Súčasná slovenská próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 682 slov
Počet zobrazení: 12 138
Tlačení: 781
Uložení: 610
V 60. rokoch vstupuje do literatúry mladá generácia prozaikov, ktorá odmieta socialistickorealistické stvárňovanie skutočnosti a využíva prvky modernizmu (antiromán, existencializmus). Vidieť to v tvorbe Petra  Jaroša, Rudolfa Slobodu a iných.

Vincent Šikula - je pútavým rozprávačom, námety čerpá zo svojich životných skúseností. Jeho rozprávačstvo dopĺňajú hudobné motívy – využil svoje hudobné vzdelanie (študoval na konzervatóriu, hral na lesnom rohu a organe). Tento prvok sa uňho objavuje už v prvých knihách – Na koncertoch sa netlieska – ide o prózu z vojenčiny a Možno si postavím bungalov – zobrazuje svet, v ktorom vyrastal. V novele S Rozarkou rozvíja krehký citový príbeh: Ondrejko (rozprávač v novele) sa má starať o sestru Rozarku, telesne dospelú, no duševne na úrovni dieťaťa. Ondrejko sa usiluje splniť túto úlohu, no nedarí sa mu to a Rozarka skončí v sociálnom ústave. Ondrejko zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania. V próze Nebýva na každom vŕšku hostinec zobrazil hrdinov zo sociálnej periférie.
Významná je Šikulova trilógia Majstri, Muškát, Vilma, ktorá je pokusom zobraziť Slovenský štát a SNP inak, ako tomu bolo v slovenskej literatúre. Trilógia rozpráva o osudoch tesárskeho majstra Guldána, jeho troch synov a neveste Vilme. Ústrednou postavou je Imrich, najmladší syn. Kým dospievanie a prvé lásky prežíva doma, v pokojnom prostredí, spoločenské udalosti (SNP) prežíva medzi partizánmi. Z hôr sa vracia fyzicky zlomený a duševne otrasený a v takomto rozpoložení aj zomiera. Idea románu je založená na tragike vojny pre jednotlivca. Dielo je napísané pútavým jazykom a Šikula v ňom využil aj experimentátorské prvky, napr. priestor pre názor čitateľa.

Ladislav Ballek - po prvých dielach ho kritici označili ako pokračovateľa lyrizovanej prózy, avšak jeho prózy sa vyznačovali najmä neobvyklými epickými postupmi. Významné je jeho dielo Južná pošta, v ktorej sa tematicky vrátil do detstva prežitého na pohraničí južného Slovenska. Zobrazuje postupné dozrievanie chlapca, do života ktorého nevtieravo zapadajú aj spoločenské a historické skutočnosti. Románom Pomocník sa autor vracia k tematike malomesta. Vo fiktívnom mestečku Palánok (Šahy) zobrazuje časy svojho detstva. Základ románu tvorí príbeh dvoch ľudí: mäsiara Riečana a jeho pomocníka Lančariča. Riečan zásluhou pomocníka bohatne, ale jeho rodinný život stroskotá. Vracia sa späť do rodného kraja, privedúc si k sebe aj dcéru, ktorá sa medzičasom stala Lančaričovou manželkou, práve tak ako Riečanova žena jeho milenkou. Akoby pokračovaním tohto diela je román Agáty. Zobrazuje osudy obyvateľov počas oslobodenia a po ňom, ale vracia sa aj do minulosti. Vystupuje tu veľa postáv, najmä z prostredia intelektuálov.
Peter Jaroš - nábeh k modernosti a experimentovaniu prejavil napr. už v románe Zdesenie (vplyv antirománu a existencializmu). Vo svojich prózach sa často zameriava na tematiku detstva, domova, dedinského prostredia, pričom využíva také postupy modernej prózy, ako absurdnosť, groteska, snovosť, prelínanie reality a fantázie, paródia (napr. zbierky próz Návrat so sochou, Krvaviny – tu je i príbeh Pacho, hybský zbojník, známy najmä z neskoršieho filmového spracovania). Jeho najúspešnejším románom je Tisícročná včela. V ňom zobrazil život dedinského človeka na troch generáciách rodiny Pichandovcov – rodina roľníkov a murárov. Dej románu je situovaný od druhej polovice 19. stor. do začiatku 20. storočia. Hlavnou postavou je Martin Pichanda. Reálny dej sa tu strieda s výmyslom, vážnosť s humorom a satirou. Snahou autora bolo zobraziť človeka ako tvorcu hodnôt, ako obnovovateľa života, ktorý sa nevzdáva v zápase o svoju existenciu. Pokračovaním románu je román Nemé ucho, hluché oko.

Rudolf Sloboda - v jeho románoch nájdeme príbehy psychicky labilných postáv. Debutoval románom Narcis, v ktorom hrdina (autobiografický) sa vyznačuje typickými črtami Slobodovho hrdinu: pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklon cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb. Podobné je to v románoch Rozum, Druhý človek, Stratený raj (tematicky čerpá z prostredia protialkoholickej liečebne). Písal i filmové scenáre, je autorom divadelnej hry Armagedon na Grbe.

Ján Lenčo - má povesť pútavého rozprávača. Vo väčšine príbehov sa dotýkal otázok ľudskej existencie, vzťahu jednotlivca a celku, problémom slobody a neslobody a pod., pričom využíval podobenstvá, alegórie, fikcie. V novele Didaktická kronika  rodu Hohenzollerovcov využil hostóriu – dielo má podobu satiricky ladenej historickej kroniky, ostro zacielenej proti koncentrácii moci. Široký priestor vo svojej tvorbe venuje oživovaniu antických príbehov. K starovekej histórii sa viažu knihy Egypťanka Nitokris, Čarodejník z Atén (aktualizácia mýtu o Daidalovi a Ikarovi) a pod.
Inú líniu jeho tvorby predstavujú romány Rozpamätávanie a Roky v kine Úsmev. V prvom využil skúsenosti z učiteľského pôsobenia. Hlavná postava, stredoškolský profesor Kameník, sa počas poslednej porady pedagogického zboru pred svojím obchodom zo školských služieb „rozpamätáva“, čo pri tejto práci prežil. Postupne predstavuje aj svojich kolegov i študentský svet. Postavy vidí cez ich slabosti, no nemoralizuje. Občas použije paródiu, iróniu, grotesku. Poviedky žánru sci –fi – Socha z Venuše.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016