Katolícka moderna

Katolícka moderna 

Katolícka moderna je literárny smer, predovšetkým básnický, ktorý sa na Slovensku rozvinul počas prvej česko-slovenskej republiky. Tento literárny prúd sa sformoval v tridsiatych rokoch 20. storočia a združoval mladých autorov, ktorí tvorili okolo františkánskeho mnícha Rudolfa Dilonga.

Ich poézia bola úzko spätá s náboženskými a národnými hodnotami, avšak výrazne ju ovplyvnili aj myšlienky z francúzskej literatúry. Najmä diela mysliteľa Henriho Bremonta, ako „Čistá poézia“ a „Modlitba a poézia“, spolu s poéziou Paula Claudela, francúzskeho básnika, formovali ich estetické postupy. Títo básnici priniesli do slovenskej literatúry prvky modernej európskej poézie 20. storočia.

Vznik a predstavitelia katolíckej moderny

Katolícka moderna sa na Slovensku začala formovať v 30. rokoch 20. storočia. Básnici tejto skupiny sa vo svojej tvorbe inšpirovali kresťanskými hodnotami, no zároveň prinášali do slovenskej poézie nové estetické postupy, ktoré sa v tom čase rozvíjali v európskej literatúre.

Najvýznamnejší predstavitelia prvej vlny katolíckej moderny

• Rudolf Dilong
• Pavol Gašparovič Hlbina
• Janko Silan
• Ján Haranta
• Andrej Žarnov

Títo autori sú považovaní za zakladateľov katolíckej moderny a ich poézia bola pevne zakotvená v náboženských a morálnych hodnotách. Ich nasledovníkmi boli ďalší básnici, ktorí túto líniu pokračovali a rozvíjali.

Nasledovníci prvej vlny katolíckej moderny

V druhej vlne katolíckej moderny sa objavili mladší básnici, ktorí pokračovali v dielach svojich predchodcov. Medzi najvýznamnejších patrili:

• Pavol Ušák Oliva
• Gorazd Zvonický
• Mikuláš Šprinc
• Karol Strmeň
• Svetloslav Veigl
• Ján Motulko
• Imrich Kružliak
• Severín Zrubec
• Štefan Sandtner

Ich poézia sa tiež sústredila na duchovné a národné témy, no zároveň do svojej tvorby začali vnášať prvky moderných európskych umeleckých smerov, ako surrealizmus či poetizmus.

Programové vystúpenie a manifest katolíckej moderny

Za oficiálny manifest katolíckej moderny sa považuje antológia „Antológia mladej slovenskej poézie“, ktorú zostavil Rudolf Dilong v roku 1933. Toto dielo zhŕňalo poéziu mladých básnikov katolíckej moderny a oficiálne uviedlo tento literárny smer do slovenskej literatúry.

Ďalším dôležitým momentom bolo uverejnenie článku „Literárna družina Postup“ od P. G. Hlbinu, ktorý mal charakter manifestu, pričom sa stal jedným z hlavných programových dokumentov katolíckej moderny. Cieľom týchto textov bolo prezentovať literárnu víziu tejto skupiny a ich presvedčenie o duchovnom a umeleckom význame poézie.

Katolícka moderna počas komunistického režimu

Po nástupe komunistickej totality v roku 1948 sa situácia pre básnikov katolíckej moderny radikálne zmenila. Veľká časť z nich bola nútená emigrovať do zahraničia, kým tí, ktorí zostali na Slovensku, sa uchýlili do vnútorného exilu, kde žili na odľahlých farách alebo trpeli v komunistických väzniciach. Ich tvorba, ktorá bola zameraná na náboženské a duchovné témy, bola pre režim neprijateľná a nebola verejne vítaná.

Básnici katolíckej moderny boli tiež prenasledovaní pre svoju otvorenosť voči západným umeleckým trendom, ako surrealizmus a avantgardné smery, ktoré vnášali do svojej poézie. Prenos týchto európskych trendov do slovenskej poézie však bol jedným z kľúčových prínosov katolíckej moderny.

Nacionalistické tendencie v tvorbe katolíckej moderny

Niektorí básnici, ako Rudolf Dilong a Karol Strmeň, sa počas prvej Slovenskej republiky angažovali v nacionalistických myšlienkach a podporovali ideu samostatnej republiky. Ich tvorba bola v tomto ohľade považovaná za nacionalistickú, avšak v porovnaní s celkovým dielom katolíckej moderny tieto básne predstavovali menšinový prúd.

Morálna a literárna satisfakcia po Nežnej revolúcii

Po roku 1989, po páde komunistického režimu, sa básnici katolíckej moderny dočkali morálnej a literárnej satisfakcie. Ich tvorba bola opäť sprístupnená verejnosti a stala sa súčasťou slovenskej literárnej histórie. Poézia katolíckej moderny, ktorá prinášala duchovné hodnoty a moderné umelecké trendy, začala byť vnímaná ako dôležitý príspevok k rozvoju slovenskej literatúry 20. storočia.

Mikuláš Šprinc

Mikuláš Šprinc (30. november 1914, Krompachy – 31. máj 1986, Borromeo, Ohio, USA) bol významným slovenským básnikom, prozaikom, esejistom, redaktorom, prekladateľom, katolíckym kňazom a pedagógom. Jeho život a tvorba boli neodmysliteľne späté s duchovnými a morálnymi hodnotami, ktoré sa odrážali v jeho poézii a esejach.

• Narodil sa v Krompachoch a študoval na školách v Levoči a Spišskej Kapitule.
• Počas vojny pôsobil ako kaplán a neskôr sa stal redaktorom mesačníka Kultúra.
• V roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny, emigroval do Ríma, odkiaľ sa v roku 1946 presunul do USA.
• V USA sa stal profesorom jazykov a filozofie umenia a pôsobil ako tajomník Spolku slovenských spisovateľov a umelcov.

Jeho tvorba sa vyznačovala citlivým vnímaním sveta a kňazskými reflexiami o duchovných hodnotách. Debutoval básnickou zbierkou „Ozveny v samotách“ v roku 1939. V emigrácii vydal niekoľko básnických zbierok, medzi ktoré patrí „Na Floride sám“ a „Tvárou proti slnku“. Okrem poézie sa venoval aj prekladu francúzskej poézie a redigovaniu časopisu Most, ktorý založil spolu s Karolom Strmeňom a Jánom J. Lachom.

Jeho diela často reflektovali kresťanské meditácie o zmysle života, o domove, prírode a morálnych hodnotách. Bol významnou postavou slovenskej literatúry v zahraničí a jeho odkaz dodnes rezonuje v rámci katolíckej moderny.