Frederick Winslow Taylor

Frederick Winslow Taylor

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor sa narodil 20.marCa 1856 a zomrel 21.marca 1915.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor sa narodil v Germantown, Pensylvánii a zomrel v Philladelphia.

1. Aká bola národnosť Taylora?

Národnosť Taylora bola americká.

1. Do akej rodiny sa narodil Frederic Winslow Taylor?

Frederic Winslow Taylor sa narodil do kresťanskej rodiny tzv. puritánov.

1. Aké boli mená rodičov FrederiCka Winslowa Taylora?

Mená rodičov FrederiCka Winslowa Taylora boli Emilly Anette Winslow a Franklin Taylor?

1. Aké bolo meno manželky FrederiCka Winslowa Taylora?

Meno manželky FrederiCka Winslowa Taylora bolo Louise Sponner.

1. Aké boli mená detí FrederiCka Winslowa Taylora?

Mená detí FrederiCka Winslowa Taylora boli Kempton Taylor, Robert Taylor a Elizabeth Taylor.

1. Akou typickou vlastnosťou sa vyznačoval ako dieťa?

Od svojej mladosti sa pokúšal zlepšiť všetko, čo videl.

1. Ako na túto vlastnosť reagovali jeho rovesníci?

Ostatné deti ho považovali za divného, pretože to vypadalo, že viac sa zaujíma o to, ako je položené ihrisko než na samotnú hru.

1. Ako Taylorova matka pripravovala Taylora na život?

 Už od detstva ho jeho matka vzdelávala.

1. Aký zdravotný problém sa objavil u Taylora, keď bol tínedžer?

Taylor začal trpieť zrakovým problémom, keď bol tínedžerom.

1. Aké povolanie Chceli jeho rodičia, aby robil?

Rodičia Chceli, aby bol právnikom, jeho otec ho prihlásil na Philips Exeter Academy, aby ho pripravili na Harvardovu univerzitu.

1. Ako to všetko nakoniec dopadlo?

 Napriek tomu, že Taylor prešiel prijímacími skúškami s vyznamenaním, tak jeho zlé zdravie a zrak ho prinútili ísť do učenia ako majster a strojník vo spoločnosti Enterprise hydraliC vo Philladephii, kde pracoval od roku 1874.

1. Aké bolo vzdelanie FrederiCka Winslowa Taylora?

Vzdelanie FrederiCka Winslowa Taylora bolo Stevens Institute of Technology, Philips Exeter Academy a Pensylvánska univerzita.

1. Kto bol Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor bol strojný inžinier, pôvodne bol kreslič a technický robotník a neskôr sa stal hlavným inžinierom. Frederick Winslow Taylor bol priamym zakladateľom vedeckého riadenia práce.

1. Za koho je považovaný Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor je považovaný za otca vedeckého manažmentu.

Taylor patril medzi najväčších velikánov v oblasti manažmentu v klasickom období a zastupoval školu klasického riadenia.

1. Aký bol pracovný život FrederiCa Winslowa Taylora?

V roku 1875 mal Frederick Taylor už videnú víziu. V tom čase nastúpil do priemyselnej oceliarskej spoločnosti so sídlom vo Philladelphii, kde pracoval ako pracovník.

V roku 1877 vo veku 22 rokov Frederick Winslow Taylor začal ako úradník v Midvale.

V roku 1878 pracoval v spoločnosti Midvale Steel Company v Utahu v Spojených štátoch. Veľmi rýchlo vystúpil v rámci spoločnosti a vykonal prácu strojníka, vedúceho skupiny, majstra, hlavného majstra a riaditeľa kancelárie, kým sa nestal hlavným inžinierom.

V roku 1881 Taylor začal zavadzať konCept časovej štúdie do spoločnosti Midvale Steel Company.

Na jeseň roku 1882 Taylor začal dávať prvé vlastnosti vedeckého manažmentu do prevádzky.

V roku 1883 získal Taylor titul strojného inžiniera.

Od roku 1890 až do roku 1893 Taylor pracoval ako generálny manažér a konzultačný inžinier pre Manufacturing Company vo Philladelphii.

V roku 1893 Taylor otvoril nezávislé poradenstvo vo Philladelphii.

V roku 1898 Taylor nastúpil do Betlehem Steel. Tu vyvinul s tímom asistentov vysokorýchlostnú oceľ. Firmu opustil v roku 1901.

Po odchode z Betlehem Steel Taylor išiel na písanie, poradenstvo a vyúku svojej teórie.

Taylor získal mnoho uznaní počas Celého svojho života.

 V roku 1906 ho Americká spoločnosť mechanických inžinierov vymenovala za prezidenta, v tom istom roku získal čestného doktora, vymenovanie v oblasti vedy z University of Pensylvania.

V roku 1906 bolo stretnutie Gilberta s Taylorom a Gilbert venoval svoje úsilie o zavedenie vedeckého manažmentu do tovární.

V rokoch 1906-1907 Taylor pôsobil ako prezident American Society of Mechanical Engineers.

 Jeho snaha implementovať svoj systém do riadenia American Society of Mechanical Engineers sa stretla s veľkým odporom.

Potom sa stal profesorom na TuCj School of Business v Darmouth College.

V roku 1911 Taylor zhromaždil rád svojich predošlých článkov do knihy a tieto články predložil American Society of Mechanical Engineers k vydaniu. Jeho knihu predložili komisií na čele s Leonom Alfordorom a na jeho odporučenie sa rozhodli knihu nevydať, pretože v komisií bolo aj niekoľko TaylorovýCh dlhoročných spojencov. 

V roku 1912 sa Taylor objavil pred osobitným kongresom Spojených štátov amerických s úmyslom odhaliť vlastnosti systému riadenia strojov, ktorú vytvoril. 

Taylor mal 45 rokov, keď sa rozhodol ísť z pracoviska do dôchodku, ale naďalej ponúkal prednášky so zámerom presadzovať zásady vedeckého riadenia práce. 

Až do dňa svojej smrti pokračoval v propagácii svojho systému vedeckej organizácie v rôznych akademických a odborných prostrediach.

1. Akí boli ďalší priekopníci Taylorizmu?

Ďalší priekopníci Taylorizmu boli Henry Ganttt, Carl Barth, Horace Hathaway, Morris Cooke, Sanford Thompson a Frank Gilberth.  

1. Čo uskutočnili Taylorovi priekopníci?

Moller Gilberth spolu s Frankom Gilberthom uskutočnili mikro- pohybové štúdie s použitím. pohybových kamier ako aj vyvíjanie povolania s názvom priemyselná, organizačná psychológia.

Vedecký manažment je najviac spojený s prácou Franka a Lille Gilbertových, ktorí sa zaoberali predovšetkým štúdiom fyzickej práce vo výrobných procesoch a skúmali schopnosť zvýšiť produkciu produktu znížením úsilia vynaloženého na ich výrobu.

Výskum racionalizácie robotníckej práce, ktorý viedol Frank Gilbert priniesol trojnásobný nárast produktivity práce.

Lille Gilbertová položil základy pre oblasť manažmentu, ktorý sa dnes nazýva personálny manažment.

Emerson tvrdil, že železnice by mohli ušetriť 1 000 000 USD, keď budú venovať väčšiu pozornosť efektívnosti prevádzky.

Lilian Gilberthová je manželka Franka Gilbetha spolupracovala na pohybových štúdiách a po smrti manžela viedla konzultačnú firmu. Jej originálny prínos je v uplatnení psychológie pri vhodnom umiestnení a výbere pracovníkov, v zaškoľovaní a vytváraní pracovnej klímy. Je považovaná za priekopníčku v oblasti psychológie riadiacej práce.

Frank Gilberth pracoval ako murár a postupne sa vypracoval na pozíciu hlavného dozorcu stavebnej firmy a nakoniec sám sa stal stavebným podnikateľom. Venoval sa konzultaciám v oblasti racionalizácie práce. Snažil sa o zvýšenie výkonu robotníkov. Jeho základným cieľom patrilo vynájdenie jediného najlepšieho spôsobu pre každú prácu. Najlepší spôsob znamenal vykonať prácu s čo najmenším počtom pohybov, vylúčením únavy, maximálnym zrýchlením a zjednodušením. Nazval to tzv. pohybovou štúdiou, z ktorej sa snažil stanoviť pracovné normy. Chcel, aby vo vedeckom riadení nebolo niečo urobiť v čo najkratšom čase, ale najlepším spôsobom. Cieľom bolo znížiť počet potrebných pohybov robotníka na minimum, a tak dosiahnuť maximálnu výkonnosť.

Postupne sa začal zaoberať vplyvom pracovných podmienok na psychiku a tým aj celkovú výkonnosť človeka.

Podľa Gantta pracovník má zaručenú týždennú kvótu, ale ak sa kvóta prekročí, dostane bonus plus vyššiu jednotkovú mzdu.

Taylorovým najbližším žiakom bol Gantt, ktorý sa podieľal na vývoji metód poistného, ktorý robil mapy schémy pre plánovanie výroby. Tieto mapy- schémy sa nazývajú Ganttrove pásové diagramy a tiež prispel k rozvoju teóriu vodcovstva. Ganttove diela charakterizujú vedomie vedúcej úlohy ľudského faktora.

Henry Gantt spolupracoval s Taylorom na viacerých úlohách až do roku 1901, keď si založil vlastnú poradenskú inžiniersku firmu. Jeho prínos spočíva v rozpracovaní metód a postupov denného plánovania pracovných operácii. Na to nadväzuje odmeňovanie a prémiovanie za prekročenie plánovaných výkonov. Odmeňovaný nebol len pracovník, ale aj vedúci. Takým spôsobom chcel prinútiť vedúcich, aby sa robotníkom viac venovali a povzbudzovali k vyššiemu výkonu. 

1. Čo ovládal Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor ovládal technickú stránku priemyslovej výroby. Vo svojom riadení používal teChnokratiCký prístup.

1. Na čo sa zameral Frederick Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor sa zameral na skúmanie človeka ako objektu riadenia.

Vysvetlil rozdiel medzi duševnou a manuálnou prácou. Mzda jeho robotníka bola viazaná na produktivitu, jeho robotnici si dokázali zarobiť viac.

Podľa výsledku najlepších pracovníkov normoval správny spôsob vykonania danej činnosti a optimalizoval podobu pracovného náčinia napríklad veľkosti lopaty. 

1. Aký bol hlavný Taylorov Cieľ?

Hlavný taylorov Cieľ bol maximalizovať výsledok ich práce pri minimalizácii jej spotreby.

1. Aká je Charakteristika človeka podľa Taylora?

Charakteristika človeka podľa Taylora je nasledujúca:

“ človek je ekonomická bytosť, ktorú predovšetkým motivujú peniaze.“

1. Aké sú princípy na zvýšenie efektívnosti produktivity práce robotníkov podľa Taylora?

 Princípy na zvýšenie efektívnosti produktivity práce robotníkov podľa Taylora sú nasledujúce:

1. Študujte, akým spôsobom robotnici vykonávajú úlohy na pracovisku
2. Zbierajte všetky informatívne poznatky pracovníkov o práci
3. Experimentujte so spôsobmi, ako zdokonaliť plnenie úloh
4. Kodifikujte nové metódy plnenia úloh do písomných pravidiel a noriem riadiacich postup
5. Dôkladne vyberajte pracovníkov tak, aby mali schopnosti a znalosti, ktoré zodpovedajú potrebám úlohy
6. Cvičte ich, aby vykonávali úlohy podľa zavedených pravidiel a postupov
7. Stanovte vhodnú alebo prijateľnú úroveň vykonania úlohy
8. Vypracujte výplatný systém, ktorý poskytne odmenu za výkon nad prijateľnú úroveň
9. Nahradiť metódu tzv. “ od oka“ návrh design pracovnej činnosti na základe vedeckej štúdie činnosti
10. Poskytnúť detailné inštrukcie a dohľad nad každým pracovníkom pri plnení jeho úlohy
11. Aké zásady pracovného výkonu formuloval Frederick Winslow Taylor?

Zásady pracovného výkonu, ktoré formuloval Frederick Winslow Taylor sú nasledujúce:

1. Prideľovanie veľkého denného výkonu
2. Normalizovanie podmienok
3. Vysoká odmena za úspešnú prácu
4. Postih v prípade nesplneného výkonu
5. Aké sú zásady vedeckého riadenia organizácie?

Zásady vedeckého riadenia organizácie sú vedecká organizácia práce, voľba pracovníka a odborná príprava, spolupráca, tri základné opatrenia, rozdelenie práce medzi manažérmi a prevádzkovateľmi.

1. Aké je vysvetlenie týchto zásad?
2. Vedecká organizácia práce

Táto koncepcia je priamo spojená s činnosťou tých, ktorí vykonávajú administratívne úlohy.

1. Voľba pracovníka a odborná príprava

Frederick Taylor zdôraznil, že každý pracovník by mal byť vybraný s prihliadnutím na ich špecifické schopnosti.

1. Spolupráca

Taylor uvádza, že je nevyhnutné, aby pracovnici, ktorí v konečnom dôsledku prevádzkujú systém, sledovali rovnaký Cieľ manažérov, zvýšenie výroby a efektívnosti.

1. Tri základné opatrenia

Podľa Taylora sa táto spolupráca dosahuje na základe troch veľmi špecifických opatrení. Prvým z nich je, že platba každému prevádzkovateľovi je za jednotku vykonanej práce. Druhou akciou je organizovanie koordinačnej skupiny operátorov

1. Rozdelenie práce medzi manažérmi a prevádzkovateľmi

Nakoniec pre Taylora je nevyhnutné, aby pracovná záťaž manažérov a pracovníkov bola rovnocenná.

1. Aký je princíp teórie vedeckej správy?

Teória vedeckej správy FrederiCa Taylora je založená konkrétne na vytvorení systému prostredníctvom ktorého by zamestnávateľ a zamestnanec mohli vnímať čo najväčší prínos a prosperitu, ako je to možné.

Na dosiahnutie tohto Cieľa musí administratíva zabezpečiť, aby jej zamestnanci mali neustálu odbornú prípravu a kvalitu, aby boli vo svojej práci lepší a lepší, čo vedie k lepšiemu výsledku vo výrobe. 

1. Normalizovanie podmienok

Robotník dostal prácu na Celý deň a musel mať k tomu podmienky a pomôcky.

1. Akých bolo 9 vlastností pre kvalitného manažéra podľa FrederiCka Winslowa Taylora?

9 vlastností pre kvalitného manažéra podľa FrederiCka Winslowa Taylora sú inteligencia, vzdelanosť, zvláštne a odborné znalosti, zručnosť alebo sila, energickosť, pevná povaha, poctivosť, zdravý úsudok a dobré zdravie.  

1. Aká bola hlavná Taylorova práca?

Hlavná Taylorova práca bolo vyše 20-ročné skúmanie najlepšieho spôsobu pre každú prácu, ktorá sa má urobiť.

1. Aké sú hlavné príspevky Taylora?

Hlavné príspevky Taylora sú ako prvý navrhol vedecký prístup k práci ,vyzdvihol potrebu plánovať prácu ,zaviedol myšlienku výberu zamestnancov, propagoval špecializáciu pracovníkov ,posilnil úlohu administrátorov, prispel k rastu a rozvoju riadiacich fakúlt ,ako prvý zdôraznil úlohu pracovníka Chcel zosúladiť úlohy manažérov s úlohou pracovníkov, jeho myšlienky presahovali oblasť podnikania

1. Aké je vysvetlenie týchto príspevkov?
2. Ako prvý navrhol vedecký prístup k práci

Jeho skúsenosti ako prevádzkovateľ a manažér dielne mu umožnili zistiť, že pracovnici nie sú tak produktívni ako by mohli byť a že znížili výkonnosť spoločnosti.

Preto navrhol vedecký prístup, pozorovať spôsob, akým pracovali, aby zistili, ktoré činnosti oneskorili prácu najviac a reorganizovať organizáciu najproduktívnejším spôsobom. 

1. Vyzdvihol potrebu plánovať prácu

Taylor ako prvý odhadol, že na vytvorenie akéhokoľvek produktu v kratšom období bolo potrebné naplánovať kroky, ktoré sa majú prijať a zodpovednosti všetkých účastníkov v rámci tohto procesu.

1. Zaviedol myšlienku výberu zamestnancov

Taylor poznamenal, že všetci pracovnici majú rôzne zručnosti, takže je potrebné im priradiť jednu činnosť

1. Propagoval špecializáciu pracovníkov

Táto skutočnosť znamenala, že zamestnanci aj správcovia by boli vyškolení v konkrétnych úlohách.

1. Prispel k rastu a rozvoju riadiacich fakúlt

Vďaka tomuto fenoménu sa administratívne fakulty v USA a neskôr na Celom svete znásobili a vytvorila sa nová disciplína priemyselné inžinierstvo.

1. Ako prvý zdôraznil úlohu pracovníka

V tomto období bolo novinkou, že produktivita práce závisela aj od zamestnancov a bolo potrebné ich trénovať, hodnotiť a motivovať k tomu , aby v práci čo najviac pracovali.

1. Chcel zosúladiť úlohy manažérov s úlohami pracovníkov

Počas jeho pozorovania si Taylor všimol, že pracovnici nie sú motivovaní dať maximum v práci, pretože podľa neho nemali pocit, že by ich uprednostňovali.

1. Jeho myšlienky presahovali oblasť podnikania

Po zverejnení Zásady vedeCkého manažmentu Taylorove myšlienky sa začali pozorovať aj mimo priemyslu.

1. Aké organizačné opatrenia zaviedol Taylor do svojej praxe?

Organizačné opatrenia, ktoré zaviedol Taylor do svojej praxe sú nasledujúce:

1. Načasovanie
2. Karty s pokynmi
3. Metódy rekvalifikácie pracovníkov
4. Plánovacia kancelária
5. Zber sociálnych informácii

Značný význam pripisoval správnemu systému disciplinárnych sankcií a pracovných stimulov.

1. Aký je pohľad Taylora na systém miezd za prácu a bonusu?

Pracovníci by mali dostávať mzdu v pomere k ich príspevku. Pracovníci, ktorí vyrobia viac ako je stanovená denná sadzba, by mali dostávať vyššie mzdy , t.j. diferencované mzdové tarify. 

1. Aký ohlas mali Taylorove odporúčania?

Na jednej strane sa Taylorove názory v mnohých podnikoch rozšírili. Na druhej strane vyvolali silné protesty medzi robotníkmi a odbormi, čo sa v roku 1912 prejednávalo až na úrovni zvláštnej komisie kongresu USA. V roku 1915 robotnici a odbory v zbrojárskom priemysle presadili zákaz TaylorovýCh odporúčaní o úkolovom odmeňovaní.

1. Aké sú prínosy vedeckého manažmentu?

Prínosy vedeckého manažmentu sú nasledujúce?

1. Vytvorenie vedy o riadení
2. Vedecký výber a výcvik pracovníkov
3. Dosiahnutie harmónie spolupráce medzi vedúcimi a robotníkmi
4. Rozdelenie práce a zodpovednosti medzi vedenie a robotníkov
5. Pomocou vedeckej analýzy študovať pracovný proces a určiť lepšie dokončenie úlohy
6. Poskytovať zamestnancom zdroje potrebné na efektívne vykonávanie ich úloh
7. Dôležitosť spravodlivých stimulov pre pracovníkov na zlepšenie produktivity
8. Plánovacie oddelenie a organizačné činnosti zo samostatnej práce
9. Taylor ako jeden z prvých použil v mzdovom systéme presný výpočet namiesto intuície
10. Aké sú nedostatky Taylorovho systému?

Nedostatky taylorovho systému sú nasledujúce:

1. Administratíva mala výkon, ktorý sa považoval za nedostatočný. Prostredníctvom svojho zlého hospodárenia podporovala prestoje u zamestnancov, čo spôsobilo deficit vo výrobe
2. Mnohé metódy používané v procesoch boli veľmi Chybné a len podporovali vyčerpanie pracovníka.
3. Manažment nebol oboznámený s vlastnými procesmi spoločnosti
4. Pracovné metódy neboli jednotné, čím sa Celý proces stal veľmi neefektívnym
5. Jednostranné zameranie na proces výroby a na jej technickú stránku
6. Prehnaný determinizmus voči človeku, človek bol iba nástrojom na plnenie úloh
7. Preceňovanie experimentu, slepé rešpektovanie odvodených pravidiel bez hlbšieho pochopenia zmyslu, významu a širších súvislosti
8. Neoverené predpoklady o motivácii zamestnancov, zúžené iba na vzťah výkonu a odmeny
9. Prísne oddelenie riadiacej a výkonnej práce a tým aj vedúcich robotníkov, znižuje záujem zamestnancov o Ciele organizácie
10. Doktrína bola založená na mechanickom chápaní človeka, jeho miesta v organizácii a podstaty jeho aktivít
11. Taylor a jeho nasledovníci videli v robotníkovi iba vykonávateľa jednoduchých operácii a prostriedok na dosiahnutie cieľa
12. Taylor neuznával nezhody, rozpory a konflikty medzi ľuďmi
13. V doktríne sa zohľadňovali len materiálne potreby robotníkov
14. Čo kritizujú súčasní teoretici manažmentu na Taylorovi?

Súčasní teoretici manažmentu na Taylorovi kritizujú, že sa nezameral na riadiaci aparát, kde mohol nájsť tiež rezervy. 

1. Aké boli propagačné techniky Taylora?

Propagačné techniky Taylora boli nasledujúce:

1. Taylor sľuboval zjednotenie práce a kapitálu
2. Pri propagácii svojich myšlienok sa uchyľoval k istému klamaniu, tvrdil, že nikdy nedošlo ku štrajkom robotníkov riadených vedeckým manažmentom
3. S víťazstvom Veleckého manažmentu by odbory nemali čo na práci, nemohli by teda ani obmedzovať vedecké postupy
4. Aký je princípy vedeckého riadenia?

Vedecké riadenie je teória manažmentu, ktorá analyzuje a syntetizuje vedecké postupy.

Základné princípy školy vedeckého manažmentu sú nasledujúce:

1. Vývoj optimálnych metód na vykonávanie práce na základe štúdie nákladov na čas, pohyby a úsilie
2. Absolútne dodržiavanie vyvinutých noriem
3. Výber, školenie a umiestňovanie pracovníkov na tie pracovné miesta, kde môžu poskytnúť najväčší úžitok
4. Mzda na základe výsledkov práce
5. Rozdelenie riadiacich funkcii do samostatnej oblasti odbornej činnosti
6. Udržiavanie priateľských vzťahov medzi pracovníkmi a manažérmi  
7. Aký je hlavný cieľ vedeckého riadenia?

Hlavným cieľom vedeckého riadenia je zlepšenie ekonomickej efektívnosti, najmä produktivity práce.

Vedecký manažment sa vyznačuje snahou zvyšovať efektívnosť práce pomocou vedeckých metód na najnižších úrovniach podnikovej štruktúry. Vedecký manažment zaviedol úkolovú mzdu namiesto časovej mzde.

1. Aký je princíp Taylorovej teórie manažmentu?

Princíp Taylorovej teórie manažmentu je nasledujúci:

1. Taylor veril, že analýzou práce je možné nájsť najlepší spôsob uskutočňovanie práce
2. Taylor veľký dôraz kládol na normovanie a ergonómiu pracovných pohybov, po stanovení normy nepoužíval priemernú hodnotu, ale najlepší výkon
3. Pracovné činnosti rozložil na jednotlivé zložky, ktoré stopoval stotiny sekundy
4. Kombinácia jeho metód časových štúdii s metódami pohybových štúdii Franka Gilbretha pomohla vzniku štúdii času a pohybu
5. Vytvorenie skutočnej vedy o riadení
6. Vedecký výber robotníkov
7. Vedecký výcvik a zdokonaľovanie robotníkov
8. Čo najpriateľskejšia spolupráca vedúcich s robotníkmi
9. Jasne vymedzená dĺžkou denná norma práce
10. Normalizácia a porovnateľnosť podmienok
11. Systematické vzdelávanie pracovníkov
12. Prevzatie výkonu a odmeny
13. Vzájomná kolegiálna spolupráca a vzájomne zdieľanie najlepších pracovných postupov
14. Aký je princíp taylorizmu?

Princíp taylorizmu je nasledujúci

1. Inžiniersky prístup k racionalizácii práca, snaha o racionálne organizovanie a plánovanie
2. Snaha o evidenciu nákladov vzhľadom na výsledky
3. Úvahy o zvyšovaní motivácie k výkonu, dôraz na výber a prípravu ľudí formou výcviku a školenia
4. Potreba špecializácie a vzdelávania zamestnancov
5. Kto bol vynálezcom termínu vedecké riadenie?

Autorom termínu vedecké riadenie bol právnik L.D. Brandeis.

1. Čo inspirovalo Taylora k prevzatiu termínu vedecké riadenie?

 Frederick Winslow Taylor ho šikovne prevzal, keď si uvedomil jeho obchodný potenciál.

1. Aké boli publikácie FrederiCka Winslowa Taylora?

Publikácie FrederiCka Winslowa Taylora boli Poznámky k Beltingu, úprava miezd na účinnosti, Obchodný manažment, Na umení rezania kovov FrederiCka Winslowa Taylora, Zásady vedeckého manažmentu.

1. Koľko patentov vydal FrederiCk Winslow Taylor?

Frederick Winslow Taylor Celkom 42 patentov.

1. Aká je história vedeckého riadenia po smrti Fredericka Winslowa Taylora?

Do 20.rokov minulého storočia bolo vedecké riadenie stále vplyvné, ale vstúpilo do súťaže so synkretizmom a ďalšími protichodnými alebo komplementárnymi myšlienkami.

 Vedecké riadenie ako odlišná teória alebo myšlienková škola bola zastaraná v 30.rokoch minulého storočia, väčšina tém tohto manažmentu je dôležitou súčasťou priemyselného inžinierstva a manažmentu.

1. Aké témy z vedeckého manažmentu sa objavujú aj v súčasnosti?

Medzi témy z vedeckého manažmentu, ktoré sa objavujú aj v súčasnosti patria analýza, syntéza, logika, racionalita, empirizmus a pracovná morálka.

1. Aké boli Citáty FrederiCka Winslowa Taylora?

 Citáty FrederiCka Winslowa Taylora boli nasledujúce:

1. Hlavným Cieľom manažmentu by malo byť zaistenie maximálnej prosperity pre zamestnávateľov spojené s maximálnou prosperitou pre každého zamestnanca
2. Myslím, že žiadna kniha nie je taká podnetná než história obetavého a úspešného života
3. V minulosti bol muž na prvom mieste, v budúcnosti musí byť systém na prvom mieste
4. Sledujeme ako miznú lesy. Zdroje vody sa vyčerpávajú. Našu pôdu splachujú pôvodne do mora. A na dohľad je vyčerpanie zásob uhlia a železa. Ale najmohutnejšie plytváme ľudskou snahou, pretože, keď ľudia každý deň konajú mylne, nesprávne a neefektívne, tak je to menej vidieť a len málokto si to všíma
5. Aby mal manažér akúkoľvek nádej na získanie iniciatívy svojich zamestnancov musí dať svojim robotníkom nejakú špeciálnu motiváciu nad rámec toho čo sa dáva v priemere. Táto motivácia môže byť podávaná niekoľkými rôznymi spôsobmi ako napríklad túžbou na rýchle povýšenie a postup, vyššími platmi, kratším pracovným časom, lepším okolím a pracovnými podmienkami. Táto špeciálna motivácia by mala byť sprevádzaná touto osobnou úvahou a priateľským kontaktom s jeho pracovníkmi, ktorý pochádza iba z pravého a láskavého záujmu o blaho jeho podriadených.
6. V minulosti bol muž na prvom mieste, v budúcnosti musí byť systém na prvom mieste. To však v žiadnom prípade neznamená, že veľkí Chlapi nie sú potrební. Naopak, prvým Cieľom každého dobrého systému musí byť rozvoj prvotriednych mužov a pod systematickým manažmentom sa najlepší človek dostane ku top istejšie a rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
7. Táto rýchlejšia práca môže byť zabezpečená Cez presadzovanú štandardizáciu metód, presadzované osvojovanie najlepších nástrojov a pracovných podmienok a presadzovanú kooperáciu. A povinnosť presadzovania osvojovania štandardov a osvojovania tejto kooperácie ostáva na manažmente.
8. Práca by mala zahrňovať prestávky v práci, tak že pracovník má čas zotaviť sa od únavy.