Európske stredoveké literatúry

EURÓPSKE  STREDOVEKÉ  LITERATÚRY (5. - 15. storočie)
Stredoveká literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor. Moc mala v rukách cirkev a literárnym vzorom sa stala Biblia. Rozšírenou umeleckou metódou bola imitácia – napodobňovanie. Literárny štýl bol rečnícky – kvetnatý, ozdobný, ktorý mal pôsobiť predovšetkým na city. Úradným jazykom vo všetkých európskych krajinách bola latinčina, ktorá sa dodnes používa v odbornej terminológii v medicíne, biológii, zoológii, botanike...

Literatúra sa delí na:
a) náboženskú
b) svetskú
 
Náboženská literatúra
-  slúžila pre potreby cirkvi; tvorili ju kázne, modlitby, náboženské piesne a obľúbené legendy – životopisy svätých; ich hrdinom bol svätec;
 
Svetská literatúra
-  predstavovali ju hlavne hrdinské eposy. Ich hrdinom bol zidealizovaný šľachtic, rytier, bojovník s kladnými morálnymi vlastnosťami;
 
Francúzska literatúra   - Pieseň o Rolandovi a povesť Tristan a Izolda
Nemecká literatúra - Pieseň o Nibelungoch
Ruská literatúra  - Slovo o pluku Igorovom
Španielska literatúra  - Pieseň o Cidovi
 
Česká literatúra
Po zániku Veľkej Moravy v 10.storočí nahradila staroslovienčinu latinčina. Z tohto obdobia sa zachovali kroniky: Chronica Boemorum (Kronika česká) od Kosmasa a Dalimilova kronika.
Na začiatku 15.storočia vzniklo v Čechách husitské hnutie, ktoré vychádzalo z učenia Jana Husa, profesora pražskej univerzity a kazateľa v Betlehemskej kaplnke. Otvorene a kriticky vystúpil proti cirkvi. Známe je jeho dielo Výklad Viery, Desatera a Páteře – je to jeho výklad (vysvetľovanie významu, obsahu) modlitieb. Majster Jan Hus je aj tvorcom moderného českého spisovného jazyka a pravopisu. Za svoje učenie bol vyhlásený za kacíra a keďže svoje učenie neodvolal, v roku 1415 bol upálený.
 
Symbolom husitského hnutia, ktoré sa rozšírilo aj na Slovensko, bola pieseň Ktož jsú boží bojovníci. Po bitke pri Lipanoch (1434) boli husitské vojská porazené.