Voda

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča petuska1 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 015 slov
Počet zobrazení: 4 194
Tlačení: 305
Uložení: 288
Voda
 
Úvod
Voda z hľadiska slovenského jazyka... Hmm... Nie je to také ľahké ako napríklad z hľadiska chémie či fyziky. Vybrali sme si to hlavne z dôvodu, že sa nám to z tohoto pohľadu zdá oveľa zaujímavejšie a pútavejšie.  Budeme sa snažiť vtiahnuť vás do sveta poézie i prózy, citátov i našich osobných názorov, povenujeme sa i gramatickej stránke slova „voda“ ...   Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až do posledného dňa svojho života. Voda nás teda sprevádza počas celého života, hoci si to ani neuvedomujeme. Považujeme ju za samozrejmosť a spravidla jej nevenujeme veľkú pozornosť. Bez pochýb je voda najdôležitejšou zlúčeninou na zemskom povrchu.
Voda fascinuje aj mnohých autorov kníh, skladateľov piesní či básnikov. Niektoré diela (venované vode) sú veľmi obľúbené. Spomeňme si napríklad pieseň od skupiny Elán- „Voda, čo ma drží nad vodou“. Určite ju poznáte aj vy. Krásna známa pesnička. Autora textu inšpirovala práve voda. Jej sila, nenahraditeľnosť... Dúfame, že vás náš projekt zaujme. Budeme sa o to snažiť zo všetkých síl...

1.Čo je to gramatická kategória?
 
Gramatická kategória je gramatický význam slova, ktorý sa uplatňuje vo vete a vyjadruje pomocou ohýbacích prípon (vzor,rod, pád, číslo, osoba,čas, spôsob, slovesný vid); základná jednotka gramatickej stavby jazyka.
 
Rozlišujú sa:
•  morfologické gramatické kategórie
•  syntaktické gramatické kategórie.
 
1.1.Určenie gramatických kategórií
-  voda
-  potok
-  more
-  rieka
-  jazero
-  oceán
 
voda- ženský rod ,nominatív, jednotné číslo, žena 
potok- mužský rod, nominatív, jednotné číslo, dub
more- stredný rod, nominatív, jednotné číslo, vysvedčenie
jazero- stredný rod, nominatív, jednotné číslo, mesto
oceán- mužský rod, nominatív, jedn. číslo, dub
 
  Grafémy a fonémy
Fonéma - najmenšia zvuková jednotka
Graféma – písmeno
VODA- 4 grafémy, 4 foném
 
2.  Piesne o vode
 
2.1.  Slovenské piesne o vode

Horela lipka
1. Horela lipka, horela, horela lipka, horela,
pod ňou má milá, pod ňou má milá,
horela lipka, horela, pod ňou má milá sedela.
[:Tečie voda zhora, bystrá je jako já,
točí sa okolo, okolo javora.:]
2. Keď na ňu iskry padali, keď na ňu iskry padali,
všetci mládenci, všetci mládenci,
keď na ňu iskry padali, všetci mládenci plakali.
[:Tečie voda zhora, bystrá je jako já,
točí sa okolo, okolo javora.:]
3. Iba tej jeden neplakal, iba ten jeden neplakal,
čo ju falošne, čo ju falošne, iba ten jeden neplakal,
čo ju falošne miloval.
[:Tečie voda zhora, bystrá je jako já,
točí sa okolo, okolo javora.:]
 
Od Tajova
1. Od Tajova bystrá voda pretekáva,
už ma moja najmilejšia zanecháva.
[:Zanecháva, už ma nechce,
horko ťažko zaplakalo moje srdce.:]
2. Prečo si ty moja milá taká smutná,
či ťa trápi tá Tajovská voda mútná.
[:Mútnu vodu havran pije, každý
si to dievča berie, čo miluje.:]

Tečie voda, tečie
Teče voda, teče, cez velecký majír,
[:komu s ňa tu nechal, starodávny frajír.:]
Nechal som ťa, nechal, dobre ty víš komu,
[:co ty reči nosí, do našeho domu.:]
Do našeho domu, pod vaše okénko,
[:co som sa naplakal, sivá holuběnko.:]
 
Tichá voda do Dunajka padala
Tichá voda do Dunajka padala,
keď som bola od šuhajka sklamaná,
[:veď dá pán Boh, že aj on sa oklame,
ja banujem, aj on banovať bude.:]
Sníval sa mi tejto noci krásny sen,
že môj milý, premilený, prišiel sem,
[:položil si svoje líčko na moje,
začal sa ma vypytovať, čo mi je.:]
Nič mi nie je, môj šuhajko, Bože môj,
len ma bolí moje srdce za tebou,
[:moje srdce div mi žiaľom nepukne,
kým na teba môj šuhajko zabudne.:]
 
V richtárovej studni
1. [:V richtárovej studni, bystrá voda šumí.:]
[:Spadla do nej iskra, bystrá voda vyschla.:]
2. [:Bystrá voda vyschla, rybky pokapali.:]
[:Tých slovenských chlapcov za vojačkov vzali.:]
3. [:Za vojačkov vzali, do mesta Trenčína.:]
[:Za nimi zaplače nejedna dievčina.:]
 
  V širém poli studánečka
[:V širém poli studánečka kamenná,:]
[:a v ní voda, voděnka a v ní voda studená.:]
[:Išlo dívča, išlo v sukni červenej,:]
[: podaj ty mně šohajku, podaj vody studenej.:]
[: Když sem podal ze studánky voděnku,:]
[:dojdi večer, šohajku, dám ti sladku huběnku.:]
 
Voda čo ma drží nad vodou
Keby bolo niečo, čo sa ti da zniesť
Okrem neba nadomnou a miliónou hviezd
Tak by som to zniesol vždy znova a rá-ád
K tvojím nohám dobré veci ako vodopád
Keby som mal kráčať sám a zranený
Šiel by som až tam, kde tvoja duša pramení
Keby som ten prameň našiel nahodou
Bola by to voda, čo ma drží nad vodou

Môžeš zabudnúť, stačí kým tu si
Iba dialej buď, nič viac nemusíš

Refrén:
Chcem sa s teba napiť, šaty odhoď preč
Čo ma byť sa stane, tak ces moje dlane
Ako čistý prameň teč
Ak ťa eště trápi smútok z rozchodov
Ono sa to podá, ty si preca voda
Čo ma drží nad vodou
Keby bolo niečo, čo sa ti da zniesť
Okrem neba nadomnou a miliónou hviezd
Tak by som to zniesol vždy znova a rád
K tvojím nohám dobré veci ako vodopád
 
2.2. Piesne o vode v cudzom jazyku
 
- Swim (Anglická)
Drip, drip, is the sound of the rain
Splash, splash, jump in
The puddle again
Squish, squish, is the noise
That we make
When our boots fill up with rain
You can't swim in the bath
There's not much room
And it's much too crowded
At the swimming pool
But a river or a lake out under the sun
Is the only place to be
You know it's so much fun
I think water is mighty fine
From a tap or a fountain any old time
But I wouldn't even think
Of taking a drink
From water that's just been
Sitting around
Chours:
I like waterfalls, I like streams
I like water all the time it seems
Maybe that's why sometimes I wish
I could grow gills and just
Swim like the fish
 
- À la claire fontaine  (Francúzska)
 À la claire fontaine
M'en allant promener
J'ai trouvé l'eau si belle
Que je m'y suis baigné
Il y a longtemps que je t'aime
Jamais je ne t'oublierai !
Sous les feuilles d'un chêne
Je me suis fait sécher
Sur la plus haute branche
Un rossignol chantait
Il y a longtemps que je t'aime
Jamais je ne t'oublierai !
Chante, rossignol, chante
Toi qui a le coeur gai
Tu as le coeur - rire

Le refrain:
Moi, je l'ai - pleurer
Il y a longtemps que je t'aime
Jamais je ne t'oublierai !
J'ai perdu mon amie
Sans l'avoir mérité
Pour un bouquet de roses
Que je lui refusai
Il y a longtemps que je t'aime
Jamais je ne t'oublierai !
Je voudrais que la rose
Fut encore au rosier
Et que ma douce amie
Fut encore - m'aimer.
Il y a longtemps que je t'aime
Jamais je ne t'oublierai !

3.Slovenská báseň o vode
- Možno len kolobeh vody...

Kto vie čo si voda také sama sebe rozpráva
na ceste svojej v dlhej životnej to púti,
keď prekážky zemské, tak ťažké, zdoláva,
či za skupenstvom svojim niekde sama smúti.

A či šťastná je, keď ako para v diaľku letí,
či nepáli ju slnko, čo na ňu priamo v lete svieti
a či neštípe ju na duši krutý v zime mráz,
čo k spánku ukladá ju tak na dlhý čas.

Na čo také myslí, keď k nebesiam sa vznáša
a či nechýba jej tam tak prekrásna Zem naša,
či nezistí, že klamlivé je zlato, že je to iba zášť
a cez hnev blesku v búrke padá naspäť ako dážď.

A či od hanby prepadá sa pod zem potom tak
a len nebadane cez puky stromov spôsobuje tlak,
aby cez póry listov vypariť sa opäť na svet smela,
lebo slobodná je a lietať by zas po zemi chcela.

Len či tak nestratí sa v ľudskom tele kdesi,
že už len v tíme pracuje, či to ju tam nedesí,
či uchváti ju šťastie, pri putovaní žilnou cestou
po orgánoch všetkých, je unesená bez slov.

4.1. Slovenská povesť
Povesť o účinkoch Korytnickej vody
„Raz koncom leta jeden valach zbadal na ovciach nedobrú zmenu. Ovce sa mu prestali pásť a zväčša iba postávali s ovesenými hlávkami. Zle bolo na ne pozrieť. I zľakol sa valach, keď si pomyslel, čo povie pán, ak sa ovciam niečo stane. Nuž nemeškal a zahnal ovce do košiara. Ovce si hneď políhali a keď sa valach o hodinu prišiel pozrieť na ne, zo desať ich už uhynulo. Museli planú zelinu pohltať, myslel si valach. Ostatným treba nejako pomáhať, bo zle bude, keď sa to pán dozvie. Aj oviec mu bolo ľúto, aj pána sa obával. Nuž čo robiť? Zavolal honelníka, vypustili ovce z košiara a začali kŕdeľ preháňať po lúčinách, ak by im tak bolo prešlo. Aj psy im pri tom pomáhali. Na mrkaní, keď sa valach i honelník ukonali, prestali ovce preháňať a tu vidia, že ovce sa zhŕkli okolo akejsi studničky. Ovce pijú, pijú a pri napájaní sa pekne vymieňajú. Nuž nech je ako chce, horšie azda nebude, len sa vy napite, myslí si valach. A hľaďže ho, netrvalo dlho a aj najsmutnejšie ovce začali veselo bliakať. Potom sa vracajú k studničke a zas len pijú a pijú. Keď sa dosýta napili, samy sa pohli ku košiaru. Do rána boli všetky čerstvé a zdravé. Valachovi sa to videlo podivné, nuž pozoroval ovce aj naďalej. A naozaj to bolo čudné, lebo ovce sa každý podvečer samy od seba zastavili pri studničke a hltavo pili. Potom sa už nestalo, že by dojedna bola ochorela, nuž valach každý deň tak vodieval ovce po paši,aby večer boli pri studničke.

Raz potom prišlo i na valacha zle – nedobre. Lapili ho vnútorné bôle, šlo mu črevá roztrhať. Obkladali ho parenými bylinkami, okiedzali všelijako, no bolesti boli stále väčšie a väčšie. Keď ich už valach nemohol zniesť, zviechal sa z ležiska a od zúfalstva sa pustil hore poľanou, ta, kde bola ovčia studnička. Poriadne sa z nej napil, poležal si v mäkkej tráve a zase sa len napil. A ako sa druhýkrát napil, bolesti sa začali tratiť. Napil sa tak zopár ráz z ovčej studničky, a potom ostal celkom zdravý, ako znovuzrodený. Taký sa vrátil ku svojím a naradostený im rozprával, akú zázračnú moc má ovčia studnička na poľane. Od tých čias bola voda zázračnou liečivou vodou proti vnútorným bolestiam. Valasi studničku prehĺbili, vyčistili, obložili dreveným zrubom a mali ju vo veľkej úcte. Naširoko – naďaleko sa rozchýrila povesť o nej, a tak začali prichádzať k nej trpiaci, aby našli pri nej úľavu.“
 
4.2.  Báj o vode  (vlastná tvorba)
V mestečku Palermo žila jedna postaršia pani s rukami vydretými o od tvrdej roboty, nohy jej už neslúžili tak ako sa patrí, podlamovali sa pri každom kroku. Aj napriek všetkým týmto útrapám sa odobrala každé ráno na svoje skromné políčko v ďalekom Palermo de Phiaca (čítajte prosím fiaka).Cestou ne cestou sa zamýšľala nad ľuďmi a ich osudmi ,avšak vždy ju trápil najviac ten jej. Na svojom políčku ,ktoré obrábala pilnými rukami deň čo deň ani raz poriadne nevyklíčilo to čo zasiala.

Jedného veľmi teplého suchého dňa akých bolo za posledných 20 rokov viac než dosť starenka nemala síl vykročiť do susednej dedinky a vidieť zas svoje pole bez úrody. Nevládala. Nechcela? Nemala už viac nádej? Sadla si k svojmu okienku v drevenej chatrčke, ktorá bola rozhorúčená viac ako cesta na ,ktorú svietilo obedňajšie prudké slnko. Pálilo, pálilo sťa poplazy z horúcich pekiel. Ako sedela uprene hľadela na  slobodné vtáky, ktorým vlaha tiež istotne chýbala. Z kŕdľu vrán sa znenazdajky jedna odčlenila. Prečo? Nevládala tak ako starenka znášať ťarchu svojho života? Starenka privrela oko od únavy aby zahnala myšlienku na smäd a žiaľ a ako keby toho nebolo málo po otvorení jej zvráskavených očí uzrela ako tá vrana klesla na zem. Nemala síl letieť spolu s jej druhmi s vetrom o preteky. Bola to čierna vrana ako každá iná, ale predsa výnimočná. Starenka zbystrila svoj uprený zrak a vedela ,že práve ona, áno, tá vrana ,jej pomôže prekonať ťažké chvíle.   Bezradnosť a depresiu. Vrana z posledných síl pricupitala k ozdobenému krčahu .V ktorom starenka po dlhé roky nosila vodu na poliatie svojich úbohých rastliniek. Tak ako aj každý deň v ňom nechala kúsok vody aby nepraskla hlina na spodku od pálivej žiary slnka. Vrana nazrela do krčahu v nádeji, že sa opojí. Uzrela však len ligotavé dno.

Nikto nevie čo sa odohralo v jej malej mysli, starenka však tušila. Aj to málo stačilo vrane na opojenie. Ten malý tvor zobral svoju poslednú silu na prenášanie maličkých kamienkov z neďalekej cesty ku krčahu. Starenka zrazu nechápala jej činy. Vrana mala len jeden cieľ a išla si za ním- opojiť sa.
Vody v krčahu nebolo nemálo ale jej zobák nestačil na blahodárne napojenie. Kamienky, ktoré si priniesla začala po jednom hádzať do vnútra. Hladina začala stúpať .Vrana sa mohla konečne napiť vytúženej vody.
Starká pokľakla a pochopila ,že žiadna ani tá najväčšia prekážka nie je prekážkou ak si stanovíme istý cieľ. Núdza človeka naučí ako si poradiť.

5. Citáty o vode
· Dobrá studňa v suchu vodu dáva; dobrý priateľ v núdzi sa poznáva. (Slovenské príslovia)
· Ďaleká voda nie je dobrá pre blízky požiar. (Čínske príslovia)
· Je lepšie ovládať svoj jazyk ako postiť sa o chlebe a vode. (Ján z Kríža)
· Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. (Slovenské príslovia)
· Keď január vodu pustí, v ľad ju zas marec zhustí. (Pranostiky - Zima)
· Keď nevieš plávať neskáč do vody. (Slovenské príslovia)
· Kde je studienka, voda je hutnejšia. (Slovenské príslovia)
· Krava pije vodu a je z nej mlieko, had pije mlieko a je z neho jed. (Indické príslovia)
· Kto je ovocie, má pri tom myslieť na tých, čo vypestovali ovocné stromy. Kto pije vodu, má myslieť na prameň. (Ázijské príslovia)
· Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí. (Nezistené príslovia)
· Kto sa chce naučiť plávať, musí skočiť do vody. (Čínske príslovia)
· Láska je ako smäd: ten je po kvapke vody ešte väčší. (Raymond Radiguet)
· Láska je mocná ako smrť... Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. (Pieseň piesní)
· Láska v duši je ako voda v sude - rozťahuje ju. (Americké príslovia)
· Lepšie je piť vodu v čase radosti, ako víno v čase smútku. (Slovenské príslovia)
· Májová voda vypije víno. (Pranostiky - Jar)
· Mäkká voda vyhĺbi behom času dieru aj do tvrdého kameňa. (Lao-c')
· Modlitba je nebeská voda, ktorou polievaš kvety v záhrade svojej duše, teda čnosti svojej duše, aby rástli a prinášali ovocie. (František Saleský)
· Myslenie naše nie je oáza, sú to tečúce vody, ktorých pramene sotva dovidíme. (Omar Chajjam)
· Najmocnejšou vodnou energiou na svete sú ženské slzy. (Karel Čapek)
· Nevylievaj špinavú vodu, kým si nenanosil čistú. (Írske príslovia)
· Nevracaj sa k starým napájadlám len pre vodu, čakajú tam na teba priatelia a sny. (Africké príslovia)
· Plávam nie vďaka vínu, ale vode. (Latinské výroky) 
· Pozoruj, ako záhaľka ničí telo - rovnako sa kazia vody, ktoré sa nepohybujú. (Publius Ovidius Naso)
· Pravý bojovník je ako čaj, ukáže svoju silu v horúcej vode. (Čínske príslovia)
· Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne. (České príslovia)
· V každej kvapke je voda, v každom paprsku je svetlo, v každej iskre je oheň. Tak je tiež v každom stvorení Tvorca. (Indické príslovia)
· Víno má dve chyby: keď do neho nalejeme vodu, bude zlé, keď nedolejeme, bude zle nám. (Španielské príslovia)
 
6. Voda v posvätnom písme
Počas prvých rokov izraelského národa sa Židom nepodarilo obsadiť pobrežie a more. Nebola to prímorská krajina. Báli sa hlbokej vody a veľkých vĺn mora. Ľudia žili prevažne v horách a záviseli od dažďovej vody a prameňov.  Voda  padala zhora v daždivom počasí. Z prameňov však prichádzala zo zeme. Nezáleží skadiaľ voda prichádza, ale všetky vody sa stretnú v mori. Voda sa nachádza, hore, na pevnine a tiež aj pod zemou. Z tohto pozorovania vlastne pochádza aj rozprávanie o stvorení. Na druhý deň, Boh oddelil vody v oblakoch od vôd na pevnine a vytvoril priestor. Na tretí deň, Boh oddelil vody na pevnine a pevnina sa objavila. Nakoniec Boh  podriadil vodu aby slúžila človeku. Trinásť storočí pred Kristom ľud bol nomádsky a závisel od vody z prameňov, ktoré našiel v púšti. Ježiš je Dobrý pastier, ktorý vedie svoje ovečky k prameňom živej vody. Žalm 23, Ján 10).
 
Keď bola monarchia v roku 587 pred Kristom zničená a s ňou padli aj znaky kultu  ako chrám, svätá zem, obete, kňazstvo a Jeruzalem bol zničený  mnohí hovorili: „Boh nás opustil, Boh zabudol na nás.“ Ale Jeremiáš im odpovedal: „Boh nezabudol, Boh nezrušil zmluvu s Vami!“ – „ako to vieš?“ pýtali sa ho. „Pretože dážď prichádza z neba a rieky pokračujú na svojej ceste do mora a zavlažujú zem....“ (Jer. 31, 35-37, 33, 19-26). Voda je dobrá na očisťovanie, pitie, zavlažovanie, prípravu jedla a iné veci.
 
Bez vody je život nemožný.
Samaritánka brala vodu zo studne každý deň, aby uhasila svoj smäd. Po rozhovore s Kristom však objavila pramene živej vody, ktoré prúdia do večného života (Ján 4, 14). „Požehnaná osoba, ktorá našla potešenie v zákone Pánovom a medituje o zákonoch Pánových deň i noc. Tá osoba je ako strom zasadený pri vode, ktorý prináša ovocie v každý čas a jrho listy neusychajú.“ (Žalm 1)
 
7.1.Teologické úvahy
Voda je základná zložka života a jej symboly sa dotýkajú všetkých vrstiev existencie. Staroveké mýty a moderná veda sa zhodujú v tom, že voda je kolískou života, pretože embryo sa udržuje v tekutine, ktorá dáva vzrast a vývoj. Voda je nevyhnutná pre človeka, rastliny a živočíchy. Tam kde je, je život a rast. Tam kde chýba je smrť a úpadok.

Voda osviežuje a obnovuje. Bazén obnovuje celé telo, ktoré je unavené a slabé. Fontána osviežuje ducha, ktorý je slabý a sklesnutý. Kúpeľ regeneruje celé telo. Preto ľudia volia miesta pri vode na dovolenky a prázdniny. Voda má aj vlastnú cirkuláciu, ktorá je mimo našej kontroly. Dážď, ktorý padá na zem, nám  pripomína, že stvorenie je dar, zverený človeku. Voda nepatrí nikomu, ale všetkým. Ak sa niekto snaží získať nadvládu nad vodou, základné práva človeka sú potláčané. Problém nespočíva v nedostatku, ale v distribúcii a vlastnení zdrojov.

Voda určuje aj etickú stránku človeka.Židovsko-kresťanské náboženstvo vidí vo vode zdroj nového života. Môžeme to pozorovať v krstných obradoch.
Cez vody Červeného mora Boh vyviedol izraelský národ na slobodu. Cez vody Jordánu Boh priviedol svojich vyvolených do Kanaánu, aby tam žili v pokoji a láske. Cez vody krstu, Boží ľud vstupuje do novej krajiny, kde bude spravodlivosť a pokoj. Proroci predpovedali, že budúce očisťovanie vytvorí nové srdce a nového Ducha. Ján Krstiteľ hlásal krst na odpustenie hriechov a predpovedal novú éru človeka cez jeho rítus očisťovania.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016