Svetová literatúra po roku 1945 (americká a anglická literatúra)

Svetová literatúra po roku 1945 - spol. situácia – 1945 koniec 2sv. vojny. Autori reagujú na udalosti 2 sv. vojny – Apelujú na svedomie národov, na city. Rozdelenie sveta – východný (socialistické štáty) a západný blok (kapitalistické štáty). Vo východnom bloku po vplyvom politickej situácie je možný len jeden umelecký smer – socialistický realizmus = koniec plurality v literatúre. Po smrti Stalina 60 roky da dostávajú do popredia nové avantgardné smery. Západný blok nadväzuje na literárne prúdy medzivojnovej literatúry + vznikajú nové smery = pokračuje pluralita.
 
Americká literatúra (próza)
 
John Steinbeck
- román O myšiach i ľuďoch – príbeh o živote bzdomovcov Georga a Lennieho, ktorí putujú svetom a hľadajú domov. Nenajdu ho a končia tragicky. Lennie nechtiac zlomí väz manželke šéfovho syna a priateľ George ho zastrelí, aby ho zachránil pred lynčovaním.
– román Ovocie hnevu – boj rodiny farmára Jouda s hladom. Odohráva sa v čase hospodárskej krízy keď farmár Joud prichádza o farmu. Spolu s rodinou ide na západ, kde očakáva šancu na lepší život. Ich sen sa nespĺňa a pracujú na plantážach, trú biedu. S majiteľom plantáži sa často dostavajú do konfliktov. Román obsahuje mýtické prvky – zasľúbená zem, ktoré sú poprepájané s naturalistickými prvkami (slepý inštinktívny pud človeka biologicky prežiť). Dcéra Jouda Rose – matka, stratila diťa – nakŕmi svojim materským mliekom od hladu umierajúceho starca. Za román dostal autor pulitzerovu cenu.
- Na východ od raja – 3 generácie jednej rodiny z Kalifornie od občianskej vojny až po 1 sv. vojnu. Založený na mýtickom motíve o Kainovi a Ábelovi. Obsahuje naturalistické prvky.
- roku 1962 autorovi udelili za celoživotnú tvorbu Nobelovu cenu
 
Jerome David Salinger
- román Kto chytá v žite – príbeh hovorí o 17-ročnom hrdinovi Holdenovi Caufieldovi, ktorého vyhodili zo školy. Túla sa po New Yorku. Snaží sa správať ako dospelý, ale jeho svet je plný detských snov a túžob. Sníva, že stojí chrbtom k priepasti a čelom k žitnému poľu, v ktorom sa hrajú deti a on im má zabrániť spadnúť do priepasti. Svet dospelých opisuje ako amorálny, falošný a skorumpovaný.  So svojimi problémami sa zveruje len svojej malej sestre Phoebe. Kontrast – čisté nevinné detsvo // skazený svet dospelých plný pretvárky. Jeho konanie a úvahy sa javia byť revoltou proti nezáživnému, fádnemu spôsobu života dospelých. Jediným spôsobom ako voči tomu bojovať, je vysmiať ho. Holden rozpráva príbeh jednoduchým hovorovým jazykom plným života. Nechýbajú tu vulgarizmi a slang, čím sa chce odlíšiť od sveta dospelých, ktorý je fádny. Nepáčia sa mu intelektuúli, lebo nepripustia iný názor // má raád východné náboženstvo lebo ide do hĺbky. Dospelý zvyčajne robia to čo sa má Holden robí to o čom si mylsí že je správne a dobré a tým je slobodný.
 
John Updike
- psychologický román Kentaur – kombinácia realizmu a mytológie. V realistickej časti si maliar z New Yorku Peter Coldnell spomína na svojho otca, stredoškolského profesora, ktorý trpí ťažkou smrteľnou chorobou a snaží sa odovzdať svojmu synovi svoje humanistické ideály. V mytologickej časti autor porovnáva svojho otca so starogréckym kontaurom Chieronom, ktorý obetuje svoj život, aby zachránil Prométea. Autor tu heroizuje všedného človeka, ktorý bojuje so smrťou ale napriek tomu je plný ľudskosti
 
Saul Bellow
román - Herzog – Herzog je typ nešťastného židovského intelektuála, kt v mysli píše listy sovjim priateľom, mŕtvym filozofom a Bohu. V nich hľadá zmysel svojho života. Keď ho nevie nájsť prestane písať listy,  uspokojuje sa so stavom aký je.
 
Bernard Malammud
- román Pomocník – chudobný židovský obchodník žije vo svojom malom obchodíku v New Yorku a snaží sa učiť svojho pomocníka, čo to znamená byť židom, čo to znamená byť lakomým. Frankie je proti židovskej pasivite a ish schopnosti pasívne trpieť ale po smrti obchodníka preberie jeho úlohu a aj on sa stáva „väzňom“ vo svojom obchode, vo svojej biede = komický prvok.
 
Norman Mailer
- román Nahí a mŕtvi – jeden z najúspešnejších románov 40 rokov. Príbeh sa odohráva na konci 2 sv. vojny na tichomorskom ostrove, kde sa prieskumný oddiel amerického seržanta Crofta dostáva do tylu japonskej armády. Pri prestrelke z Japoncami utrpí straty, padne aj veliteľ oddielu poručík Hearn, no jednotka napriek tomu snaží splniť rozkaz. Unavených vojakov prepadne roj sršňov, ktorým čeliť nedokážu. Paradoxom je, že keď sa polomŕtvy vrátia do tábora zisťujú že boje na ostrove sa už skončili a ich obeť bola márna. Je tu zaujímavý spôsob rozprávania. Príbeh sa dozvedáme cez osudy 4 postáv. Každá je osobnosťou, ktorá si do vojny prináša minulosť a rozmýšľa o nej. Román je písaný naturalisticky.

Joseph Heller
- román Hlava XXII - dej románu sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny v Taliansku, na americkej leteckej základni odkiaľ sa uskutočňujú nálety na nemecké postavenia. Letci sa búria proti čoraz častejším náletom, pretože mnohí sa z nich nevracajú. Román má 42 kapitol a každá kapitola je epizódou o živote jednotlivých vojakov. Nie su to príhody z boja ale z ich každodenného života. Sú tu prvky humoru. Podtitul knihy Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum – hlava XXII hovorí, že každý kto sa chce vyhnúť boju nie je skutočný blázon. Starosť o vlastnú bezpečnosť je prejavom rozumu. Na druhej strane však tí čo denne vykonávajú nálety sú blázni, akonáhle však požiadajú o preradenie bláznami byť prestávajú. Hlava XXII povyšuje absurdnosť na normu a tým degraduje zdravý rozum. Táto čierna satiristická, humoristická a ironická komédia  sa zaoberá bojom jednotlivca o prežitie vo vlastnej spoločnosti.
- román Záverečná – voľné pokračovanie
 
Americká literatúra (poézia)
Bítnická generácia – mladí ľudia znechutení a znudení konformitou strednej vrstvy, ktorú zaujímala len kariéra a dobrý sobaš. Túžia po neobmedzenej slobode jednotlivca, boli rebelmi spoločnosti. Východisko hľadali vo východných náboženstvách a pôsobili hlavne na západnom pobreží USA. Schádzali sa v kníhkupectvách v San Franciscu u Lawrence Ferlinghetiho.
Ich knihy boli vreckové biblie tejto genrácie – kultové knihy
 
Allen Ginsberg
- zbierka Vytie – typická pre svoj voľný verš a nezvyčajnú metaforu, autor tu vyjadruje svoju hlbokú túžbu po slobode.
 
Lawrence Ferlinghetti
- Obrazy zmiznutého sveta – hlavný je motív slobody ale aj satira a výsmech spoločnosti. Po fomálnej stránke využíva voľný verš, chýba interpunkcia, čím sa vyhýba starým a zaužívaným formám. Chce vyjadriť túžbu po slobode.
 
Jack Kerowac
- román Na ceste – autobiografická próza. Nový zážitok, môže človek dosiahnuť aj cestovaním a nie braním droh = podstata románu. Píše to čo ho práve napadlo, zank spontánnosti – autor bezdôvodne skáče z prítomnosti do minulosti, nerozlišuje skutočnosť od fikcie. Na jednej strane sú tu skutočné postavy na druhej literárne.
 
Americká literatúra (dráma)

Tennessee Williams
- hra Električka zvaná túžba - na  trati premávajú električky Túžba a električka cintorín. Hlavná postava je nervovo chorá Blanche, žije v spomienkach na minulosť a túži po úprimnej láske. Svet ju nechápe vysmieva a trýzni. Odvezú ju do ústavu pre choromyseľných, v závere končí pokrytectvo a zlo nad láskou človeka.
- dráma  Mačka na horúcej plechovej streche - V bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec. Už pred jeho smrťou príbuzný intrigujú, aby získali čo najväčší podiel z dedičstva. Výnimkou je najmladší syn s manželkou Maggie, ktorá pochádza s chudobnej rodiny a všetci sa k nej správajú panovačne. Ich manželstvo je problémové, on pije a nemôžu mať deti. Maggie sa mu snaží pomôcť v boji proti alkoholu a snaží sa urovnať aj ich problémy – splodiť potomkov. Tým si získava starého otca na svoju stranu a tiež lásku svojho manžela. Mačka = Maggie – symbol šikovnosti (vyhýba sa nástrahám), boja ženy s rodinnými problémami, ženy ktorá vie čo chce a vie si získať priazeň.
 
Arthur Miller
- dráma Smrť obchodného cestujúceho – je to analýza priemerného Američana, bojujúceho so socialnymi problémami. Situáciu rieši samovraždou, ktorú predstiera ako nehodu aby zabezpečil rodinu
- dráma Skúška ohňom s potitulom Bosorky zo Salemu – námet je inkvizícia na konci 17 storočia, ktorá upaľuje nevinných ľudí. Reakcia na situáciu v 50 rokoch v Amerike, kde sa konali súdy proti ľuďom, ktorí boli obvinení za protiamerickú činnosť
- autobiografická dráma Po páde

Anglická literatúra (próza)

George Orwell
- mal vizionársku schopnosť
- alegorický román Zvieracia farma – satira na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk (revolúcia v Rusku, VOSR) Zvieratá sa zbavia nadvlády človeka a zavedú svoj vlastný režim, v ktorom si majú byť všetci rovní a vládnuť si sami. Prasatá sa ale zmocnia koryta a tým aj vlády a postupne si začnú prispôsobovať zákony a tradičný slogan „ Všetky zviratá sú si rovné“ sa mení na „Všetky zvieratá sú si rovné ale niektoré sú si rovnejšie“. Aby sa presce udržali pri moci, zavedú teror a strach, spoja sa so psami. Začínajú paktovať s ľudmi, chodiť po dvoch a správajú sa ako ľudia. Tak sa prispôsobia že čoskoro sa nedá poznať medzi nimy rozdiel. Alegoria = nepriame poukázanie na nejakú vec pomocou paralely poukazuje na danú spol. sit. Autor chcel varovať ľudstvo, chcel ukázať čo sa stane, keď sa revolúcia vymkne. Situácia sa nezlepší ale iste aj zhorší.
- román 1984 – vízia roku 1984 – politická. Svet sa rozdelí na tri veľmoci a jednu z nich ovládne STRANA. Tá terorizuje ľudí, tajná služba má neobmedzené právomoci, ľudia sú zmanipulovaní až tak, že idú z vďaky manifestovať, keď im „zvýšia“ prídel tabaku zo 100g na 20 g. Pod vplyvom teroru dokáže strana presvedčiť jedinca že 2+2=5. Takisto zmanipuluje aj svedomie ľudí. Tieto Orwellove vidiny neboli len jeho zlým snom, ale mali aj blízko k realite. Varovanie – nenechajte sa zmanipulovať, nedopusťte stav, aby obyčajný človek nemohol vyjadriť svoj názor.
 
Angry young men - skupina mladých spisovateľov, ktorý vstúpili do literatúry v 40 – 50 rokoch
- pohŕdali meštiackou morálkou, neverili v rodičov, náboženstvo, vzdelávanie, médiam a politike (spoločnosti), odmietali anglickú spoločnosť a ona odmietala ich
 
John Osborno
- dráma Obzri sa v hneve – názor generácie AYM vznikol z tohto diela. Hl. hrdina Jimmy pochádza z robotníckej rodiny. Hoci je vzdelaný nemôže si nájsť vhodnú prácu. Všetok svoj hnev penáša na svoju ženu Alison. Tá pred ním zatají tehotenstvo a odchádza k rodičom, lebo to nechce ďalej znášať. Jimmy potom žije s priateľkou, ale ich vzťahy sú veľmi podobné ako boli v manželstve. Alison sa narodí mŕtve dieťa, vracia sa k Jimmmymu aby začali od znova. Táto dráma bola nazvaná „oázou reality“, lebo popisovala spoločnosť realnu. Nie je v nej skutočný konflikt a vedľajšie postavy sú pasívne. Autor tu chce poukázať na mladú generáciu v 50 rokoch. Jimmy je typický predstaviteľ tzv. trpiaci hrdina Autor sa kriticky vyjadruje k celej spoločnosti.
 
John Brain
- román Miesto hore – príbeh typu mladého bezohľadného karieristu
 
John Wain