Čokoláda v slovenskom jazyku a literatúre

Čokoláda v slovenskom jazyku a literatúre

ÚVOD
Téma, ktorú sme dostali za úlohu rozobrať z hľadiska slovenského jazyka a literatúry nám napriek sladkému názvu dala poriadne zabrať, až pokým sme nevymysleli vhodný námet na projekt. Veď čo už sa dá popísať o čokoláde. Sladká, horká, tmavá, svetlá, mám ju veľmi rád, rada a pod. Skúsili sme preto rozobrať túto tému cestou, ktorá je nám asi najbližšia. Cez knihy a filmy. Ako každý mladý človek máme práve ku knihám a filmom blízko, preto nám nerobilo problém spracovať túto tému. Rozoberať budeme dve odlišné knihy a filmy, ktoré boli na ich námet nakrútené. Ich základným motívom je čokoláda. Priblížime vám obsah a hlavnú dejovú líniu oboch diel, a odlišnosti medzi knižným a filmovým spracovaním. Oboznámime vás so životom autorov kníh, režisérov a hercov filmov. Ukážky z kníh a filmové repliky vám ešte viac priblížia tieto diela. V ankete sme zisťovali osobný názor opýtaných na knihu a film. Na záver zhrnieme zistené poznatky a osobný názor na tieto diela.

ČOKOLÁDA VO FILME
Film Čokoláda
...podľa Česko-slovenskej databázy filmov až 80%
Komédia / Dráma / Romantický film
Veľká Británia / USA, 2000, 121 min
OBSAH FILMU:
ČOKOLÁDA je magický, romantický a víťazný komediálne ladený príbeh o tradičnom mestečku a žene, ktorá našla recept ako ho zmeniť jediným ochutnaním. Je to rozprávanie o pokušení, treste a oslobodzujúcej moci ľudských zmyslov. Pokojnú hladinu mestečka rozbúria vášne a strachy vyvolané otvorením tajomného obchodu s čokoládou.

Všetko sa začína v malebnom malomestskom prostredí južného Francúzska, kde sa posledných sto rokov takmer nič nezmenilo. Jedného dňa začne fúkať severný vietor a do zdanlivo pokojných ulíc priveje putujúcu cudzinku Vianne Rocher s dcérou Anouk.

Vianne si prenajme prázdny, zaprášený obchod a pretvorí ho na útulné miesto plné neodolatelnej čokolády, ktorá zobudí skryté chúťky obyvateľov konzervatívneho mestečka. Spočiatku nedôverčiví k nezávislej slobodnej matke, ktorá nejaví záujem o náboženský život sa pomaly osmeľujú vojsť do obchodu s tajomnými mayskými dekoráciami a Vianne si vďaka svojej čarovnej schopnosti uhádnuť tajné túžby jednotlivcov a uspokojiť ich tou správnou čokoládovou cukrovinkou postupne buduje reputáciu.

Spolu s tým však získava aj nepriateľov, v čele ktorých je nanešťastie sám starosta Comte de Reynaud. Ten je presvedčený, že Viannina prepychová čokoláda podkope ich prísne morálne zásady a spôsobí skazu idylického mestečka. Všetko naberie rýchly spád príchodom írskych tulákov, najmä keď medzi jedným z nich a Vianne preskočí akási iskra.

Hoci Vianne svojim príchodom mení životy mnohých obyvateľov mestečka, napríklad voľnomyšlienkárskej stareny Armande a jej odcudzenej dcéry Caroline alebo utrápenej Josephine a jej brutálneho manžela Sergea, sama nakoniec prechádza veľkou premenou, keď spoznáva, že láska znamená niekedy jednoducho neodísť.

ČOKOLÁDA je film pre senzualistov: milencov, chronických zaľúbencov, či tých, ktorí nachádzajú šťastie uprostred čokoládovej pralinky. Viva la chocolat! (Nech žije čokoláda!)
RECENZIA:
Vietor vanie v našich životoch. Jeho učinením, sprevádza naše dni, naše všedné rozhodnutia, posúvajúc nás na poli, na bojiskách v ktorých bojujeme, v rolách, ktoré sme si vybrali, v rolách ktoré nám boli prisúdené.

Vedie nás za vôňou rozkoší, za cieľmi, ktoré nesplnene vyhrávajú svoje ódy a čakajú kým ich tam, vo vnútri svojich myšlienok opäť objavíme. Vanie k nám cez naše pocity, z vonkajšieho sveta za oknami domovov, prináša nám vidinu slasti i omráčenie úderu, prináša i nové horizonty či vôňu čokolády, ktorá vo svojej krehkosti či nevinnom obale skrýva väčšiu silu ako on sám. Silu, ktorú je nutné objavovať, tak ako zákutia života navôkol nás...

Severný vietor v celom jej živote sprevádzal i Vianne Rocher, spolu s jej dcérkou Anouk ju zavial na nespočetné miesta. Miesta rôznorodé, cudzie, ktoré vždy potrebovali ducha, ktorého so sebou Vianne nosila.

Dve postavy v červenom, dve duše, ktorých túžby vždy ustupovali v miestach, kde ostatní potrebovali nájsť seba samých, svoje stratené ilúzie, nádeje i túžby.

Vianne, krásnu osamelú matku tento krát vietor zavial do malého francúzskeho mestečka, miesta, ktoré nepozná odchýlku od zabehnutej disciplíny katolíckeho režimu, s ktorým je na vonok každý spokojný. Obyvatelia sú milé stvorenia, no všetci jednohlasne orodujú v znení slov Baróna de Reynauda, diabolsky vyhliadajúceho muža, ktorý však v plnom presvedčení výkonu božieho priania vedia svoje stádo zblúdilých ovečiek, bez akejkoľvek výnimky, vzprieč cestou (či skôr stereotypu) zastaralých konvencií a zvykov či božích skutočností, ktoré nemôžu byť pozmenené. Šeď kamenných stien a starého kostola však oným príchodom narúša práve krásna žena, tajomná cudzinka, akési stelesnenie pekelného hriechu, ktoré je nežiadúcim oživením mŕtvolného monotónneho života v mestečku. A táto žena prišla za cieľom otvorenia vlastnej čokoládovne, kde túžby a sny miesi vo vlastných receptoch na tú najvyberanejšiu a najslastnejšie pôsobiacu zmes opojnej chute kakaových bôbov, horkej či mliečnej hnedej hmoty, ktorej arómu postupne roznáša onen výhražne apelujúci vietor do všetkých ulíc, aby jej občanom ponúkol novú nádej, nové ciele, oheň a podal pomocnú ruku, akési prikrášlenie šedi v ktorej žijú. Ako sa však zarytí tradicionalisti, pod vedením absolútneho odporcu nových zážitkov postavia novej výzve, novému svetu, plnému farieb a slastnej, dráždivej chuti čokolády, ktorá pre nich bola doteraz nepoznaná? Ako sa Vianne postaví svetu, ktorý prišla napraviť a ktorý ju až na malé výnimky odsudzuje za jej vzrušujúcu inakosť?

Majster emócií Lasse Hallstrom(The Cider house rules, An unfinished life) prišiel v roku 2000 s výbornou víziou, sfilmovať výbornú knižnú predlohu Joanne Harrisovej, podľa výborného scenára Roberta N. Jacobsa. Príbeh, ktorý by aj na filmovom plátne, predostieraný úchvatnými obrazmi lahodne vyhliadajúcej čokolády, predstavil krehký príbeh, krehkých jedincov hľadajúcich svoje nenaplnené či stratené túžby.

A jeho réžia je vynikajúca, nijak prevratná, no vynikajúca. Všednosť malého mestečka uvádza do kontrastu s farebným svetom, ktorý so sebou prináša odhodlaná Vianne. Žena, ktorá v porovnaní s priemernou obyvateľkou a návštevníčkou kostola pripomína skôr akýsi zhmotnený živel, tak intenzívne narúšajúci zabehnutú idylku. Jeho zákonitosti a kázania zas do kontrastu s tajomnou chuťou nezameniteľnej a jemnej čokolády, ktorej každý kus Vianne pripravila pre iného človeka, bez akýchkoľvek problematík jeho duševnej inakosti. A práve tá nezameniteľná atmosféra, ktorú so sebou Vianne už v úvode prináša sa absolútne brilantne drží v prvej polovici filmu. Škoda je, že v tej ďalšej, keď sa na scéne objavujú tuláci, rieky a konflikty akosi stagnujú a nevyvíjajú sa akoby bolo potrebné či prospešné sa dej akosi začína ťahať. Všetko však zachraňuje finále a správne časované scény, ktoré dojímajú, či zahrievajú dušu, bez akéhokoľvek citového kalkulu či iného tvorcovského zámeru. Obrazy a osudy obyvateľov i hlavnej hrdinky kombinuje so zábermi na prípravu kráľovsky chutnej čokolády, ktorá vám nedovolí odvrátiť zrak, preto jeho zámer vtiahnuť diváka do onej spriaznenosti, ktorá je medzi životom a čokoládou (ich chuť, inakosť, rôznorodosť, vášeň, túžba), naprosto vychádza.

Atmosféru inakosti, kúsky exotiky a nepoznanej slasti nového rozmeru podfarbuje výborne komponovaná hudba držiteľky oscara Rachel Portman(Emma, The Cider house rules, The Human stain). Navodzuje tú správnu atmosféru a hoci neobsahuje nejaké výraznejšie motívy, ako je u jej práce zvykom, dodáva obrazom a ich z plátna sálajúcej aróme dušu, ktorú potrebujú.

To čo tejto výbornej čokoládovej bonboniére dotvára jej jedinečnú chuť je bezkonkurenčne aj výborné obsadenie.

Prekrásna a skrz-naskrz žiarivá Juliette Binoche podáva jeden zo svojich najlepších výkonov, tajomnú a odhodlanú ženu prezentuje presvedčivo a nonšalantne. Či už sú to scény pokojného, hrejivého charakteru a či ohnivejšie, výbušnejšie zábery, ktoré predostierajú fakt, že aj táto žena skrýva zlomené emócie, strach či obavy. Výborne jej sekundujú ako takmer vždy brilantná Judi Dench v role jej prenajímateľky, Lena Olin ako žena,ktorá vo Vianne objaví skutočného priateľa či Alfred Molina ako na prvý pohľad démonický Barón, ktorý však predsa len pod glazúrou a potlačou svätého písma ukrýva srdce, ktoré nie je natoľko ťažké ohriať.

Výborná výprava, kamera, ktorá zachytáva čokoládové kúzlenie za každým rohom ako aj režisérova presvedčivosť dotvára každý zdanlivo nedokonalý kus výborného filmového zážitku.

Veď čokoláda, je ako život, je ako onen vietor, ktorý vyplazuje svoj jazyk na každého z nás, kdekoľvek a akokoľvek je to príjemné. Jej sladká chuť, spaľujúca odlišnosť dokáže spestriť i tie najvšednejšie chvíle, jej krehkosť a sýta túžba v každom súste ju robí tak vulgárne dráždivou, odkláňajúcou sa od stereotypom opradenej reality. Je ako život sám, vo svojej podstate, kde režisérmi a tvorcami sme práve my, nik iný.

Môže dávať údery, môže prinášať momenty prekvapení, ktoré nemusia byť vždy príjemné, no bez ohľadu na ich charakter nám dovolí rozšíriť si obzory. Víchor akokoľvek silný predsa prináša onú blúdivú vôňu opojného charakteru, klamlivú vidinu rozkošnej zasnenosti, je potrebné sa mu postaviť, prijať čo dáva, veď ľudskosť drieme v každom kúsku sveta, je len potrebné naučiť sa objaviť onú malú kľukatú a nie práve čokoládovou sladkosťou vystlanú cestu, ktorá nás k nej dovedie. A ak sa predsa rozhodnete spoznávať zákutia vlastnej pažravosti, čokoláda, svojou mizivou pripomienkou sladkosti nových zážitkov, tu vždy bude aby skrášlila onú šeď vo vnútri nás samých...

...z filmu:

Serge: We are still married, in the eyes of God. (Stále sme manželia, v Božích očiach.)
Josephine: Then He must be blind. (Tak to musí byť slepý.)
***

Boy 1: I hear she's an atheist! (Počul som, že je ateistka!)
Boy 2: What's that? (Čo je to?)
Boy 1: I don't know. (Neviem.)
***


Storyteller: Once upon a time there was a quiet little village in the French countryside - whose people believed in Tranquilité - Tranquility. (Kde bolo tam bolo, bola raz malá dedinka na francúzskom vidieku, kde ľudia verili v pokoj.)
HERECKÉ OBSADENIE:

Juliette Binoche - Viane Rocher
(9. marec 1964, Paríž)

Dcéra herečky Monique Stalens a sochára a divadelného režiséra Jeana-Pierra Binochea.
Podmanivá francuzska je najviac obsadzovana herecka vo francuzsku hrala vo vyse 40 filmoch. Keď sa pozriete na túto herečku v akejkoľvek úlohe, vždy vás uchváti to isté – čisté ženstvo. Pritom má dve deti a nikdy nebola vydatá. Je tvárou kampane firmy Lancome a svoj milión dolárov ročne, ktorý jej to vynesie, neminie na seba, ale posiela sirotám v Kamerune. Nie je iba žensky krásna, je aj žensky silná. S pokojným svedomím odmietne akéhokoľvek režiséra od Spielberga /márne po nej túžil pri príprave Jurského parku aj Schindlerovho zoznamu/, cez Mika Nicholsa /Vlk/ až po.../meno si doplňte/.Nikto ju nevyvedie z miery, nie je totiž očarená fabrikou na sny Hollywoodom. Dokonca sa dá povedať, že nemá rada mašinériu zvanú Hollywood. Oscar sa jej však až tak nehnusí a okrem nominácií /tento rok Čokoláda/, už jedného /Anglický pacient/ na svojej poličke má. Jednoducho, Juliette Binocheová je osobnosť, je to veľmi svojhlavá francúzska, ktorá je aj napriek značnej životaschopnosti, energii a emancipácii presiaknutá tým najčistejším ženstvom.

Alfred Molina- otec Dereynaud
(24. máj 1953, Londýn)
Je to vynikajúci a všestranný herec, ktorý má za sebou viac ako 50 filmových, televíznych a divadelných úloh.

Carrie Anne Moss- Caroline Clairmont
(21. augusta 1967 ,Vancouver)
Okrem herectva sa úspešne venuje aj modelingu.

Judi Dench- Armand Voisin
(9. December 1934 ,York (Severní yorkshire, Velká Británia)

Modla britskej divadelnej scény, rodným menom Judith Olivia Denchová, je držiteľkou piatich cien Britskej akadémie filmových a televíznych umení. Pôsobila v tých najprestížnejších anglických divadelných spoločnostiach ako Royal Shakespeare Company alebo National Theatre a v roku 1988 jej udelili titul "Dame of the British Empire" (v preklade niečo ako "Dáma britskej ríše"). Jej manžel, herec Michael Williams, s ktorým žila od roku 1971 a ktorý jej po sebe zanechal dcérku, zomrel v januári 2001. Judi Denchová si zahrala v slávnom režijnom debute Kennetha Branagha HENRY V. a od roku 1995 jej prischol tiež titul železnej dámy "M" v najnovších častiach bondovskej série. Tou prvou z "jej" bondoviek bolo ZLATÉ OKO. Denchová si po prvý raz zaflirtovala s Oscarom v roku 1998 roličkou v historickom filme MRS. BROWN a tiež hneď nasledujúci rok za ZAMILOVANÉHO SHAKESPEARA. Hoci sa v snímke ocitla iba na osem minút, nadšenie, ktoré dokázala svojou kreáciou kráľovnej Alžbety vyvolať, viedlo až k víťaznému prebratiu si zlatej sošky za najlepší vedľajší herecký výkon. Po ročnej pauzičke bola v roku 2001 opäť nominovaná za vedľajší výkon v ČOKOLÁDE a len
nedávno ašpirovala na hlavného hereckého Oscara za stelesnenie skutočnej postavy, spisovateľky Iris Murdochovej.

Johny Depp- Roux
-9. jún 1963, Owensboro, Kentucky, USA

Jeden z najúspešnejších a najobsadzovanejších hercov.
Celým menom John Christopher Depp II je americký filmový herec, scenárista, režisér a hudobník známy stvárnením nezvyčajných a excentrických postáv ako Jack Sparrow vo filmovej sérii Piráti Karibiku, Raoul Duke vo filme Strach a hnus v Las Vegas a Sam v snímke Benny & Joon alebo Willy Wonka z filmu Charlie a továreň na čokoládu.
Jeho herecký debut bol v roku 1984, keď dostal rolu v Nightmare On Elm Street, A - Nočná mora v Elm Street (1984). V roku 1987 ho jeho agent presvedčil, aby prijal úlohu v TV seriáli 21 Jump Street, ktorá mu zabezpečila úspech hlavne v tínedžerských radoch. Johnny účinkoval v tomto seriáli tri roky (1987-1990). Za tým nasledovalo účinkovanie vo filme Edward Scissorhands (1990), ktorý mu otvoril brány z televízneho do filmového štúdia.

2011 Pirates of the Caribbean: On Stranger Tides ... (Jack Sparrow)
2010 Alica v Krajine zázrakov ... (The Mad Hatter)
2009 Verejní nepriatelia ... (John Dillinger)
2009 Imaginarium Dr.Parnassa ... (Tony (prvá zmena))
2007 Piráti Karibiku: Na konci sveta ... (Jack Sparrow)
2007 Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street ... (Sweeney Todd)
2006 Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža ... (kapitán Jack Sparrow)
2005 Mŕtva nevesta Tima Burtona ... (Victor Van Dort (hlas))
2005 Charlie a továreň na čokoládu ... (Willy Wonka)
2004 Hľadanie Krajiny-Nekrajiny ... (Sir James Matthew Barrie)
2001 Z pekla ... (inšpektor Frederick Abberline)
2000 Čokoláda ... (Roux)
O REŽISÉROVI:
Lasse Hallstrom
(narodený 02.06.1946 v Štokholme, Švédsko)
Režisér, strihač, výkonný producent, scenárista
Film Charlie a továreň na čokoládu
...podľa Česko-slovenskej databázy filmov až 82%
Fantasy / Dobrodružný / Komédia / Rodinný
USA / Veľká Británia, 2005, 106 min
OBSAH FILMU:
Johny Depp, jeden z najpopulárnejších hercov súčasnosti, Tim Burton, režisér, ktorý je dokonalý rozprávač príbehov a dokáže diváka vtiahnuť do deja tak, ako máloktorý režisér. Vždy keď sa táto dvojica stretla vzniklo niečo nevšedné. Či už ide o hororovú rozprávku Nožnicovoruký Edward, alebo horor Ospalá Diera. Johny Depp do Burtonových filmov zapadá ako diel puzzle, svojim herectvom dokonale vykresľuje atmosféru Burtonových príbehov a divák si nevie predstaviť herca, ktorý by to vedel lepšie. Ich posledný film Charlie a továreň čokoládu to opäť potvrdzuje.
Charlie a továreň na čokoládu je film, ktorý vznikol na základe knižnej predlohy Roada Dahla. Film podľa populárnej predlohy nakrútil už v roku 1971 režisér Mel Stuart a film sa stal okamžite hitom po celom svete. Príbeh Willyho Wonku, majiteľa továrne na čokoládu o 34 rokov neskôr vzkriesil Tim Burton a má prinajmenšom rovnaké ambície.

RECENZIA:
Príbeh filmu nie je zložitý. Charlie Buckett je chlapec z chudobnej rodiny, ktorý žije so svojou rodinou v polozrúcanej chatrči na predmestí mesta. Jeho otec pracuje vo fabrike na zubné pasty a jeho mama je bez zamestnania. Charlie svoju rodinu miluje nadovšetko a v tom je práve rozdiel medzi ním a druhým hlavným charakterom Willom Wonkom. Willy Wonka je syn zubára. Jeho otec mu odmalička zakazoval sladkosti a práve kvôli tomu raz malý Willy ušiel z domu. Založil si malú cukráreň a dotiahol to až na majiteľa najväčšej čokoládovej fabriky na svete. Jedného dňa prepustí všetkých svojich zamestnancov a dá fabriku zavrieť. Dvere fabriky zostanú na dlhú dobu zavreté. Jedného dňa sa ale z komínov začne opäť dymiť, ale brána fabriky zostáva naďalej zavretá. Čo sa deje vnútri továrne je záhadou, ktorú môže rozlúštiť päť detí z celého sveta a to tak, že nájdu pod čokoládovým obalom zlatý tiket, ktorý im otvorí dvere do fabriky.
Tak toľko k deju filmu, prezrádzať vám viac by bol zločin, pretože Charlie a továreň na čokoládu je film, ktorý treba vidieť aby ste pochopili jeho atmosféru. Tim Burton je režisér, ktorý sa hrá s každým detailom a vo filme je to vidieť. Kamera sa mení s prostredím, chladné farby striedajú teplé, hudba presne zapadá do scén, každé prostredie filmu plne kontrastuje s tým čo má znázorňovať. Exteriéry aj interiéry sú nádherné. Napríklad pri scénach v Charlieho dome sa vám zdá, že v dome je zima, ale hneď ako sa kamera dostane dovnútra akoby ste cítil teplo, ktoré vytvára Charlieho rodina. Obrazová stránka filmu je proste nádherná a film by sa oplatilo vidieť iba kvôli nej.

Ale nádherné zábery sú iba časťou toho čo film ponúka. To čo vás skutočne vtiahne do deja nie sú efekty a kulisy, ale skvelí herci. Začnime u Freddieho Highmora, ktorý stvárnil Charlieho. Tento detský herec je ľudom, ktorý majú radi kvalitné filmy známy už z filmu Hľadanie krajiny nekrajiny. Do úlohy Charlieho ho odporučil samotný Johny Depp a to hovorí za všetko. V ďalších úlohách sa predstavia Christopher Lee ako otec Willyho Wonku, manželka Tima Burtona Helena Bonham Carter, ako Charlieho matka a mnoho ďalších skvelých hercov. O kvalite Johnyho Deep je zbytočné hovoriť. Potvrdil, že je jeden z najlepších hercov súčasnosti. Herec, ktorý však najviac vyniká spomedzi zvučných hereckých mien je Deep Roy. Nie však svojim hereckým výkonom, ktorý je tiež skvelý, ale vzrastom. Roy patrí k najmenším hercom na planéte a vo filme hrá multiúlohu Oompa Loompov, zamestnancov vo Wonkovej fabrike. Každý herec v novom Burtonovom filme presne sedí na svoju úlohu, dokonca aj detskí herci čo nebýva zvykom.
Dôležitým prvkom dobrej filmovej atmosféry je hudba. Ta je dokonalá keďže sa o ňu postaral Danny Elfman autor obrovského množstva známych filmových melódií. Podľa mňa je práve hudba jedným z najsilnejších prvkov filmu, či už sa jedná o tú inštrumentálnu časť, alebo o časť spievanú. Nie, neľakajte sa, Charlie a továreň na čokoládu nie je detský muzikál, o spievané časti sa postaral práve Deep Roy ako predstaviteľ Oompa Loompov a jeho výstupy sú originálne a zábavné a budete sa pri nich skvelo baviť. Ku zvukovej stránke filmu treba poznamenať ešte jednu dôležitú vec. Film sa u nás premieta iba v českom dabingu, ktorý mi však vôbec nevadil a zvykol som si naň. Je kvalitný a to sa týka aj naspievania pesničiek v češtine, ktoré znejú prirodzene. Jediné čo ma na dabingu troška hnevalo bolo, že Česi prekladajú anglické mená a preto sa z Charlieho stal Karlík a Karlíkova babička sa volá Jiřina, čo mi prišlo skutočne komické, ale to je skutočne všetko čo sa dá dabingu vyčítať.
Ťažko zhrnúť nový film dvojice Burton - Depp, alebo ak chcete Depp - Burton v skratke. Je to film, ktorý skrátka treba vidieť v kine na veľkom plátne a treba si ho riadne vychutnať, pretože je plný skvelých hercov, nádherných scén, kvalitnej hudby a skvelej atmosféry, ktorú budete mať ešte dlho po predstavení v sebe. Film sa síce volá Charlie a továreň na čokoládu, ale príbeh je hlavne o Willym Wonkovi, aj keď sa to zo začiatku nezdá. Je to príbeh o tom, koľko veľa v živote znamená rodina a že sa nedá kúpiť. Možno sa vám bude zdať, že takých filmov je veľa, ale verte mi žiaden nie je ako Charlie a továreň na čokoládu, pretože ak si nejaký film zaslúži označenie originálny je to tento a preto mi nezostáva nič iné ako odporučiť vám návštevu kina a dúfať, že filmov ako tento bude ešte veľa.

HERECKÉ OBSADENIE:

Freddie Highmore - Charlie Buchet
(14. február 1992 Londýn, Veľká Británia)

Je synom herca a filmové agentky, má mladšieho brata, ktorý sa tiež objavil pred kamerou. Freddie sa prvýkrát objavil vo filme Drsný holky (1999) v úlohe malého Sama. O päť rokov neskôr sa dostal do povedomia diváckej verejnosti jednou z hlavných rolí vo filme Hľadanie Krajiny-Nekrajiny (2004), kde hral po boku megastar Johnnyho Deppa. Ten si ho obľúbil natoľko, že ho presadil do svojho ďalšieho trháku Charlie a továreň na čokoládu (2005), kde hral Freddie titulnú postavu. Dnes točí jednu rolu za druhou a patrí medzi žiadaných detských hercov

Helena Bonham Carter - Mrs Buchet (mama charlieho)
(26. Maj 1966 , Londýn)

Je anglická herečka nominovaná na Oscara a Zlatý glóbus. Najlepšie známa je vďaka rolám Lucy Honeychurch vo filme Izba s vyhliadkou, Marly Singer v Klube bitkárov, Belatrix Lestrangeová v Harrym Potterovi, Kate Croy v krídlach vášne, pani Lovettové vo filme Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street.
Je dcérou psychoterapeutky Eleny (rod. Propper de Callejón) a Raymonda Bonham Cartera, bankár, ktorý pochádzal z významnej britskej politickej rodiny. Je pravnučkou bývalého britského premiéra HH Asquitha, medzi jej príbuzných patria členovia rôznych šľachtických rodov. Bonham Carter má dvoch bratov (Edward a Thomas).
Nemá žiadne herecké vzdelanie. Svoj herecký debut si odbila v 16 rokoch v reklame. Jej prvá filmová úloha bola v roku 1984 vo filme Lady Jane. Prerazila vďaka úlohe Lucy Honeychurch v snímke Izba s vyhliadkou, ktorý bol natočený až po Lady Jane, ale uvedený bol prvý.Zatiaľ čo v týchto prvých filmoch hrala predovšetkým kráľovnej v korzetoch alebo anglickej ruže, neskôr rozšírila svoj profil o role v takých filmoch ako Klub bitkárov, Wallace & Gromit: Prekliatie králíkodlaka a filmoch Tima Burtona Charlie a továreň na čokoládu, Mŕtva nevesta Tima Burtona, Veľká ryba , Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street a Z Pekla.Zahrala si tiež Belatrix Lestrangeová vo filme Harry Potter a Fénixov poriadok, kde nahradila tehotnú Helen McCrory (tá bude ale hrať narcisu Malfoyovú v šiestom filme a pravdepodobne i siedmom). Za túto rolu zožala úspech a Belatrix si zahrá aj vo filme Harry Potter a princ dvojakej krvi a dvojdielnej adaptácii posledného dielu série. Predtým mala vzťah s hercom Kenneth Branagh, s ktorým hrala v niekoľkých filmoch. Neskôr chodila tiež s Rufus Sewell a Stevom Martinom. V októbri 2001 začala chodiť so svojím súčasným priateľom Timom Burtonom, s ktorým sa stretla pri nakrúcaní filmu Planéta opíc. Zahrala si vo všetkých jeho neskorších filmoch. Spoločne majú dve deti - syna Billyho Raya Burtona a dcéru Nell Burton.

James Fox- Mr. Salt
(19.05.1939, Londýn)

Narodil sa divadelnému agentovi Robinovi Foxovi a herečke Angele Worthingtonové, ktorej otec bol slávny dramatik Frederick Lonsdale. Je mladším bratom Edwarda Foxa a filmového producenta Roberta Foxa. Jeho nevlastný brat je Daniel Chatty. Ako väčšina z rodiny Foxů študoval v Harrow a rovnako ako jeho brat slúžil v Coldstream Guards.

Začiatok jeho kariéry bol veľmi sľubný, prvýkrát sa objavil v roku 1950 vo filme THE MINIVER STORY a hneď ten istý rok dostal hlavnú úlohu v komédii THE MAGNET. Po dlhej filmovej pauze, kedy sa venoval predovšetkým divadlu , Si zahral hlavnú úlohu vo filme WHAT EVERY WOMAN Wants. V šesťdesiatych rokoch sa stal veľmi populárnym, hlavne vďaka rolám vo filmoch ako SLUHA, KRÁĽ POTKAN, Báječní muži na lietajúcich strojoch, Správná dívka, alebo Isadora a aj vďaka jeho vzťahu s herečkou Sarah Miles. Avšak po roku 70 sa nervovo zrútil, príčinou bola smrť jeho otca a tiež veľká závislosť
na DMT. Po desaťročnej absencii sa však opäť vracia na obrazovku hlavnej rolí vo filme no longer ALONE av nasledujúcich rokoch je čoraz viac obsadzovaný do veľmi úspešných snímok.V roku 1973 sa oženil s Mary Elizabeth Piper s ktorou má 4 synov a jednu dcéru. Jedným z jeho synov je aj herec Laurence Fox a jeho neterou je herečka Emilia Fox.

Johny Depp- Willly wonka

O REŽISÉROVI:
Timothy William Burton
(* 25. august 1958)
je americký filmový režisér známy temnou atmosférou svojich filmov. Duchom introvert, výzorom extrovert. Tima Burtona môžte vnímať ako podivného, uleteného, extravagantného i šialeného človeka. A zároveň aj ako inteligentného, kultivovaného a veľmi osobitého umelca. Pre točenie filmov sa narodil. Bez jeho fantázie a predstavivosti by bola vizáž súčasnej kinematografie nudnejšia. Jeho filmy sa totiž minimálne pre svoj výzor nedajú zaradiť do žiadnej škatuľky. Teda keď pominieme tú jeho, burtonovskú.
Spolupracuje so skladateľom Dannym Elfmanom (výnimkou sú filmy Pee-wee's Big Adventure).
2000: The World of Stainboy (seriál)
2001: Planéta opíc (Planet of the Apes)
2003: Veľká ryba (Big Fish)
2005: Charlie a továreň na čokoládu (Charlie and the Chocolate Factory)
2005: Mŕtva nevesta Tima Burtona (Tim Burton's Corpse Bride)
2007: Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street
2010: Alica v Krajine zázrakov (Alice in Wonderland)
ČOKOLÁDA V LITERATÚRE

Čokoláda

OBSAH KNIHY:
Do tichého francúzskeho mestečka sa prisťahuje záhadná cudzinka Vianne Rocherová s dcérkou a otvorí si priamo oproti kostolu obchodík s čokoládou. Viannin obchodík sa čoskoro stane miestom, kde si ľudia uľavujú na duši, šepkajú si tajomstvá, tkajú jemné sny. Otec Reynaud vidí v prišelkyni vážne nebezpečenstvo pre svoje ovečky predovšetkým preto. že je začiatok pôstu a čokoládu pokladá za zdroj pokušenia. Vyhlasuje proti nej boj. Mestečko sa rozdelí na dva tábory: na tých, čo majú maškrtné jazýčky, a na zarytých odporcov. Vianne sa však nezľakne a na Veľkú noc usporiada Čokoládovú slávnosť. ktorá vyvrcholí čokoládovou bitkou. No môže tam. kde sa pri pohľade na sladké pokušenie zbiehajú slinky. konzervativizmus cirkvi vyhrať svoj márny boj s pohanskou vášňou pre čokoládu? Pri čítaní tohto hravého a trochu nezbedného príbehu je isté jedno: budete mať neprekonateľnú chuť na čokoládu a zároveň vás čaká literárny pôžitok útočiaci na všetky zmysly.
ROZDIEL MEDZI KNIHOU A FILMOM:

Kniha a film Čokoláda sa v zásade nelíšia. Režisér dokázal majstrovsky vystihnúť všetky vízie spisovateľky, a slová na papieri pretvoril na uveriteľné obrazy. Myslíme si, že práve Čokoláda je dôkazom toho, že sa film dá nakrútiť bez toho, aby pokazil zážitok čitateľom.

...z knihy:

Mama by ma s láskavým pohŕdaním označila za skrotenú alchymistku, ktorá čaruje v kuchyni, hoci by mohla robiť zázraky. Lenže ja mám týchto ľudí rada aj s ich drobnými starosťami. Nie je ťažké čítať im z očí, z úst - tomu so zatrpknutým výrazom určite zachutí pikantná pomarančová kôra v čokoláde, tá s milým úsmevom dostane marhuľové srdiečka, strapaté dievčatko si dá mendiants a veselá žena plná elánu para orechy v čokoláde. Pre Guillauma mám florentínky, Narcisse miluje lanýžky s dvojitou polevou, podľa toho viem, že pod jeho drsným zovňajškom sa skrýva nežné srdce. A pre deti... čokoládové špirály, biele čokoládky posypané farebnou cukrovou ryžou, zdobené medovníky, marcipánové ovocie v papierových košíčkoch, arašidová griláž, orieškové hrudky, chrumkavé sucháre...
Predávam sny, štipku útechy, za hrsť nevinného sladkého pokušenia, aby všetci svätí skončili medzi orieškami a nugátmi...
Je to také zlé? Farár Reynaud si to zrejme myslí.

Charlie a továreň na čokoládu

OBSAH KNIHY:
Charlie a továreň na čokoládu je kniha pre deti od britského autora Roald Dahla. Príbeh ponúka dobrodružstvo mladého Charlieho Bucketa vo vnútri továrne na čokoládu excentrického Willy Wonku .Príbeh bol pôvodne inšpirovaný Roald Dahlovymi skúsenosťami s čokoládovou spoločnosťou počas jeho školských rokov. Neuveriteľné príhody chudobného chlapca sa odohrávajú v továrni na čokoládu pána Willyho Wonku – najúžasnejšieho, najskvelejšieho, najfantastickejšieho výrobcu čokolády, akého kedy svet videl. Vie vyrobiť všetko, naozaj všetko čo chce: cukrovú penu s chuťou fialiek, lentilky, ktoré menia farbu každých 10 sekúnd, žuvačku ktorá nikdy nestratí chuť, čokoládovú zmrzlinu, ktorá zostane celé hodiny zmrazená a nemusí byť v chladničke, oblizovacie tapety do detských izieb, horúcu zmrzlinu na chladné dni....a tisíce iných dobrôt od výmyslu sveta. Spolu s Charliem navštívia továreň aj štyri príšerné deti.

ROZDIEL MEDZI KNIHOU A FILMOM:
Vo filme chýbali niektoré dôležité momenty, ktoré boli v knihe veľmi výrazné. Film dodal knihe farebnosť a v niektorých momentoch sa nám zdalo vykreslenie určitých scén až prehnané. Postavy Umpa-Lumpov boli v knihe znázornené realistickejšie a s príjemnejšou podobou. Vo filme boli premenení na škaredých zlých trollov. Podľa nášho osobného názoru námet knihy bol vo filme veľmi zle spracovaný a myslíme si, že Roald Dahl by s tým nebol ani v najmenšom spokojný. Film sám o sebe nebol zlý, ale pre tých, čo knihu čítali, bol obrovským sklamaním.
...z knihy:
Keď sa pán Wonka otočil a zbadal, čo Augustín robí, zvolal: „Ach, to nie! Prosím, Augustín, prosím, nerob to. Mojej čokolády sa ľudské ruky nesmú ani dotknúť!“
„Gusto!“ volala pani Glocková. „Nepočul si, čo ten pán povedal? Okamžite choď odtiaľ preč!“
„Fantastická maškrta!“ pochvaľoval si Augustín a vôbec si nevšímal mamu ani pána Wonku. „Potreboval by som vedro, aby som sa mohol poriadne napiť!“
„Augustín!“ upozorňoval ho znova pán Wonka. Pobehoval hore dolu po brehu, mávajúc vo vzduchu paličkou. „Odíď odtiaľ, skazíš mi tú čokoládu!“„Gusto!“ volala na neho pani
Glocková. „Gusto!“ volal na neho pán Glocka.
No Augustín nepočul nič len volanie svojho obrovského žalúdka. Ležal dolu bruchom na brehu a s hlavou naklonenou nad hladinu chlípal čokoládu ako pes.


...o autorovi:
Roald Dahl bol britský spisovateľ, známy hlavne od roku 1940 tvorbou pre deti i dospelých. K jeho najznámejším dielam patrí "Charlie a továreň na čokoládu" , "Matilda", "Čarodejnica" a "Jakub a obrovská broskyňa. ROALD DAHL, známy britský autor hrôzostrašných poviedok pre dospelých, majster strachu a čierneho humoru, je zároveň jedným z najúspešnejších autorov detských kníh 20. storočia. Deťom od 7 do 12 rokov venoval viac než 20 kníh, prevažne detských bestsellerov, ktoré čítajú deti na celom svete. Nájdeme medzi nimi zbierky humorných básničiek, autobiografické prózy, príbehy zo života detí. Mnohé Dahlove rozprávky boli zdramatizované a sfilmované.
Roald Dahl sa narodil nórskym rodičom Haraldovi Dahlovi a Sofie Magdaléne Dahl née Hesselbergovej. V roku 1880 sa celá rodina presťahovala do Cardiffu. Meno dostal podľa polárneho bádateľa Roald Amundsena, vtedajšieho nórskeho národného hrdinu.V roku 1920, keď mal Roald 4 roky, zomrela jeho sestra Astri na zápal slepého čreva. O rok neskôr zomrel aj jeho otec (na zápal pľúc). Jeho matka sa rozhodla zostať naďalej vo Walese, pretože si jej manžel želal, aby jeho deti študovali v anglických školách. Prvá škola, na ktorú začal Dahl ako 7-ročný chodiť, bola The Cathedral School v Llandaffe. Neskôr (keď mal 9 rokov) prestúpil do internátnej školy Saint Peter's v Weston-super-Mare. Cítil sa tu veľmi osamelo a bol často šikanovaný. V trinástich rokoch začal navštevovať Repton School v Derbyshire. Po dokončení školy nastúpil do firmy Shell a stal sa jedným z obchodných zástupcov pre oblasť východnej Afriky. Počas druhej svetovej vojny pracoval v letectve. Po krátkej chvíli havaroval, čo mu neskôr znemožnilo pokračovať v letectve. Do konca vojny potom pracoval ako Assistant Air Attache v USA. Zomrel na leukémiu vo veku 74 rokov.