Katolícka moderna

Katolícka moderna

– nábožensky orientovaná poézia, prípadne poézia s náboženskými motívmi

– na Slovensku mala bohatú tradíciu

– autori využívali náb. motívy najmä pri hľadaní riešení sociálnych otázok, ale objavovali sa aj texty priamo vzdávajúce hold Bohu a vyjadrujúce nábož. cítenie ich autorov

– predstavitelia: Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan,Karol Strmeň...

– svoje zbierky mohli vydávať len do roku 1948, po komunistickom prevrate v 1948 už nemohli vychádzať zbierky nábožensky zameranej poézie

– námety:

• námety z cirkevného života – Mariánske motívy, dôležité medzníky cirkevného roku, vzťah k Bohu, k Ježišovi Kristovi...
• intímne ladené motívy – hľadanie cesty k Bohu, k večnosti, lásky v duchovnom zmysle,
• každodenný život (dostával sa do diel zriedkavejšie) – život v seminároch, kňazský život, prírodné motívy...

Rudolf Dilong

– v mladom veku mu umrela matka i sestra – motív úmrtia sa často objavuje v jeho poézii

– po maturite vstúpil do františkánskeho rádu

– lit. teória – zostavil dielo Antológia mladej slovenskej poézie

– redigoval časopis Postup a Nové slovo

– počas 2. sv. vojny pôsobil ako duchovný slovenskej armády

– 1945 – emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny a USA

– diela: Zakliata mladosť, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, Mesto s ružou, Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, Listy žene

Mladý svadobník

– otvorene v nej zamietol „starú lyriku“, považuje sa za jeho najsurrealistickejšiu zbierku a bol za ňu aj odmenený

– vyniká v nej materialisticko-senzualistická výstavba, ale aj nadčasové a nedpriestorové hodnoty

Rudolf Fabry

– so surrealizmom sa zoznámil v Prahe na vysokej škole – České vysoké učení technické, kde študoval zemepis a kreslenie. Stal sa jedným z iniciátorov nadrealizmu na Slovensku.

– pracoval ako novinár v mnohých časopisoch – Nedeľa, Práca, Život, Svet socializmu, Film a divadlo, Kultúrny život...

– ako výtvarník sa podieľal na ilustráciách viacerých kníh

– diela: Uťaté ruky, Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný

Uťaté ruky

– debutová zbierka, stala sa významným signálom nástupu nadrealizmu u nás

– mala byť provokáciou a zároveň impulzom novej poetiky

– verejnosť ju prijala rozporuplne, pretože pochopenie básní robilo veľké interpretačné problémy

– súčasťou jazyka zbierky je irónia, hravosť, vtip, automatický záznam, básne nemajú metriku, asociácie sú voľne radené, básne sú originálne obrazné, čím autor popiera klasickú metaforu – to všetko dovoľuje čitateľovi chápať básne po svojom a svojím spôsobom sa tiež stať básnikom