňovaná do extázy

– predstavitelia: Franz Kafka, James Joyce, E. M. Remarque

Kubizmus

– vznik: Francúzsko, 1905

– zo slova cube = kocka

– prejavil sa hlavne vo výtvarnom umení

– predstavitelia: P. Picasso, G. Braque

– literárni predstavitelia: Guillaume Apollinaire

– znaky: – pracuje s geometrickými tvarmi – KALIGRAMY

– odmietal zobrazovať predmet, aký je v skutočnosti, ale predmet má byť pretransformovaný vplyvom môjho ja

– zrušil trojrozmernosť, pretože tvrdil, že nám bráni vidieť skutočnosť pravdivo a objektívne

– obrazy bez logickej súvislosti a nadväznosti

– analyzovanie predmetov

– obrazy alebo slová, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie

Futurizmus

– vznik: Taliansko, 1909

– inšpiroval sa Nietzscheho filozofiou nadčloveka a teóriou o expanzívnosti

– znaky: – išlo o oslavu modernej civilizácie a technického pokroku

– radosť z pohybu

– slovo malo byť oslobodené z konvencií gramatickej štruktúry ––> absencia interpunkčných znamienok

– využívanie podstatných mien a slovies v neurčitku, redukcia prísloviek a prídavných mien

– veľmi výrazná dynamika

– zobrazuje prítomnosť cez: 1. kakofóniu (neľubozvučnosť) – snaha napodobniť rachot, hluk v uliciach

1. onomatopoje (zvukomalebné citoslovcia) – tik tak, hav

– neskôr zanikol, pretože v Taliansku splynul s fašizmom a v Rusku s proletárskou revolúciou

– zakladateľ: Filippo T. Marinetti – napísal: MANIFEST FUTURIZMU

– futurizmus má odmietať normu a konvencie, presadzuje silu a čin, zbližuje sa s technikou a civilizáciou, prostredníctvom umenia zobrazuje ruch a tempo, sloboda slov

– zrušil interpunkciu

1. básní: OSLOBODENÉ SLOVÁ

– predstavitelia: Stanislav Kostka Neumann, Marinetti

Kubofuturizmus

– asociatívna metóda dotváraná obrazom

– vznik – Rusko

– oslobodené verše

– G. Appollinaire – na začiatku svojej tvorby

– tvar básne vytvorí predstavu o obsahu

– básne – pásma

Konštruktivizmus

– vznik – Rusko

– primárne architektonický smer

– racionálny a logický charakter prvkov

– úspornosť vyjadrovania

– dokonale premyslená štruktúra diela

– znaky: presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť, dôraz na funkčnosť,

ideovosť umenia, netradičné umelecké prostriedky, dynamika, oslavnosť

– dôraz na formu – formalisti

– vychádza zo zákonov geometrie

Dadaizmus

– dada = hračka, koník, absurdita

– zakladateľ: Tristan Tzara

– vznik: 28.2.1916, Zürich, Švajčiarsko

– znaky: bol provokatívne ladený, mnohé texty vyznievali absurdne, aj keď mali hlbokú filozofickú myšlienku

– návrat k detskému svetu

– snaha zachytiť bezstarostnosť v kontraste so situáciou 1.svetovej vojny

– zobrazuje pocity bezmocnosti cez iróniu, satiru

– dadaisti tvrdili, že človek nemá upadať do pesimizmu, ale treba sa vyrovnať s touto nepriaznivou situáciou bezuzdnou veselosťou a maškarádou bez konca

– poetika náhody – náhodné vyberanie slov

– bol proti tradičnému umeniu =) propagoval anarchiu v živote a kultúre –zrušil vetnú stavbu,

– umenie malo mať zábavnú funkciu (nevyumelkovaný jazyk)

– pracuje s čiernym humorom, s princípom prirodzenosti, spontánnosti

– niekedy speje k naivite, primitívnosti

– výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta

– nadväzuje naň surrealizmus a český poetizmus

– predstaviteľ: T.Tzara, André Breton

Purizmus

– odmieta dekoratívnosť, vyznačuje sa jednoduchosťou

– snaha dosiahnuť čistotu v poézii

– vychádza z kubizmu

– zobrazovanie objektov nezvyčajným spôsobom – zdôrazňoval vlastnosti ich objemu

Surrealizmus

– vznik: Francúzsko, 1924

– pojem surrealizmus prvýkrát zaviedol G. Apollinaire v komentári k svojej dráme PRSIA TIREZIOVÉ

– predstavitelia: Andre Breton

– maliari: Salvador Dalí,

– filmári: Luis Buuuel – Andalúzsky pes

– znaky: – psychický automatizmus – technika písania, pri ktorej išlo o voľné radenie myšlienok a asociácií bez kontroly vedomia =) náhodne

– snaha navodiť situáciu, keď človek spí/sníva, čiže sa ocitá v úplnej slobode – vplyv Sigmunda Freuda – vplývanie podvedomia na život človeka

– snaha vnímať všedný deň ako posvätný

– surrealistický objekt – predmet bežnej potreby, ktorý sa však pri istom uhle pohľadu mohol vnímať ako cieľ básnických vyznaní

– spája sa kŕčovitá krása s ideálom klasickej krásy

– používanie genitívnej metafory

– sloboda jednotlivca a spoločnosti

– fantázia, predstavivosť, obrazotvornosť

– poézia sa zrieka rytmu a pravidelného rýmu

Poetizmus

– vznik: Praha

– 1924 – manifest poetizmu: PAPOUŠEK NA MOTOCYKLU ČILI O RĚMESLE BÁSNICKÉM

– predstavitelia: Vitězslav Nezval, Karol Teige, Jaroslav Seifert

– znaky: – inšpirovaný hravosťou dadaizmu

– zmysel pre humor

– rozvíjanie fantázie, spontánnosť, asociatívnosť, aktívny postoj k životu

– píšu sa hlavne básne – pásma

– sklon k paródii, zľahčovanie, cestovanie, obľúbenosť ľudovej zábavy,

– dôležitým výstavbovým prvkom bol rým a asonancia (rýmovanie posledných dvoch slabík), prostriedkom vyjadrovania je metafora

– snaha spojiť literatúru s „nižšími formami umenia“ (cirkus, varieté, pouličné divadlo)

– poetizmus sa uplatnil aj v hudbe (Jiří Suchý, Ján Werich)

– heslo: „Dielo, ktoré neobšťastňuje a nebaví, je nudné.“

Stratená generácia

– pojem definovala G. Steinová

– skupina autorov, ktorých zasiahla vojna, a ktorá sa nevedela prispôsobiť novej situácii

– „Vo vojne nie je miesto pre hrdinstvo.“

– „Vo vojne je len samota a odcudzenie človeka.“

– „Vojna je len besnenie a zabíjanie.“ (ostatné poznámky máte pri texte Na západe nič nové)

Individualisti – modernizátori

– F. Kafka – filoyofia odcudzenia

– J. Joyce – pocity zúfalstva, pohľad do hlbín duše, prúd vedomia, metóda vnútorného monológu

– A. de S. Exupéry – „Svet netreba vnímať, ale vidieť srdcom.“