Liečivá ovplyvňujúce vegetatívny a motorický nervový systém

Prírodné vedy » Medicína

Autor: telushkaa
Typ práce: Referát
Dátum: 20.09.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 604 slov
Počet zobrazení: 18 297
Tlačení: 599
Uložení: 559
Liečivá ovplyvňujúce vegetatívny a motorický nervový systém

Periférny nervový systém
Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých súčastí, ktoré sú anatomicky aj funkčne odlíšiteľné, ale na druhej strane sú spolu poprepájané a navzájom sa ovplyvňujú.

Organizácia a funkcia vegetatívneho nervového systému
Vegetatívny (autonómny, vôľou neovládaný) nervový systém pozostáva z aferentných, centrálnych a eferentných nervových buniek. Vlákna aderentných nervových buniek prechádzajú zmiešanými nervami, ktoré zabezpečujú vnímanie bolesti a reguláciu kardiovaskulárnych a respiračných reflexov.
  Centrálne oblasti autonómnej regulácie nie sú v mozgu striktne ohraničené. Najvyššie položenou oblasťou autonómnej regulácie je hypotalamus. Ostatné centrá sa nachádzajú v  nižších častiach CNS.
  Eferentné nervové vlákna vedú k periférnym orgánom a tkanivám, ktorých funkcie regulujú. Delia sa na sympatikový nervový systém a parasympatikový autonómny nervový systém. Niektoré tkanivá sú inervované sympatikom (väčšina ciev, slezina, potné žľazy, vlasové folikuly alebo len parasympatikom (žľazy žalúdka a pankreasu). Sympatikové a parasympatikové vlákna sú prerušené v gangliách a majú časť preganglionovú a postganglionovú.
Prenos  nervových  vzruchov  v  synapsách  (neurotransmisia)  je sprostredkovaný prenášačmi – mediátormi (neurotransmitermi). Tento prenos sa uskutočňuje tam, kde lončí jeden a pokračuje druhý neurón (ganglión) alebo sa tam nachádza tkanivo ním ovlídané (bunky, žľazy). Pri prenose vzruchu vo všetkých gangliách (sympatikových) aj parasympatikových a z postganglionových zakončení parasympatika na cieľový orgán (myokard, hladký sval, žľazy) je mediátorom acetylcholín (Ach). Prenos vzruchu z postganglionových zakončení sympatika na cieľový orgán sprostredkúva noradrenalín  (NA). Zvláštne postavenie má adrenalín (A)., ktorý sa z drene nadobličky uvoľňuje do krvi a tak sa dostáva k cieľovým tkanivám.
Každý z mediátorov je syntetizovaný v jemu zodpovedajúcich neurónoch alebo bunkách nadobličky, uskladňovaný v cytoplazme a chránený pred inaktiváciou v intracelulárnych granulách. Po stimulovaní príslušnej bunky depolarizáciou membrány spôsobenou akčným potenciálom sa mediátory z granúl uvoľňujú do synaptickej štrbiny, kde interagujú s príslušnými receptormi. Tým sa vzruch prenáša na ďalší neurón v inervovanom tkanive (srdce, hladký sval čreva alebo bronchov, kostrový sval, žľaza). Ukončenie pôsobenia mediátora sa deje jeho metabolickou inaktiváciou príslušnými enzýmami (ACh, NA, A) Enzýmy metabolizujúce katecholové amíny (NA, A) sú monoaminooxidáza (MAO) a katechol-O-metyltransferáza (COMT). Enzýmom inaktivujúcim Ach je acetylcholínesteráza (AChE). Okrem pravej AChE v synapsách sa v mnohých tkanivách nachádza pseudocholínesteráza, ktorá nemá takú substratovú špecifitu ako pravá AChE a inaktivuje aj ďalšie estery ako xametónium a prokaín (lokálne anestetikum),
  Na rozdiel od ACh,  ktorý je úplne  inaktivovaný v synaptickej štrbine, je veľká časť NA spätne vychytávaná a znovu využitá pre ďalší prenos vzruchu.

Organizácia a funkcia motorického nervového systému
Somatický  (motorický)  nervový  systém  sa  od  vegetatívneho líši  vo viacerých anatomických a funkčných vlastnostiach. Inervuje len priečne pruhované (kostrové) svaly, nervové vlákno  vedúce z CNS nie je prerušené v gangliách ani nevytvára periférne nervové pletence (plexus) a systém  je úplne ovládaný vôľou. Pre zvýšenie rýchlosti vedenia vzruchu sú nervové vlákna myelinizované, na rozdiel od vegetatívneho nervového systému, kde sú myelinizované len pregangliónové nervové vlákna. Rovnako ako vo vegetatívnych vláknach parasympatika je aj v motorickom nervovom systéme mediátorom Ach. To má veľký význam z hľadiska možnosti ovplyvnenia motorického nervového systému niektorými látkami, ktoré ovplyvňujú aj vegetatívny parasympatický nervový systém.
 
Receptory vegetatívneho a motorického nervového systému
Lieky ovplyvňujúce  funkcie  vegetatívneho  nervového  systému  môžu  pôsobiť na viacerých anatomických úrovniach (CNC, gangliá, synapsy vo výkonných orgánoch). Okrem iného však môžu interferovať s fyziologickými mediátormi aj na viacerých typoch receptorov, ktoré sú typické pre vegetatívny parasympatický,  sympatický alebo motorický nervový systém. V gangliách vegetatívneho NS a v synapsách neurosvalovej platničky motorického NS sa nachádzajú cholínergické  nikotínové (N) receptory. V synapsách efektorových orgánov parasympatika sa nachádzajú cholinergické muskarínové (M) receptory.

1. Látky ovplyvňujúce vegetatívny nervový systém
Liečivá, ktoré používame v klinickej praxi môžu  v zásade zvýšiť alebo znížiť aktivitu jednotlivých periférnych nervových systémov.  Ak ovplyvňujú sympatikový NS, nazývame ich sympatikotropné látky, ak parasympatikový systém, voláme ich parasympatikotropné latky. Ak zvyšujú aktivitu  sú to sympatolytiká alebo parasympatolitiká. Látky ovplyvňujúce motorický nervový systém a prenos v neuromuskulárnej platničke voláme myorelaxanciá, pretože relaxujú až paralyzujú kostrové svaly. Neexistuje zvláštna skupina látok zvašujúcich tonus kostrových svalov. Ten sa dá zvýšiť látkami nepriamo zvyšujúcimi obsah Ach v neuromuskulárnej platničke.
 
1.1 Sympatikomimetiká
Sympatikomimetiká vyvolávajú účimky podobné ako sú po pôsobení endogénneho NA a A.. Ich efekt bude výsledkom prioritného ovplyvnenia typu a lokalizácie receptora. Prirodzené katecholové amíny neprechádzajú hematoencefalickou bariérou, preto ak sú podané do organizmu ako lieky, ovplyvňujú len receptory v periférnych tkanivách. V CNS pôsobií len NA alebo A, ktorý tam vznikol. Syntetické látky a prirodzené alkaloidy prechádzajú do CNS, preto ovplyvňujú aj beta- receptory v mozgu.
Sympatomimetiká delíme podľa toho, či sa priamo viažu na receptor a aktivujú ho, na - priame, alebo nepriamo ovplyvňujú pohyb či metabolizmus mediátora, na – nepriame. Okrem toho rozoznávame neselektívne (pôsobia na viaceré podtypy receptorov alfa- aj beta-) a selektívne (pôsobia na jeden podtyp receptora)
 
Mechanizmus účinku
Sympatomimetiká  pôsobia  stimuláciou sympatikových  receptorov (priame) alebo ovplyvnením metabolizmu alebo spätného nasávania mediátora zo synaptickej štrbiny (nepriame). Stimulácia alfa- receptorov znamená zvýšenie aktivity fosfolipázy s následným vtokom kalcia do bunky a aktiváciou, alebo zníženie intracelulárnej koncentrácie cyklického adenozínmonofosfátu (cAMP), spojené s inhibíciou.  Stimulácia beta- receptorov znamená zvýšenie intracelulárnej koncentrýcie cyklického adenozínmonofosfátu, čo v niektorých tkanivách znamená stimuláciu (srdce) v iných inhibíciu (hladký sval). Nepriamo pôsobiace látky môžu byť primárne metabolizované na „falošné mediátory“ (metyl-DOPA), ktoré cez stimuláciu regulačných receptorov inhibuju vyplavovanie mediátora a tým činnosť sympatikového systému, a preto  sa paradoxne chovajú ako sympatolytiká.
 
Klinické použitie
Využitie alfa- sympatikomimetických účinkov sa uplatňuje v navodení lokálnej alebo systémovej vyzokonstrikcie. Vyvolaním vazokonstrikcie po ich pridaní (drenalín, fenylefrín) k lokálnym anestetikám sa zníži rezorpcia lokálnych anestetík a tým sa predĺži ich účinok a zníži ich toxicita. Vo forme kvapiek sa alfa sympatomimetiká používajú na vyvolanie lokálnej vazokonstrikcie pri opuchu nosovej sliznice pri rhinitíde (nafazolín). Systémová vazokonstrikcia vyvoláva periférny analeptický efekt, ktorý sa využíva v prevencii a terapii hypotenzívnych stavov, kolapsu alebo šokových stavov (noradrenalín, efedrín, fenylefrín, hydroxyamfetamín). Podobne možno  fenylefrín a hydroxyamfetamín využiť v očnom lekárstve ako mydriatiká.
V popredí využitia beta-sympatikomimetických  stojí bvronchodilatácia pri terapii záchvatu astmy alebo chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Pri sínusovej bradykardii sa používa izoprenalín. Efedrín, amfetamín a metamfetamín majú stimulačné účinky na CNS.
Nepriamo  pôsobiace  sympatomimetikum  metyl-DOPA  znižuje  krvný  tlak centrálnym mechanizmom. Tyramín  je súčasťou tvrdých syrov, preto je ich konzumácia v kombinácii s inhibítormi MAO kontraindikovaná. 
 
Spôsoby aplikácie
Prirodzené mediátory NA a A sa aplikujú výlučne parenterálne (subcutánne a intravebózne), pretože v GIT sa rýchle rozkladajú a sú neúčinné. Efedrín  ale aj syntetické látky je možné aplikovať parenterálne aj perorálne. Pre lepšiu účinnosť a menšie nežiadúce účinky sa bronchodilatancia (salbutamol) aplikujú vo forme sprayov. Nafazolin do nosa a fenylefrín do oka (ako mydriatikum) sa podávajú vo forme kvapiek či sprayov.

1.2  Sympatikolytiká
Sympatolytiká sú látky blokujúce  účinky prirodzených mediátorov (NA a A) alebo ostatných sympatomimetík na receptoroch rôznych tkanív, či v CNS.

1.2.1  alfa-sympatolytiká (alfa-adrenolytiká)
Hlavné pôsobenie týchto látok sa koncentruje na kardyovaskulárny systém. Majú schopnosť konvertovať presorický efekt alfa-sympatomimetík (napr. Adrenalín) na efekt depresorický. Po ich kombinácii s noradrenalínom dochádza k výraznej vazodilatácii. Po blokáde alfa-receptorov sa uplatní jeho účinok na beta-receptory čím sa vazodilatácia prehlbuje a dochádza k poklesu TK. Prechádzajú cez hematoencefalickú bariéru a alfa-blokádou v CNS môžu vyvolať rôzne nežiadúce účinky (depresia, excitácia, kŕče).
Blokádou alfa-receptorov sa mení aj sekrécia inzulínu a glukagónu. Po blokáde  alfa-receptorov sa uplatní beta-stimulačný účinok a dochádza k zvýšeniu cirkulujúceho inzulínu.

1.2.2 Nepriamo pôsobiace sympatolytiká
Látky, ktoré  zasahujú  do  tvorby,  ukladania  a  uvoľňovania  NA  (znižujú uvedené procesy) nazývame nepriamo pôsobiace sympatikolytiká. Medzi uvedenými sympatikolytikami nerozlišujeme alfa- resp. Beta-lytiká, lebo výsledkom ich účinku je znížená ponuka NA na obidvoch adrenergných receptoroch (alfa aj beta). Nepriamo pôsobiace sympatikolytiká pôsobia niektorým z týchto mechanizmov:
- Po podaní falošného prekurzora, „tvorba falošného mediátora“, ktorý je menej účinný ako 
  noradrenalín (metyl-DOPA).
-  Deplécia noradrenalínu v zásobných granulách (guanetidín) inhibíciou vstupu NA do
  granúl. V cytoplazme prítomný Naje rozkladaný tam prítomnou MAO.
- Znížené uvoľňovanie NA: - zníženie priepustnosti membrán (guanetidín)
- aktiváciou presynapticky lokalizovaných alfa-adrenergných
  receptorov (klonidín).

1.2.3 beta-sympatolytiká (beta-blokátory, beta-adrenolytiká)
 
Kompetetívne a reverzibilne antagonizujú účinky vyvolané beta-sympatikomimetikami.
Tie, tie ktoré sú účinné predovšetkým v srdci, sú označované ako kardioselektívne (atenolol, acebutolol, bisoprolol, celiprolol). Tie ktoré prevážne pôsobia aj na beta2 receptory a antagonizujú vazodilatáciu, sú označované  ako neselektívne sympatikolytiká. Väčšina sympatikolytik  sú neselektívne (propranolol, timolol, karvedilol) a sú rovnako účinné na obidva typy receptorov. Niektoré z beta-sympatikolytík majú aj čiastočnú vnútornú aktivitu -ISA (pindolol). Znižujú frekvenciu srdca, znižujú kontraktilitu srdcového svalu a znižujú systolický objem. Pôsobia tiež antiarytmicky.
Priamy účinok beta-sympatolytík na cievy je nevýrazný. Blokujú však vazodilatačný účinok vyvolaný beta-sympatomimetikami.  Napriek tomu sa po ich podaní vždy prejaví hypotenzívny efekt, ktorý je spôsobený účinkom na srdce a znížením renínu v obličkách.
 
Klinické použite
Terapeutické použitie alfa-sympatikolytík sa osvedčilo pri terapii hypertenzie, kontrole kolísavého tlaku pri nádodre drene nadobličky, úprave poruchy periférnej cirkulácie ale aj pri liečbe hypertofie prostaty.  Lieky zo  skupiny  beta - sympatolytík  patria  k mimoriadne dôležitým prostriedkom prevencie a úpravy funkcií kardiovaskulárneho systému. Nachádzajú veľké uplatnenie pri terapii anginy pectoris. Sú  liekmi prvej voľby pri terapii hypertenzie. Popri znížení systolického objemu hrá úlohu aj  inhibícia tvorby renínu a niektoré účinky v CNS. Ďalšou dôležitou indikáciou sú srdcové dysrytmie. Dlhodobé podávanie beta-blokátorov po prekonaní infarktu myokardu znižuje výskyt ďalších infarktov a predlžuje prežívanie pacientov. Propranolol, , timolol a metoprolol sa využívajú aj pri liečbe migrény a timolo aj pri liečbe glaukómu.

Spôsoby aplikácie
Sympatikolytiká je možné aplikovať perorálne aj parenterálne. Niektoré beta-blokátory (propranolol) podliehajú po absorbcii z GIT silnej metabolizácii v pečeni ešte pred tým, ako sa dostanú k cieľovým orgánom. Preto sa u nich líši beľkosť p.o. A i.v. Dávky až v pomere 40:1.
 
Nežiadúce účinky
Ortostatická hypotenzia, tachykardia, bradykardia, poruchy GIT, bronchokonstrikcia a i.
 
1.3  Parasympatomimetiká  (Parasympatikomimetiká)
Sú to  látky, ktoré  majú podobné účinky aké sa objavujú po podráždení parasympatika, t.j. sú  výsledkom pôsobenia prirodzeného mediátora acetylcholínu (ACh). Pôsobia priamo na M-receptor alebo nepriamo cez nahromadenie Ach pomocou inhibície jeho metabolizmu enzýmom acetylcholínesterázou (AchE). K priamo  pôsobiacim látkam patrí acetylcholín a jeho deriváty (metacholín, karbachol, betanechol) alebo prirodzené alkaloidy so stimulačnými účinkami na M-receptor (pilokarpín, muskarín). K nepriamo pôsobiacim  látkam patria inhibítory AchE (fyzostigmín, neostigmín, pyridostigmín, edrofónium, organofosfáty). Podľa toho, či väzba inhibítorov na AchE trvá len niekoľko hodín alebo či sa viaže dlhodobo, rozdeľujeme ich na reverzibilné inhibítory AchE (to sú vyššie uvedené) a ireverzibilné inhibítory AChE (organofosfáty). Tab. II.2.8 str. 84  Základy....
 
Mechanizmus účinku
Priame M- a N -cholinergné  účinky  má  Acetylcholín.  Jeho  zvýšené  vyplavenie  do synáps kde pôsobí (vegetatívne gangliá, nervosvalové platničky priečne pruhovaných svalov) má za následok účinky súvisiace s druhom tkaniva. Ide predovšetkým o kardiálnu inhibíciu, periférnu vazodilatáciu, kontrakciu hladkého svalstva v GIT a bronchoch a kontrakciu kostrových svalov. V oku vyvoláva miózu a zníženie vnútroočného tlaku. Kombináciou kardiálnej inhibície a periférnej vazodilatácie dochádza k sčervenaniu kože, k zvýšeniu kožnej teploty a k zvýšeniu potenia. Po vdychovaní aerosolu acetylcholínu sa zjaví bronchospasmus.
  Deriváty Ach účinkujú podobne ako Ach na obidva receptory. Sú pomalšie rozkladané AchE, preto pôsobia dlhšie a dajú sa terapeuticky využiť
 
Alkaloidy pôsobia na M-receptor. Využíva sa pilokarpín, muskarín má iba toxikologický význam. Účinok  nepriamo  pôsobiacich  parasympatomimetík  sa  prejaví  po  inhibícii  AchE zvýšením Ach, ktorý sprostredkuje M aj N účinky. Nakoľko mnoho z týchto látok (hlavne organofosfáty) prenikajú dobre do CNS, prejavia sa aj centrálne účinky Ach, súvisiace s jeho nahromadením v synapsách neurónov v mozgu. Pritom zo začiatku sa prejaví stimulačný účinok a neskôr tlmivý, účinkami na kostrové svalstvo a na vegetatívne gangliá.
Muskarínové účinky sa prejavia na žľazách a hladkom svale GIT, bronchov a maternice. Otrava  ireverzibilnými inhibítormi  AChE  vzniká  po rezorpcii  všetkými privodnými cestami a rozvíja sa v závislosti od týchto ciest. Pri rezorbcii kožou dochádza k lokalizovanému poteniu a k svalovým zášklbom v najbližšom okolí.  Po inhalácii týchto látok je na prvom mieste bronchospazmus, profúzna sekrécia nosových hlienov, mióza oka a jeho akomodačný spazmus. Pri p.o. Podaní  sa rýchlo rozvíjajú (už po 30 min.) nauzea, vracanie, hnačky, kolikové bolesti. Neskôr sa zhoršuje dýchanie, zrak, objavujú sa mióza, kŕče, bolesti hlavy a bradykardia. Pri akútnej otrave smrť nastáva za 4-9 hod. Zastavením dýchania. Hlavným antidotom je Atropín.
 
Klinické použitie
Terapeuticky sa Ach nepoužíva vzhľadom na jeho rýchlu inaktiváciu AchE a prakticky zanedbateľne krátko trvajúci účinok. Metacholín sa podával pri spastických poruchách cirkulácie, pri atónii čriev a retencii moču. Karbachol sa používa pri pooperačných a poúrazových atóniach čriev a retencii moču.  V očnom lekárstve sa podáva pri glaukome. Takisto aj Pilokarpín.
Fyzostigmín, popri blokáde AchE, pôsobí aj priamo na žľazové bunky hladkého a kostrového svalstva, podobne ako Ach. Vyvoláva miózu a znižuje vnútroočný tlak. Nikotínový účinok na kostrovom svalstve sa prejaví u pacientov s myastenia gravis zosilnením svalovej kontrakcie. Podobné účinky majú aj neostigmín, pyridostigmín a edrofónium.
Z organofosfátov sa používa iba paraoxon v očnom lekárstve ostatné majú význam iba ako insekticídy.
 
Spôsoby aplikácie
Estery cholínu sa dnes už prakticky nepoužívajú. Betanechol sa aplikuje  perorálne alebo subkutánne., pilokarpín vo forme očných kvapiek. Fyzostigmín sa používa vo forme očných kvapiek. Neostigmín v p.o. A v injekčnej forme. Organofosfáty sa výborne a veľmi rýchlo vstrebávajú po všetkych druhoch aplikácii.
 
Nežiadúce účinky
Hlavné  nežiadúce účinky parasypatomimetík sú: hypotenzia, zvýšené slinenie, vracanie, hnačky, bronchospazmus – hlavne astmatici.

1.4. Parasympatolytiká (parasympatikolytiká)
Parasympatolytiká  blokujú  muskarínové účinky parasympatomimetík ako aj účinky po podráždení parasympatika. Sú to kompetitívni antagonisti acetylcholínu na M receptore.
Všeobecne platí, že  malé  dávky  parasympatolytík  blokujú  cholinergnú  sekréciu slinných, potných a bronchiálnych žliaz. Vyššie dávky ovplyvňujú oko (mydriáza, akomodačná paralýza) a myokard. Na ovplyvnenie hladkých svalov vnútorných orgánov a na zníženie sekrécie žalúdočných žliaz je potrebná vyššia dávka.
Parasympatolytiká delíme  podľa  chemickej štruktúry  na  skupinu atropínovú (atropín, homatropín, skopolamín)  a skupinu syntetických derivátov (ipratropinium, metantelín, propantelín, oxybutín, benztropín, trihexifenidyl, oxyfenónium, oxyfensulfónium)

Mechanizmus účinku
Atropín je alkaloid s čistým antimuskarínovým účinkom, nachádzajúci sa vo viacerých druhoch ľuľkovitých rastlín (Atropa belladonna, Hyoscyamíus niger, Datura stramonium). Už v malých dávkach tlmí sekréciu potných žliaz. Koža po jeho podaní je suchá a teplá. Znižuje sa sekrécia slinných žliaz a objavuje sa suchosť v ústach. Znižuje sa tiež sekrécia žliaz v dýchacích ciest.
  Atropín vyvoláva  mydriázu. U normálnych jedincov vnútroočný tlak  nemení, ale ho zvyšuje pri glaukóme. V GIT znižuje motilitu a tonus žalúdka a čriev, najmä tam, kde tonus a motilita boli zvýšené. Atropín relaxuje bronchiálne svalstvo, pokiaľ kontarkcia bola vyvolaná cholinergným mechanizmom. Vyššie dávky spôsobia tachykardiu, zvýšenie systolického a zníženia diastolického tlaku. V CNS vo vyšších dávkach vyvoláva nepokoj, dezorientáciu, halucinácie. Toxické dávky vyvolávajú útlm CNS, až paralýzu.
 
Klinické použitie
Atropín sa dnes  už  nepoužíva  ako  spazmolytikum pri spazmoch v GIT pre mnoho ďalších účinkov sprostredkovaných  M receptormi, ktoré sú v tomto prípade nežiadúce. Je možné ho použiť ako mydriatikum v 0,5-1% roztoku. Nevýhodou je  dlhé pretrvávanie mydriázy (svetloplachosť). V stomatológii sa využíva na zníženie sekrécie slín. Jeho naväčšie využitie je v podaní pred celkovou anestéziou ako súčasť premedikácie.
Otrava atropínom je možná najmä u detí (vypitie očných kvapiek alebo požitie sladkých bobúľ ľuľkovca). Otrava sa prejavuje mydriázou, suchosťou v ústach, chrapotom, neskôr tachykardiou, poruchami akomodácie, nepokojom až halucináciami so zvýšením telesnej teploty.
  Syntetické  deriváty sa  používajú hlavne  ako  spazmolytiká  gastrointestinálneho  a močového traktu.
 
Spôsoby aplikácie
Atropín a skopolamín sa dobre rezorbujú perorálne aj parenterálne Väčšina atropínu sa hydrolyzuje v pečeni.
Syntetické  deriváty sa podávajú perorálne a injekčne.

2. Látky ovplyvňujúce motorický nervový systém
 
2.1 Myorelaxanciá
 
Myorelaxanciá pôsobia v synapsách zakončení  motorických  nervov  a  bunkách priečnepruhovaných (kostrových) svalov.  Tým znižujú tonus kostrového svalstva a vo vysokých dávkach znemožňujú akúkoľvek svalovú kontrakciu. Môžeme ich rozdeliť na látky pôsobiace  periférne na neuromuskulárnej platničke a  pôsobiace centrálne na synapsiách CNS a v spinálnej mieche.
 
Mechanizmus účinku
 
Klinický  význam  majú  hlavne  periférne  myorelaxanciá pôsobiace postsynapticky. Neuromuskulárnu transmisiu blokujú buď kompetitívnou inhibíciou N receptora alebo vyvolávajú trvalú depolarizáciu.. Podľa toho ich delíme na : depolarizujúce a nedepolarizujúce (kompetirívne).
  Depolarizujúce myorelaxanciá (suxametónium, dekametónium)  vyvolávajú  paralýzu priečne pruhovaných svalov zložitejším mechanizmom. Na acetylcholinové receptory účinkujú ako acetylcholin, tým znemožňujú nervový prenos. Ich účinok je kratší ako u nedepolarizujúcich . Účinok suxametónia (SUCCINYLCHOLINJODID) je charakterizovaný tým, že pred vznikom paralýzy sa objavujú zášklby na bruchu a hrudníku (prvotná depolarizácia). Svalová paralýza postihuje najprv svaly končatín a šije, neskôr tváre, faryngu, laryngu a dýchacích svalov.
 
Nedepolarizujúce  (kompetetívne)  myorelaxanciá – tubokurarín, alkurónium  (ALLOFERIN), gallamín - sú  odvodené  od  alkaloidu Kurare nachádzajúceho sa v šípových jedoch.. Pôsobia kompetitívne obsadením acetylcholínových receptorov. Tým sa depolarizácia acetylcholínu nemôže uplatniť.
  Intravenózne  podanie  tubokurarínu  vyvoláva  rýchlu  relaxáciu  kostrových svalov. Najprv sú postihnuté svaly okohybné a viečkové, postupne žuvacie svaly, svaly končatín a nakoniec bránica.
Aj pri úplnej svalovej paralýze je zachované vedomie. V terapeutických dávkach znižuje TK. Spontánne zvyšuje uvoľňovanie histamínu zo žírnych buniek (bronchospazmus).
  Pôsobenie nedepolarizujúcich myorelaxancií je možné ukončiť nadbytkom Ach (napr. NEOSTIGMÍN).
 
Klinické použitie
Používajú sa (viac v Tab. II- 2.11. Základy....) v brušnej a hrudnej chirurgii, keď je potrebná svalová relaxácia. Je možné ich použiť tiež na diagnózu pri myasthenia gravis, kde malé dávky provokujú svalovú slabosť. Na repozíciu fraktúr používame kratšie účinné depolarizujúce myorelaxanciá.
 
Spôsoby aplikácie
Periférne myorelaxanciá sa po p.o. Podaní neresorbujú. Najvýhodnejšia je i.v. Aplikácia. Účinok  dostavuje za 1-2 minúty a trvá 30-50 minút, u depolarizujúcich iba 5-10 minút.
 
Nežiadúce účinky
 Najzávažnejšou  komplikáciou je paralýza interkostálneho svalstva a bránice s čím je treba rátať (mať poruke zariadenie na riadené dýchanie). Pri neposkytnutí riadeného dýchania pacien zomiera pri plnom vedomí zadusením pre paralýzu dýchacieho svalstva.
Pri nedepolarizujúcich prichádza do úvahy bronschospazmus (uvoľnenie histamínu)
 
 
3. Protizápalové látky
Protizápalové  látky (antiflogistiká)  sú  látky  ktoré  inhibujú  spúšťacie alebo kontrolné mechanizmy zápalu. Všeobecne možno povedať, že sú to lieky prvej voľby v liečbe artritídy a príbuzných zápalových ochorení pohybových ústrojov. Majú mierne analgetický antikoagulačný,  antipyretický a viac protizápalový účinok. Obecne ich delíme na nesteroidné (Tab. II-2.12 :Základy...) a steroidné.

3.1 Antiflogistiká
 
3.1.1 Nesteroidné antiflogistiká
 
Nesteroidné antiflogistiká najčastejšie obecne delíme na :
 
a) Salicyláty : kyselina acetylosalicylová (ACYLPYRÍN), diflunizal
b) Deriváty kyseliny  acetooctovej – INDOMETACÍN, DICLOFENAC
c) Deriváty kyseliny propiónovej – IBUPROFEN, ketoprofen, naproxen
d) Deriváty kyseliny antranilovej – kys. Flufenamová a kys.etofenamová
e) Oxikamy – Piroxikam(PIROXIKAM, PIRABENE)
b) Pyrazolony – fenylbutazon, ketofenylbutazon (KETONAL, KETO - spray

Klinické použitie
Nesteroidné antiflogistiká (NSA) sa používajú pri zápalových ochoreniach cievného systému, kože, parenchymatóznych orgánov, urogenitálneho systému, ústnej dutiny a oka. Významné miesto majú pri liečení zápalových a degeneratívnych chorôb pohybového ústrojenstva, predovšetkým reumatoidnej artritídy.
 
Spôsoby aplikácie
Hlavnou aplikačnou cestou je perorálne podanie. Niektoré NSA môžu byť podané aj rektálne a injekčne, transdermálne a lokálne.
 
Nežiadúce účinky
Medzi najčastejšie nežiadúce účinky  patrí poškodenie GIT (dyspepsia, krvácanie, žalúdočný vred). NSA môžu znižovať niektoré renálne funkcie, následkom čoho dochádza k retencii sodíka a vody a tvorbe edémov. Ďalej sú to alergické reakcie, bolesti hlavy, malátnosť a poškodenie pečene.
 
Kontraindikácie
Medzi  hlavné  kontraindikácie  podania NSA patrí precitlivelosť na účinnú látku, žalúdočný vred, znížená funkcia obličiek a bronchiálna astma.
 
3.1.2  Steroidné antiflogistiká (Glukokortikoidy)
Sú to steroidné  hormóny so širokým spektrom účinku. Jedným z nich je aj protizápalový  V súčastnosti predstavujú veľkú skupinu syntetických látok v rôznych liekových formách a preto sa nimi budeme zaoberať v inej oblasti ich použitia.
 
 
4. Histamín a antihistaminiká
 
4.1 Histamnín
  Histamín je endogénne syntetizovaná zlúčenina uskladňovaná a uvoľňovaná prevážne mastocytmi. Hrá dôležitú úlohu, ako v regulácii niektorých fyziologických pochodov (regulátor sekrécie HCL v žalúdku transmiser v CNS), tak ako mediátor niektorých patofyziologických stavov (hraje základnú rolu v častých alergických reakciách). Jeho reakcie v početných tkanivách a orgánoch  sú sprostredkovávané špecifickými receptormi typu H. V súčasnosti sú  sú najviac klinicky používané liečivá s výraznym vplyvom na H1 a H2 receptory.
  H1 sú zodpovedné za väčšinu známych účinkov histamínu a klasické antihistaminiká blokujú pôsobenie histamínu na týchto receptoroch.. H2 receptory sa podieľajú predovšetkým  na sekrécii žalúdočnej šťavy.
Hlavné účinky histamínu ovplyvňuj´kardiovaskulárny systém, hladké svalstvo, žalúdok, senzorické nervové  zakončenia  ako  aj  gangliá.  V  cievach  vyvoláva  silnú  vazodilatáciu
(H 1) artérii, kapilár a venúl so zvýšením cievnej permeability. Pôsobenie na srdcový sval (H2) sa prejaví znížením kontraktility predsiení. Histamín vyvoláva aj kontrakcie mnohých hladkých svalov. Bronchokonstrikčný účinok histamínu je výraznejší u ľudí s bronchiálnou astmou.
V senzorických nervových zakončeniach uvoľnený histamín lokálne dráždi, vyvoláva svrbenie až bolesť, čo sú bežné prejavy lokálnych kožných alergií.
Histamín sa výnimočne využíva terapeuticky a to ako diagnostikum ku zisťovanizu schopnosti žalúdočnej sekrécie.
Naproti tomu sa hojne využívajú látky blokujúce H1 a H  receptory - antihistaminiká
 
  H1- antihistaminiká blokujú všetky histamínom vyvolané účinky sprostredkované H1 receptormi. Zabraňukú vzniku vazodilatácie, poklesu TK, edému, spazmov bronchiálneho svalstva, spazmov GIT a  rôznym alergiam (senná nádcha, zápaly spojoviek, kožná alergia).
Okrem antihistamínových účinkov majú účinok antiemetický, anticholinergný, antiserotonínový, sedatívny až hypnotický.
  H2-antihistaminiká výrazne znižujú sekréciu HCL (redukujú jej tvorbu o 80-90% v priebehu 6-8 hodín) a to kľudovú ale aj provokovovanú.
 
Klinické použitie
H1-antihistaminiká sa  používajú  pri  rôznych  alergických  prejavoch  (žihľavka, angioneurotické edémy, senná nádcha, liekové alergie). Sú to  Dimetinden (FENISTIL), Promethazin (PROTAZIN), Cetirizin ZYRTEC, ZODAC), Loratadin (LORANOL). Ďalej sú účinné pri kinetózach – Mefenhydrinát, mebrofenhydrinát, Embramin (MEDRIN), Moxastin (THEADRYL).
  Hlavnou indikáciou H2-antihistaminík je zníženie žalúdočnej sekrécie pri vredovej chorobe. A to ako pri vlastnej liečbe, tak pri jej prevencii. Najčastejšie sa používajú Ranitidín (RANITIDIN, RANISAN), Famotidin (FAMOTIDIN SL, FAMOSAN).
 
Spôsoby aplikácie
Antihistaminiká je možno aplikovať perorálne i parenterálne.  Dobre sa absorbujú vo všetkých aplikačných formách. Väčšina z nich  pôsobí 4-6 hodín, niektoré až 24 hodín.
 
Nežiadúce účinky
Sedatívny  účinok  H1-antihistaminík  (hlavne  starších)  značne  limituje  ich indikácie, najmä pri dlhodobom používaní.  Preto pri dlhodobejšej liečbe dostáva prednosť „novší“ Loratadín, so slabším sedatívnym účinkom.
Pri H2-antihistaminikách boli len zriedkavo zaznamenané závrate, zmätenosť, myalgie a ojedinele impotencia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Liečivá ovplyvňujúce vegetatívny a motorický nervový systém

Pridať nový komentár


Odporúčame

Prírodné vedy » Medicína

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019