Prechodná generácia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 12.12.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 137 slov
Počet zobrazení: 6 781
Tlačení: 322
Uložení: 373
Spoločensko-historické pomery
Už počas 1. sv. vojny sa zrodila myšlienka vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Slovensko  sa stalo súčasťou Československej republiky 28. októbra 1918. Do roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Rakúsko – Uhorska. Nový štát zbavil Slovákov maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu. Napriek tomu naďalej existovalo vysťahovalectvo (prichádza k prvej emigračnej vlne = chlebová vlna, týkala sa Východu, Oravy a Kysúc, veľa Slovákov odišlo do USA, Kanady a Austrálie, v roku 1924 začína hospodárska kríza).

V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej. Slovenčina prenikla do škôl, úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia - SND v Bratislave, zvýšila sa vzdelanosť obyvateľstva (r. 1920 otvorili Univerzitu J. A. Komenského a postupne aj ďalšie vysoké školy). Zakladali sa nové vydavateľstvá, vychádzalo mnoho kníh a časopisov (Slovenské pohľady, Svojeť, Elán, DAV). Od polovice tridsiatych rokov vývoj v ČSR ovplyvňovala zahranično-politická situácia – nemecký fašizmus a jeho rozpínavosť. V r. 1939 sa ČSR rozpadla. 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát, neskôr Slovenská republika. 15. Marca 1939 nemecké okupačné vojská obsadili Čechy a vyhlásili Protektorát Čechy a Moravu. Na Slovensku bol nastolený klérofašistický režim, ktorý začal obmedzovať tvorivú slobodu umelcov.
 
V medzivojnovom období v slovenskej literatúre existovalo popri sebe niekoľko básnických škôl a skupín. V nebývalom počte rastú preklady súčasných autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi.

Slovenská medzivojnová poézia sa rozvíja v dvoch prúdoch:

- pokračovanie v tradíciách slovenskej lyriky, hlavne symbolistickej
a) staršia generácia nadväzuje najmä na hviezdoslavovsko-kraskovskú tradíciu  (J. Jesenský, V. Roy)
b)  prechodná generácia (M. Rázus, Š. Krčméry)
c) mladí autori si hľadajú tvorivú cestu - vitalizmus  (J. Smrek), neosymbolizmus (E.B. Lukáč)
d)  katolícka moderna (R. Dilong, J. Silan, G. Zvonický a i.)

- inšpirácia v svetovej avantgardnej poézii
a) ľavicová avantgardná skupina: skupina DAV orientovaná okolo časopisu DAV, ktorý upozorňoval na nebezpečenstvo fašizmu, proletárska poézia, vplyv poetizmu a nadrealizmu
  (L. Novomeský, F. Kráľ, J. Poničan)
b)  nadrealizmus (R. Fábry, Š. Žáry, V. Reisel, P. Bunčák, J. Lenko)

- individuálne formovaní autori (V. Beniak, M. Haľamová)

Charakteristika slovenskej medzivojnovej poézie
- literatúra pred r. 1918 sa nazýva predprevratová a po r. 1918 poprevratová,
- básnici vyjadrujú úľavu nad koncom vojny,
- radosť zo vzniku ČSR strieda pocit vyrovnávania sa s vojnovými zážitkami,
- staršia generácia nadväzuje na hviezdoslavosko-kraskovskú tradíciu,
- mladí autori hľadajú nové postupy a svoje tvorivé cesty, kladú dôraz na súčasnosť, nepokračujú v národno-obrodeneckej línii,
- básnici venujú pozornosť aj prekladu z iných literatúr,
- slovenská medzivojnová poézia je pestrá, tematicky rôznorodá a myšlienkovo bohatá,
- úspech dosiahli nadrealisti, katolícka moderna a davisti.
 
Prechodná generácia
 
- Martin Rázus (1888 – 1937)
- básnik, prozaik, dramatik,
- ako predseda SNS sa stal poslancom národného zhromaždenia ČSR,
- pred vojnou inklinoval k moderne, neskôr sa od moderny odklonil a uprednostňoval národnú tematiku.
Z tichých a búrnych chvíľ
- zbierka reflexívnych básní na témy: spomienky na detstvo, pobyt v cudzine a príroda,
- príroda symbolizuje tiché chvíle, búrnymi chvíľami myslí Rázus neutešený stav národa, žiale krivdy, pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach.
 
To je vojna; Hoj zem drahá
- zbierky básní s vojnovými námetmi, ktoré Rázus spracúva pomocou biblického podobenstva a balád,
- ďalšou témou je postavenie Slovenska v Rakúsko-Uhorsku a vznik ČSR.
Kameň na medzi
- vyjadruje sklamanie nad nesparavodlivým vývinom Slovenska v ČSR.
 
Stretnutie
- básnická skladba vydaná až po smrti autora,
- stretáva sa s blízkymi, s matkou sa rozpráva o nebohom otcovi,
- okrem intímneho rozhovoru má aj spoločenský prvok – vieru v spoločenské zmeny a príchod lepších čias.
 
Maroško; Maroško študuje
- autobiografické romány o detstve, starostiach i radostiach, o formovaní Maroška Plajbása z dieťaťa na dospelého muža,
- je tu zaznamenaný aj národný život.

- Štefan Krčméry (1892 – 1955)
- po vzniku ČSR vyvíjal literárnu a kultúrnu činnosť, venoval sa poézii, próze, literárnej histórii, kritike a prekladom,
- jeho tvorba sa pohybuje medzi modernou a klasikou.
 
Keď sa sloboda rodila
- zbierka básní napísaná pred 1. sv. vojnou, ktorou Krčméry očakáva národné oslobodenie,
- je zložitá tematicky aj formálne, využíva alegóriu a symboliku.
 
Herbárium
- zbierka reflexívnych básní ovplyvnená symbolizmom a európskou modernou,
- vyjadruje životnú skepsu a boľavý smútok, istotu hľadá v domove.
 
Piesne a balady
- básne tejto zbierky zaznamenávajú slovenské národné dejiny ako každodenný zápas s tvrdou realitou,
- báseň „Na fraštáckom poli“ zachytáva popravu Holubiho a Šuleka – vodcu 1. dobrovoľníckej výpravy v revolučnom roku 1848.
 
150 rokov slovenskej literatúry
- literárno-historická práca o dejinách slovenskej literatúry.
 
Mladšia generácia
 
Vitalizmus (lat. vitae – život)
- umelecký smer, ktorý ospevuje život, životodarnú aktivitu,
- vznikol ako bezprostredná reakcia na koniec 1. sv. vojny,
- oslavuje mier, mladosť, krásu, priateľstvo, chuť žiť naplno, vnímať svet všetkými zmyslami (senzualizmus)
 

- Ján Smrek (1898 – 1982)
- vlastným menom Ján Čietek, veľmi skoro mu zomreli rodičia, dostal sa do sirotinca v Modre,
- predstaviteľ vitalizmu v slovenskej poézii,
- založil Edíciu mladách slovenských autorov (EMSA) a kultúrny mesačník Elán,
- je označovaný ako „poeta natus“ – rodený básnik,
- básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.
 
Odsúdený k večitej žízni
- zbierka ovplyvnená symbolizmom, pomocou symbolov chcel vyjadriť nedostatok lásky, ktorá mu chýba, básne sú plné smútku a pesimizmu,
- Smrek v nej prekonáva smútok z ťažkého detstva a útrap 1. sv. vojny.
 
Cválajúce dni
- touto zbierkou sa Smrek prihlásil k vitalizmu,
- ospevuje život, aktivitu, elán,
- veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse, ktoré občas spája formou balady,
- básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorá si po prežití vojny myslí, že dobyje svet.
 
Ján Smrek Cválajúce dni  (úryvok)
My, mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život - svoju milú ­–
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí –
­  my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
  uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy­.
 
Iba oči
- v tejto zbierke Smrek posilnil senzualistické vnímanie, čo sa prejavilo aj v názve, snaží sa život prežívať naplno, ale bez hedonizmu (hedonizmus – pôžitkárstvo),
- nájdeme tu ľúbostné a prírodné motívy, ale aj motívy sociálne a cestovateľské.
 
Básnik a žena
- básnická skladba vo forme dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol a oslovil jedného zimného dňa, je to básnická poviedka, Smrek v nej využil symboliku ročných období /počas všetkých štyroch období prezentuje vzťah k žene od jeho vzniku, cez vzplanutie a koniec, až po stretnutie po rokoch,
- skladá sa z 5 častí:
1. časť: „V zasneženom parku“ básnik sa stretáva s neznámou ženou v zasneženom parku a začínajú spolu viesť dialóg o láske a o poézii,
2. časť: „Pokračovanie jarné“ pokračuje rozhovor o láske, láska je tu vyjadrená v náznakoch,
3. časť: „Letná noc na vode“ láska a rozhovor pokračuje, žena si uvedomuje, že nemôže byť sama básnikovou inšpiráciou, lebo básnik žije a tvorí pre lásku,
4. časť: „Padajú listy“ žena si uvedomuje svoje povinnosti a radí básnikovi, že je povinný rozdávať krásu a cit pre všetkých ľudí,
5. časť:  „Po desiatich rokoch“ básnik sa necíti sám, znovu sa v parku stretáva so ženou po 10 rokoch, rozhovor sa obnovuje, zamýšľajú sa nad láskou, životom a poéziou,
- okrem lásky zachytáva aj Smrekove názory na poéziu, miesto ženy v spoločnosti a vzťah k životu a k realite, ktorú podľa neho treba chápať ako sen či zázrak.
 
- Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979)
- pracoval v národných novinách, redigoval časopisy, prekladal maďarskú a francúzsku péziu, ktoré ho aj ovplyvnili,
- označovaný ako „poeta doctus“ – básnik učený,
- je protipólom svojho generačného druha Jána Smreka,
- hlavný predstaviteľ slovenského symbolizmu v poprevratovom období, jeho poézia je najpesimistickejšia,
- z umeleckých postupov sa pridržiaval neosymbolizmu a dolorizmu (z tal. doloroso = bolestne, žiaľne, smutne),
- v jeho poézii prevažujú temné, hlboké tóny, tragika, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a idea humanizmu.
 
Spoveď
- neosymbolistická zbierka, plná bolesti, prevažuje v nej Lukáčova nedôverčovosť až negatívnosť k svetu, ktoré vyplynuli z jeho vojnových zážitkov, prejavuje svoj sklon k dolorizmu,
- téma domova, banícke prostredie, oslava rodného kraja, spomienky na 1. sv. vojnu.
Dunaj a Seina
- zbierka básní, ktoré vznikli počas štúdií na Sorbonne v Paríži,
- na rozdiel od Smreka na Lukáča pôsobila cudzina nepríjemne až nepriateľsky,
- v básni „Taedium urbis“ (Hnus z mesta) stavia do opozície domov a svet, dedinu a mesto, dedinu vidí ako čisté miesto, mestskú morálku vníma ako skazenú,
- spomína na mestá Bratislavu a Paríž, rodná dedina Hodruša je preňho symbolom mravných a kladných hodnôt, mesto je symbolom nerestí, silu a istotu nachádza v domovine,
- v názve využil názvy riek, pričom Dunaj predstavuje vlasť a Seina cudzinu Francúzsko.
 
Hymny k sláve Hosudarovej
- v tejto zbierke Lukáč háji kresťanský svetonázor, osobné a spoločenské problémy,
- nadviazal na Hviezdoslava, využíva biblizmy a archaizmy.
 
Križovatky
- zbierka spoločenských básní, v ktorých vycítil blížiace sa nebezpečenstvo fašizmu,
- prežíva bezmocnosť a bezvýchodiskovosť situácie,
- svet sa mu zdá čierny, čierna farba je kultovou farbou symbolizmu,
- využil tu symboly a alegóriu.
 
O láske neláskavej
- v tejto zbierke kladie do popredia zmyslové a erotické motívy, v láske však vidí bôľ, žiaľ, utrpenie,
- básnik sa nepoddáva citu, láska má uňho podobu nenávisti, blúdenia, skepsy, sklamania,
- básnik tvrdí, že láska nikdy nesmie byť v pokoji, lebo vtedy zaniká.
 
Emil Boleslav Lukáč O láske neláskavej  (úryvok)
Si túhy mojej predmetom, si túha stelesnená
neviem ťa iným menom nazvať,  len tým krásnym - žena.
Nikdy niet túhy konca, nie, a lásky nikdy dosť,
a predsa, keď ťa milujem, cítim sa ako hosť.
 
Elixír
- zbierka pokračuje v spoločenskej poézii,
- Lukáč cíti príchod vojny, ktorú považuje za vrchol krízy humanizmu a demokracie, za ústup tradičných hodnôt európskej kultúry, vzdelanosti a filozofie.
 
Moloch (sumerský boh ohňa a vojny)
- protivojnová básnická zbierka, vychádza z kresťanskej a antickej mytológie, podáva tu revolučný obraz sveta na pozadí biblického obrazu histórie.
 
Bábel (babylonská ríša)
- básnická zbierka s protivojnovou tematikou,
- na biblickom obraze podáva znaky nacizmu.
 
Proletárska poézia (ľavicová avantgarda)
- predstavuje ju predovšetkým časopis a skupina DAV, ktorú založili v roku 1924 mladí ľavicovo orientovaní spisovatelia a umelci,
- DAV názov vznikol zo začiatočných písmen krstných mien jeho zakladateľov (Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vlado Clementis),
- hlásili sa k socialistickým ideálom, k marxistickej ideológii a boli členmi KSČ,
- námety čerpali z európskej proletárskej poézie,
- nadviazali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus,
- predstavitelia Ján Rob Poničan, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a iní.

- Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
- najvýznamnejší predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie, prijal ideológiu komunizmu, ale tvoril slobodne,
- podieľal sa na príprave SNP,
- v r. 1950 ho obvinili z tzv. buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väzenia, v 60. rokoch ho rehabilitovali,
- okrem zbierok básní napísal aj poémy: Vila Tereza, Do mesta 30 minút.
 
Nedeľa
- zbierka spája básne sociálne, melancholické, plné smútku, ale aj úžasu nad svetom,
- predstavuje svet kaviarní, tančiarní, atmosféru veľkomesta,
- základným motívom viacerých básní je hľadanie šťastia,
- názov zbierky vyjadruje názozr, že poézia a krása by mali byť sviatkom v živote človeka,
- rovnomenná báseň „Nedeľa“ je avantgardnou básňou Apollinairovho typu (báseň pásmo), je mnohotematická, reflexie mieša s opismi reálneho prostredia Bratislavy.
 
Otvorené okná
- Novomeský v tejto zbierke posilnil svoje typické línie sociálnu a avantgardnú,
- názov sa stal programom mladej generácie.
 
Svätý za dedinou
- táto zbierka odráža tragiku doby, lebo obsahuje aj básne so španielskou tematikou (Novomeský bojoval v španielskej občianskej vojne na strane republikánov proti fašizmu; Španielska krajina, Kondotier, Sen),
- nájdeme tu aj básne, v ktorých sa autor vyrovnáva so samotou vo vypätom neprajnom čase, zachytáva absurdnosť doby, ktorá sa rúti do vojny,
- dobu charakterizuje ako čas prevrátených hodnôt, kde je všetko hore nohami,
- myslel si, že poéziu v tej dobe nikto nepotrebuje, ale on v nej našiel liek na bolesť.
 
Pašovanou ceruzkou
- zbierka 10 básní, ktoré vznikli počas Novomeského väznenia v Ilave,
- rozpracoval tu motív cesty.
 
Nadrealizmus
- oneskoril sa za Európou, formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20.storočia ,
- predstavitelia: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Štefan Žáry,
- bol špecifický tým, že spisovatelia úzko spolupracovali s maliarmi J. Mudrochom, C. Majerníkom, V. Hložníkom; využívali podnety z iných oblastí (psychológia, film, výtvarné umenie),
- nadrealisti sa snažili o novátorstvo, snažili sa dokázať rytmické a obrazové vlastnosti slovenčiny,
- odmietli tradičné hodnoty v snahe šokovať meštiactvo a jeho vkus,
- používali psychologický automatizmus – zachytávajú činnosť psychicky, bez zapojenia rozumu,
- z básnických prostriedkov nadrealisti najčastejšie využívali metaforu, voľný verš,
- odmietli druhú svetovú vojnu, v básňach vyjadrovali túžbu po slobode,
- po vojne sa autori od nadrealizmu odklonili, pripojili sa k socialistickému realizmu.
 
- Rudolf Fábry (1915 – 1982)
- zakladateľ slovenského nadrealizmu.
 
Uťaté ruky
- experimentálna zbierka, prvé nadrealistické dielo v slovenskej literatúre; Fabry ňou odmietol literárne tradície a klasickú poéziu,
- využíva automatizované texty, pásma, neveršovaný text.
 
Vodné hodiny hodiny piesočné
- v zbierke sa strieda próza s veršami,
- reaguje na spoločenské udalosti: rozbitie Československa, fašizmus, neslobodu,
- Jedenkrát som videl – báseň o chorom dievčati, ktoré uštipol had, a o Európe – obraz je alegorickým vyjadrením fašizmu, ktorý zasiahol ako jed celú Európu.
 
Ja je niekto iný
- zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu,
- má dve pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom,
- Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla – zvodcu, raz v úlohe dvojníka; názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí,
- v zbierke dominuje odmietanie vojny (pomocou obrazov tmy, temna, čiernej noci) a príklon k humanizmu.
 
- Štefan Žáry (1918)
- využíva avantgardné postupy, experimentovanie, nápadité obrazy,
- jeho poézia sa nevyhýba tragike,
- štylizuje sa do údelu prekliatych básnikov,
- diela: Zvieratník, Pavúk pútnik, Stigmatizovaný vek
 
Katolícka moderna
Nebola to generácia ani literárne hnutie, lebo autori sa hromadne nikdy nestretli. Väčšinou to boli básnici - katolíci, viacerí z nich boli kňazmi. Ich zjednotiteľom bol Boh. Dominovala reflexívna poézia. Podnety čerpali aj z poetizmu, symbolizmu (využívali symboly z Biblie, gréckej mytológie), existencializmu (otázka bytia a nebytia). Katolícku modernu možno členiť podľa inšpiračných zdrojov na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú reflexiami o zmysle života. Cirkevná hierarchia sa k nej stavala odmietavo.

Predstavitelia: R. Dilong, J. Silan, P.G. Hlbina, G. Zvonický, P. Ušák-Oliva, K. Strmeň, M. Špric, S. Veigl.
Po nástupe komunizmu po r. 1945 mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali, najčastejšie do Ríma,  Kanady a USA, a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry. Na Slovensku boli vyčiarknutí z učebníc, ich diela boli zakázané a do roku 1989 sa o nich nesmelo písať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.045