Slovenská dráma od klasicizmu po súčasnosť

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: milena
Typ práce: Referát
Dátum: 26.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 161 slov
Počet zobrazení: 9 837
Tlačení: 646
Uložení: 677

Slovenská dráma od klasicizmu po súčasnosť

Osnova:

1. klasicizmus: Ján Chalupka
2. matičné obdobie: Ján Palárik
3. realizmus: Tajovský
4. Medzivojnová dráma: Stodola, Barč-Ivan
5. Dráma po roku 1945: Bukovčan, Lasica - Satinský
 
1. Slovenská dráma sa začala rozvíjať až v klasicizme, lebo sme nemali vhodné podmienky na rozvoj drámy. V klasicizme už existovali kamenné divadlá na Slovensku, ale hralo sa pre maďarského a nemeckého diváka. Za skutočného zakladateľa slovenskej drámy považujeme Jána Chalupku( tvoril vtedy keď Hollý a Kollár).

A Ján Chalupka ( 1791 – 1871 ), obdobie klasicizmu, brat Sama Chalupku. Preslávil sa divadelnou hrou Kocúrkovo. Autor podáva satirický pohľad na slovenské malomesto, kritizuje odnárodňovanie zemanov i ostatných mestských obyvateľov.

Autor postavy charakterizuje menom(napr. pán z Chudobíc, lebo je chudobný). Prameňom komickosti je: ľudská hlúposť, obmedzenosť, opičenie sa po cudzine, závisť, pokrytectvo.  V diele okrem charakterovej komiky je aj slovná, dialógy sú presýtené maďarskými i latinskými slovami. Autor je pri zobrazení malomesta satirický i ironický.

Dielo bolo uvedené v 1830 pri otvorení prvej stálej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši ( jej zakladateľom bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký ).
Dráma sa v období romantizmu nerozvíja.

2. Rozvoj nastáva v matičnom období v tvorbe Palárika(matičné obdobie je obdobím trvania MS).

B Ján Palárik ( 1822 – 1870 ), píše komédie, ktorých cieľom je poukázať na potrebu tolerancie medzi národmi ( Slováci a Maďari ) a medzi spoločenskými vrstvami ( šľachta – zemianstvo – inteligencia ) – Zmierenie alebo

Dobrodružstvo pri obžinkoch
Žáner: veselohra v troch dejstvách. Kompozícia: má expozíciu, kolíziu, krízu a rozuzlenie.

Postavy:

Miluša Oriešková – dcéra vlasteneckého učiteľa, je spoločníčkou mladej grófky Elisy, ktorú získa pre slovenskú vec. Je vzdelaná, sebavedomá v styku so šľachtou, pozná cudzie jazyky, ale je hrdá na slovenčinu a slovenský národ.
grófka Elisa Hrabovská – je milá k služobníctvu i k ľudu, hlási sa k slovenskému pôvodu, je zasnúbená s barónom Kostrovickým.

barón Ľudovít Kostrovický – snúbenec grófky,  hlási sa k maďarskému národu, aj keď má slovenský pôvod. Dlho študoval v Pešti, je priateľský, na konci dáva prednosť láske pred majetkom.

zememerač Rohon – priateľ baróna, pôvodom Slovák, ale pod vplyvom štúdia a prostredia sa pomaďarčil.  Vďaka láske k Miluši sa vracia ku svojim koreňom.
 
Komika je založená na dvojitej zámene postáv.
Obsah:  Elisa sa dozvedá, že mladý barón Kostrovický má prísť na jej panstvo. Dohodnú sa s priateľkou Milušou, že budúceho ženícha podrobia skúške. Grófka sa bude vydávať za Milušu a skutočná Miluša privíta hostí ako grófka. 
Barón s priateľom zememeračom prichádza na vidiek, na panstvo grófky. Nepozdáva sa mu, že podľa starých zvyklostí si musí zobrať dievča, ktoré ani poriadne nepozná. Dostane taký istý nápad a vymenia si úlohy s priateľom Rohonom.  Keď prídu priatelia do kaštieľa nepravá grófka ich víta po slovensky, oni sú prekvapení, lebo hovoria po maďarsky. Nepravý barón sa pod vplyvom grófky začne meniť. Rohon  vyzná lásku grófke, teda Miluši.  Miluša sa mu prizná, že nie je grófkou a teší sa, že aj barón je vlastne zememerač. Pravá grófka necháva skutočného baróna v napätí a keď začne dožinková slávnosť prichádza v krásnom kroji ako dievča z ľudu. Barónovi sa natoľko páči, že je ochotný uzavrieť s dievčinou nerovné manželstvo. Nakoniec sa všetko vysvetlí a každý, ako to býva v komédiách, je spokojný.

3. Realistickú drámu rozvíjal C Jozef Gregor-Tajovský ( 1874 – 1940 )
Statky –zmätky: dráma v 4 dejstvách(máme ju pri realizme)

4. Medzivojnová dráma

v roku 1919 vzniká SND, neskôr Východoslovenské národné divadlo v Košiciach. Novými autormi drámy boli: D Ivan Stodola, Július Barč-Ivan

Ivan Stodola  ( 1888 – 1977 ), píše spoločenské komédie, tragédie a historické hry.
Komédie: Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra atď.

Július Barč-Ivan ( 1909 – 1953 ), píše aj komédie, aj tragédie.
Komédia: Mastný hrniec – využíva zámenu postáv, vďaka ktorej stredoškolského profesora Babíka považujú za ministra.. Dielo sa odohráva v Ťuťotíne, modernom Kocúrkove, kde žijú ľudia úplatní a karieristi(videli sme v divadle) 

5. Povojnová dráma, teda po roku 1945

E Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva
Názov hry parafrázuje známy Ježišov výrok na Olivovej hore. Skôr ako zaspieva kohút, ho Peter trikrát zaprie. Holič Uhrík v hre spácha samovraždu podobne ako Judáš po svojej zrade v Jeruzaleme.
Hra je existencialisticky ladená. Odohráva sa po potlačení SNP v novembri roku 1944. Má dve dejstvá.

Postavy sú rukojemníci nemeckého dôstojníka – sú donútení spomedzi seba vybrať jedného, ktorý bude popravený. Na tomto psychickom tlaku je postavený konflikt.
Hra je podobenstvom o ľudskej veľkosti a zrade. Pod hrozbou smrti pud sebazáchovy núti postavy konať pudovo, zhodiť masku pretvárky. Každý odkrýva svoj skutočný charakter.

Dej sa odohráva v pivnici malého mestečka(platí antická jednota miesta, času a deja). V pivnici sa zíde 10 ľudí: mladí zaľúbenci Fanka a Ondrej, Starec, babica Babjaková, zverolekár Šustek, holič Uhrík, učiteľ Tomko, Tulák, pani lekárniková, prostitútka Mondoková.

Charakteristika postáv:

Ondrej ľúbi Fanku, je to mladý študent, chce, aby ju prepustili pre nízky vek. Je uvážlivý a vyspelý, má pevné morálne zásady. V druhom dejstve sa chce obetovať pre uspokojenie situácie, ale učiteľ s Tulákom mu v tom zabránia.
Starec Terezčák: on cituje z Biblie, často moralizuje a medzi ostatnými nie je obľúbený. Chce pomstiť smrť svojho syna, to ho drží pri živote. Odsudzuje vraždu Tuláka, ale smrť Uhríka ho nemrzí, sám mu podá kľúče od pivnice.
Babjaková: považuje sa za dôležitú osobu v meste, lebo je babica. Ale teraz vysvitne, že nebola pri  pôrode, ale vykonávala potrat.

Šustek: v krízovej situácii sa správa živočíšne, útočí na Tuláka i prostitútku.
Uhrík: nezvládne vyhrotenú situáciu, nechce pripustiť, žeby mal zomrieť. Myslí si, že vďaka známostiam prežije. Obviňuje Tuláka a v afekte ho zabije. Keď ho Terezčák prirovná k Judášovi, vybieha z pivnice pred svitaním a vojaci ho zastrelia.
Tomko: najrozvážnejší rukojemník, zachováva si ľudskú tvár. Snaží sa zmierňovať konflikty. Na prvé miesto stavia morálku a ľudskosť. Nechce dovoliť Uhríkovi, aby sa nechal dobrovoľne zastreliť. Váži si každý ľudský život.

Tulák: neznámy muž, neskôr vysvitne, že ušiel z transportu. Vidí situáciu reálne, aj jemu záleží na živote. Zomiera rukou holiča.
Pani lekárniková: je najvyššie spoločensky postavená osoba, správa sa povýšenecky voči všetkým, okrem učiteľa a babice. Opovrhuje prostitútkou, ktorá jej povie, že mala sexuálny pomer s jej manželom.

Prostitútka Marika Mondoková: riadi sa pravidlom, čo na srdci, to na jazyku. Nesnaží sa prežiť za každú cenu. Uväznení  si spočiatku  myslia, že sú tam náhodou. Neskôr zistia, že sú uväznení ako rukojemníci. Došlo totiž k zabitiu nemeckého vojaka. Prostredníka medzi rukojemníkmi a nemeckým veliteľom mesta robí obchodník Fischl. Keď sa zistí, že nemecký vojak bol opitý, rukojemníci musia spomedzi seba vybrať jedného, ktorého Nemci zastrelia. Holič upodozrieva Tuláka, muž, ktorý utiekol z transportu do koncentračného tábora, lebo má nôž. 

Vyprovokovaný slovami Tuláka ho sekne britvou do krčnej tepny. Fischl potrebuje iba telo, ostatní sú voľní. Ale holič ťarchu viny neunesie, vyjde z pivnice. Nemeckí vojaci ho zastrelia akoby pri pokuse o útek.

Lasica a Satinský:

Soirée – prvá hra, ktorá nemá podobu celovečernej hry.

Hra sa v knižnej verzii člení na tri časti, jednou časťou je Hamlet.  Hra je príkladom intelektuálneho autorského divadla. Texty sú asociatívne, veľa slovných hračiek. Humor je založený na parodovaní známych literárnych textov.
 
Nečakanie na Godota: satirický dramatický text, variácia na Beckettovho Godota. Dvaja muži sú netrpezliví, keď prvý sedí, druhý chodí. Hovoria, že na nikoho nečakajú. Potom analyzujú slovo čakanie. Ironicky zobrazujú socialistickú spoločnosť 60. rokov 20. storočia. Z diela vyplýva, kto je Godot, je personifikácia totality, pripomína Veľkého Brata.

Postavy sú očíslované. Jeden je intelektuál, všetko vie, poúča. Druhý je naivka

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu