Lyrizovaná próza (Švantner, Figuli, Chrobák)

Lyrizovaná próza (Švantner, Figuli, Chrobák)

charakteristika:

– 30-te roky 20. storočia: hospodárska kríza, fašizmus

– „manifest ľudskosti uprostred odľudštenej doby“

– silný vplyv severskej a francúzskej literatúry (predchodcovia Urban, Hronský)

– podcelok expresionizmu t.z. subjektívny svet hrdinu, osobná zaujatosť rozprávača, plná emócií (prienik do duše dedinského človeka)

– hrdina silný individualista, často vyčlenený z kolektívu (napr. osamelí vrchári), dôraz na psychiku, postavy striktne kladné/záporné + splývanie autorskej reči a reči postáv

– oživovanie prírody, fantazijná až mýtická rovina, baladickosť, rozprávkovosť (dobro víťazí, magická trojka..)

– zužovanie sujetu; ťažisko je na prežívaní udalosti, nie na deji; chýba čas (nevieme, kedy sa odohráva dej)

– príbeh sa odohráva v prírode na vidieku, lebo mesto je symbolom zla, špiny

– rytmizácia a lyrizácia (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá, zvolania) jazyka

– zmiernenie priepasti medzi snom a skutočnosťou

– témy: priateľstvo, láska, česť, domov, hľadanie spravodlivosti

– hlavne krátke epické útvary = novely, poviedky

Ľudo ONDREJOV (Ľudovít Mistrík)
(fikcie) HORAMI SUMATRY, AFRICKÝ ZÁPISNÍK, PRÍHODY V DIVOČINE

– spontánnosť, prekvapivosť, poetická krása v prírode – príroda symbol voľnosti
tril. SLNKO VYSTÚPILO NAD HORY = ZBOJNÍCKA MLADOSŤ, JERGUŠ LAPIN, NA ZEMI SÚ TVOJE HVIEZDY

– J.L. vo svete dospelých – snaha vcítiť sa do psychiky detí; J.L. je dieťa samoty- neskazený, prirodzený, odchovaný prírodou; žije vo svete harmónie, symbiózy človeka a prírody, kde vládnu ušľachtilé hodnoty ako odvaha, láska, priateľstvo, zdravie, sila, krása; keď príde do mesta, je mu to tam cudzie, nepriateľské, citlivo reaguje na faloš a pretvárku – nevie pochopiť taký svet plný lží, vracia sa do hôr, mení na zbojníka, ktorý súcití s chudobou (ako Detvan)

Dobroslav CHROBÁK

DRAK SA VRACIA – „ hľadanie cti, lásky a dôvery ľudí “ (prekrásne opisy prírody)

– postavy: Eva a Šimon Jariabkovci, Drak = Martin Lepiš

– Drak je sirota – našiel a postaral sa oňho slepý hrnčiar, vyrastal mimo dedinského kolektívu, spätý s prírodou; dedinčania (uzavretá komunita, majú strach zo všetkého nového, nepoznaného) mu pripisujú všetko zlé, čo sa stane, nikdy ho medzi seba neprijmú – je pre nich symbolom zla

– téma: opis života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, bosoráci; vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie

– rozprávanie Evy vnúčatám: jej prvá láska Drak: čaká s ním dieťa, no on odíde, vezme si Šimona – nevychádzajú spolu dobre, viazne medzi nimi komunikácia – Drak sa vracia do dediny, ľudia chcú, aby s ním Šimon urobil „ poriadok“ – Šimon vie, že Drak nie je pôvodcom nešťastí, no podľahne nátlaku, chce sa mu pomstiť – nachádza ho ako sa stará o hniezdo lastovičiek (Drakova spätosť s prírodou – citlivosť, dobrota), to zlomí jeho odhodlanie zabiť ho – v dedine sucho, statku zatarasí cestu oheň, Drak sa podujme na jeho záchranu, ide s ním Šimon – (dej v Karpatách – krása tatranskej prírody) – Šimon sa cíti konečne slobodný, zachráni Drakovi život, zbližujú sa :) – Šimon sa pomýli a pokladá Draka za zradcu, ktorý napomáha pašovať dobytok, podpáli mu chalupu – on si však dojednával svadbu – Drak sa vracia aj s dobytkom a mladou ženou, odpúšťa Šimonovi – podarí mu prelomiť bariéru predsudkov – po rokoch Eva a Šimon nachádzajú k sebe cestu

NÁVRAT ONDREJA BALÁŽA – vracia sa po 17ich rokoch z vojny bez nohy, nájde svoj hrob, ide do svojho domu, manželka ho nespoznáva, má iného – on jej povie, že „ Ondra“ poznal, no ten zomrel (žena spozná Ondrov nožík, no povie, že „mu ho daroval“) – spravodlivý muž: zranil by ju, i jej rodinu; vykreše si dátum smrti na hrob: „ O.B. zomrel!“

Margita FIGULI

– banková úradníčka – literatúra únik z reality; venovala sa vo veľkej miere aj publicistike

TRI GAŠTANOVÉ KONE

– moderná rozprávka: boj dobra a zla – Peter (rozprávač) verzus Jano Zápotočný; o ženu – Magdaléna

– cieľom novely je ukázať, že zachovanie ľudských hodnôt napriek nepriaznivým okolnostiam v živote býva odmenené

– dej sa odohráva v dedinskom prostredí na Orave a Turci

– ak sa chce Peter oženiť s Magdalénou, musí si v rodnej dedine postaviť dom, aby jej bol hodný a má po ňu prísť s 3 gaštanovými koňmi („tulák“; poctivo pracuje, dobrý, príliš zidealizovaný)

– Jano Magdalénu zneužije, tá si ho musí vziať; je boháč, no surový, ľahkovážny, týra kone, bije aj ženu

– kone rámcujú celý príbeh – ako sa kto o ne stará = charakterový prvok (Peter s láskou, Jano ich týra, kradne, pašuje

– Peter sa po 3 rokoch vracia, úlohy splní a bojuje o Magdalénu, hoci je vydatá

– Jano vypáli jednému koňovi na brucho meno „tulák“ a oslepí ho, ten sa mu vytrhne a udupe ho – happyend

František ŠVANTNER

– žil na Horehroní, učiteľ (po vojne upustil od naturizmu)

– súbor próz MALKA (jedna z nich Malka)

– Malka (jednoduché dedinské dievča) slúži u krčmára, Valach sa o ňu uchádza, chce im zabezpečiť šťastný život; myslí si, že mu ju Šajban chce prebrať; zločin: vražda krčmára – obvinený Šajban, chce s Malkou odísť do Ameriky ... valach ho udá zo žiarlivosti, Šajbana naháňajú v lese, postrelia Malku, ktorá ho chce zachrániť – je to jej brat; valach sa to dozvie, no tragédii nestihne zabrániť

– Personifikácie (vietor je priateľ hlavného hrdinu, príroda zasahuje do života ľudí)

NEVESTA Hôľ

– VRCHOL NATURIZMU

– ústredným motívom je hľadanie soka v láske, ktorý aj napriek postupnému odhaľovaniu nie je konkrétnou postavou; ide o vzťah mladého hájnika Libora (rozprávač) k zvláštnej, tajomnej postave Zune – je to mýtická ženská bytosť, dievčina, ktorá vyrastá v horách; chápe a rozumie všetkému, čo s v prírode deje, je vnútorne čistá a slobodná – časom stráca reálne črty, stáva sa éterickou bytosťou, splýva s prírodou

– má o ňu záujem i uhliar Tavo (škaredý, ryšavý, ožran)– pomohol jej mame a preto si na ňu nárokuje

– ďalší záujemca krčmár Weinhold – chystá sa ich svadba, no Zuna tesne pred ňou utečie – teda ju nedostane ani jeden z mužov

– sokom sú „hole“, ktoré ju vychovali a si ju aj vzali

– animizácia, personifikácia prírody, veľa metafor

– mystické, rozprávkové a fantastické črty, poverčivosť dedinčanov