Literárna moderna

- literárne obdobie, vzniklo na prelome 19 a 20 st. vo Francúzsku ako reakcia na zmeny v spoločnosti. Rýchle životné tempo, prudký rozvoj priemyslu, vedy a techniky a rast sociálnych problémov vytvárajú spoločenskú situáciu plnú pesimizmu a beznádeje. Toto obdobie sa spájalo s neistotou, nepokojom, často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry vôbec.
- spoločenská situácia sa odrazila aj na literatúre a to najmä na rôznorodosti umeleckých štýlov a smerov, ktoré v tomto období vznikali a navzájom sa ovplyvňovali.

- medzi vedúce umelecké smery tohto obdobia patria – symbolizmus, dekadencia, impresionizmus, expresionizmus, futurizmus, dadaizmus a iné
Symbolizmus – umelecký smer, ktorého podstatou je vyjadrovanie sa cez symboly (slovo slúži ako symbol, má prenesený význam) Medzi predstaviteľov symbolizmu patrili tzv. prekliati básnici, predstavitelia francúzskej literatúry a to – Charles Baudleaire, Paul Verlain, Jean Arthur Rimbaud. Pomenovanie „prekliati básnici“ si vyslúžili za svoje pesimistické životné postoje, šokujúce motívy svojich básní, neviazaný bohémsky spôsob života. Symbolizmus neskôr prerástol do dekadencie.

Charles Baudleaire(bodlér) – francúzsky básnik, voláme ho aj „otec symbolizmu“, preslávil sa básnickou zbierkou Kvety zla, ktorá vyvolala rozruch svojou otvorenosťou a šokujúcim pohľadom na realitu. V niektorých krajinách bola zakázaná, bola odmietaná najmä staršou generáciou. Najčastejšie motívy zbierky sú motívy skepsy, vzdoru a zúfalstva. V básni Mrcina autor porovnáva svoju milú s hnijúcou mrcinou (zdochlinou), ktorú vidí hniť na kraji cesty. Vyvoláva šokujúce kontrasty pomocou nežných oslovení priateľky a naturalistických opisov rozkladajúcej sa zdochliny. Báseň má dekadentný charakter, hovorí o pominuteľnosti ľudského života a matérie ako takej.
Dekadencia – umelecký smer, ktorý poukazoval na pominuteľnosť a zánik všetkého, s obľubou siahal po tabuizovaných témach ako napríklad erotika, morbidita, neúctivý vzťah Bohu, poetizácia násilia.
 
Avantgarda-  predvoj moderného umenia. Termín avantgarda používame pre umelecké smery, ktoré vznikali v období literárnej moderny a prinášali do literatúry a umenia nové, moderné postupy. Medzi avantgardné smery zaraďujeme : a) kubizmus – umelecký smer, uplatnil sa najmä v maliarstve, presadzoval geometrické videnie sveta. Najvýzmnamnejší prestaviteľ kubizmu bol maliar Pablo Picasso.
b) futurizmus – umelecký smer, estetické hodnoty hľadal vo vede a technike, oslavoval priemyselný pokrok, presadzoval tzv. krásu rýchlosti.
c) dadaizmus – umelecký smer, vznikol ako reakcia na prvú svetovú vojnu. Kládol do kontrastu hravosť detskej reči a krutosť doby. Predstaviteľ – Tristan Tzara.
d) expresionizmus – umelecký smer, zaoberal sa skúmaním vnútra človeka, jeho pocitov a citov. Uplatnil sa najmä v próze.
- najvýznamnejším predstaviteľom avantgardy bol Guiallume Apollinaire /gijom apoliner/. Bol to francúzsky básnik, do literatúry vniesol mnohé moderné prvky. Napísal zbierky Alkoholy, Kaligramy.
- predstavitelia avantgardy do literatúry vniesli – a)voľný verš – verš bez rýmov
b) kaligramy – básne písané v tvare obrázkov. Vznikli pod vplyvom kubizmu.
c)pásmo – typ básne, ktorá nemá pravidelné strofy, nemá rýmy, vzniká voľným radením myšlienok, autor v nej nepoužíva interpunkciu
 
SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA (1900-1918)
- vyvíjala sa pod vplyvom svetovej literárnej moderny, ale aj domácej literárnej tradície. Predstavitelia slovenskej LM menej šokovali, v ich tvorbe stále rezonuje téma maďarizácie, sociálnej kritiky a pod.
- najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej LM bol Ivan Krasko. Vlastným menom Ján Botto. Používal aj pseudonym Janko Cigáň. Pochádzal z dediny Lukovištia pri Rimavskej Sobote, bol chemický inžinier, pracoval v Čechách, v chemickej továrni v meste Klobouky.
- Napísal 2 básnické zbierky : NOX ET SOLITUDO, VERŠE
Zbierka Nox et solitudo (po slovensky Noc a samota) obsahuje osobnú lyriku, je poznačená odlúčením autora od domova, pocitmi smútku a samoty. Krasko často využval prírodné motívy na vyjadrenie svojich hlbokých vnútorných pocitov. Jeho obľúbeným symbolom bol topoľ – symbol smútku. Báseň Otcova roľa – autor sám seba štylizuje do postavy tuláka, ktorý sa po rokoch vracia domov a nachádza „otcovu roľu“ zanedbanú a opustenú. Otcova roľa v tejto básni vystupuje ako symbol domova, dedičstva po predkoch, vlasti. Vyčíta autorovi, že ju opustil a dal prenosť cudzine. Báseň vyjadruje autorov smútok za domovom.
- medzi básne so sociálnou tematikou patrí báseň Otrok. Autor sa v nej štylizuje do postavy otroka, ktorý vyrastal pod úderom biča, počúval plač matky-otrokyne a v jeho srdci drieme túžba po pomste. V tejto básni autor poukazuje na národnostné otroctvo slovákov v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie.