Pneumónie

Pneumónie

Výhody a nevýhody aplikátorov kyslíka

Kyslíkové aplikátory:

• Kyslíková maska
• Kyslíkové okuliare
• Inkubátor
• Hyperbarická komora

Kyslíková maska: privádza k pacientovi približne 7-9 l kyslíka za minútu. Kyslíková maska sa nepoužíva u pacientov:

1. a) v bezvedomí – viazne kontrola dýchania, v prípade vracania hrozí aspirácia vývratkov,
2. b) s nauzeou – pacient často prerušuje dýchanie, aby použil emitnú misku,
3. c) nepokojných- tlak masky zvyšuje nepokoj pacienta a je pravdepodobné, že sa ju pokúsi strhnúť.

Kyslíkové okuliare: privádzajú k pacientovi približne 2-6 l kyslíka za minútu, využiteľnosť je asi 25%. Ľahko

sa nasadzujú, nerušia ho pri jedení ani rozprávaní a umožňujú mu pohyb.

Inkubátor: postieľka pre nedonosených novorodencov, riadená je v ňom teplota, vlhkosť vzduchu a priamo zabudované zariadenie na aplikáciu kyslíka, kyslík sa zavádza podľa potreby a prívod sa riadi.

Nevýhoda – nedonosencom, ktorým nedovierajú očné viečka – chrániť pred priamym prívodom kyslíka, aby sa nepoškodila rohovka.

Hyperbarická komora: uzavretý box, do ktorého sa kyslík privádza pri vyššom tlaku, ako je atmosférický tlak.

• využíva sa u pacientov (jeden alebo viacerí pacienti súčasne), pri liečbe s gangrénou a pri ťažkých otravách oxidom uhoľnatým, ktorý sa viaže na Hb a znemožňuje väzbu kyslíka a preto je potrebné zvýšiť obsah kyslíka v plazme,
• !!! so stúpajúcim kyslíkom sa človek zbavuje dusíka – nutný je pozvoľný prechod zo zmenenej atmosféry do normálnej.

Nosohltanový katéter – katéter z plastu s niekoľkými otvormi na konci,

• zavádza sa do úrovne čipku väčšinou pacientom v bezvedomí, ak je zavedený hlbšie, vyvolá nauzeu,
• vzdialenosť nameriame pomerom vzdialenosti od špičky nosa chorého k jeho ušnici,
• pred zavedením (Mesocain gél), zavádzame nosným prechodom – nenásilne, skontrolujeme (pac. otvorí ústa,

ak môže, alebo otvoríme ich my) a fixujeme,

• prívod – 4-6l/ min. – 60% koncentrácia kyslíka vo vdychovanej zmesi.

Nevýhoda – veľmi vysušuje sliznicu.

Odchýlky od normy pri hodnotení frekvencie, kvality a pravidelnosti dýchania u dospelého človeka

Frekvencia dýchania: EUPNOE- normálne dýchanie (16 -18ꞌ)

BRADYPNOE- spomalené dýchanie (menej ako 16ꞌ)

TACHYPNOE- zrýchlené dýchanie (viac ako 18ꞌ)

APNOE- zastavenie dýchania

APNOICKÁ PAUZA- prerušované dýchanie

Kvalita dýchania: DYSPNOE – sťažené a hlasité dýchanie so zapojením pomocných dýchacích svalov do dýchania – pacient má pocit nedostatku vzduchu: inspiračná (namáhavý nádych), expiračná (namáhavý výdych).

HYPERVENTILÁCIA – prehĺbené dýchanie

HYPOVENTILÁCIA- plytké dýchanie

PISKOTY, VRZGOTY – výskyt dýchacích fenoménov

Pravidelnosť dýchania:

Sleduje a hodnotí sa postup dychovej vlny – inspíria a expíria.

CHEYNOVO-STOKESOVO DÝCHANIE – nepravidelné, jednotlivé dychy sa zrýchľujú, zväčšuje sa ich objem, následkom čoho sa dychová ventilácia znižuje a nasleduje apnoická pauza (pri poškodení CNS).

BIOTOVO DÝCHANIE – normálne alebo plytké a pravidelné dýchanie, strieda sa s apnoickými pauzami (výskyt pri otravách, zápaloch mozgu).

KUSSMAULOVO DÝCHANIE – hlboké, pravidelné a hlasité dýchanie (výskyt pri acidóze, diabetickej kóme).

Prvá pomoc pri hemoptýze

Príčiny: poranenie hrudníka a pľúc, zápalové (TBC) či nádorové ochorenie pľúc.

Hemoptýza - vykašlávanie krvi, hemoptoe - masívna hemoptýza.

PRP:

• uložiť postihnutého do polosedu s podloženým chrbtom,
• pri chrlení položiť chorého na bok, aby krv mohla vytekať,
• chladný obklad na hrudník,
• podať studený nápoj (nepodávať pri zvracaní),
• protišokové opatrenia (5 T),
• kontrolovať životné funkcie,
• volať ZZS.

V zdravotníckom zariadení:

• uložiť pacienta do Fowlerovej polohy s podloženým chrbtom,
• pri chrlení položiť chorého na bok, aby krv mohla vytekať,
• zabezpečiť emitnú misku a buničitú vatu,
• upokojiť pacienta,
• chladný obklad na hrudník,
• podať studený nápoj (nepodávať pri zvracaní),
• privolať lekára,
• zabezpečiť odber krvi na KS a Rh faktor.

Imobilizačný syndróm na dýchacom systéme (prevencia)

• Pacienta pravidelne polohujeme do sedu alebo polosedu (tieto polohy zlepšujú ventiláciu dolných častí pľúc). Polohu fixujeme debničkou alebo vankúšom.
• Minimálne 3-krát denne realizujeme s pacientom jednoduché dýchacie cvičenia, ktoré zlepšujú pľúcnu ventiláciu. Vysvetlíme mu správnu techniku – nadychuje sa nosom najprv do pľúc, potom do „brucha”, zadrží dych a pomaly vydýchne. Cvičenie môžeme spestriť vydychovaním cez slamku, nafukovaním balóna alebo dýchaním cez guľôčkový ventil.
• Pacientovi zabezpečíme dostatočné množstvo tekutín (minimálne 2 500 ml za 24h) v pravidelných hodinových intervaloch. Dostatočná hydratácia znižuje hustotu hlienu.
• Nabádať k vykašlávaniu hlienu (p.p. odsávať).