Odpustky

Odpustky

Odpustky sú svätenina

Odpustky sú svätenina, ktorá sa v ranom stredoveku vyčlenila ako osobitný prvok z praxe starocirkevného pokánia. Pre teológiu odpustkov je dôležitá zásada, že odpustenie hriechu ako viny sa síce stane naraz, ale to ešte neznamená, že sa premohol celý komplex hriechu, hriešny skutok a jeho dôsledky v prostredí. Teda sa rozlišuje hriech od trestu za hriech.

Vývin

Odpustky sa vyvinuli zo starokresťanskej praxe udeľovania sviatosti zmierenia. Jednalo sa o odpustenie určitej doby pokánia, ktorá predchádzala absolúcii a opätovnému začleneniu hriešnika do cirkevného spoločenstva.

Indulgentiarum doctrina:

Apoštolská konštitúcia Pavla VI. Náuka o odpustkoch: Odpustkami sa rozumie odpustenie časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená, a to nie len pred Cirkvou, ale aj pred Bohom. Vhodne disponovaný veriaci ich môže získať za určitých podmienok prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia autoritatívne rozdeľuje a privlastňuje poklad zadosťučinenia Krista a svätých. Cirkevný poklad zásluh – rozumejú sa pod tým skutky uzmierenia a zadosťučinenia Ježiša Krista a z tohto prameňa vyplývajúce skutky uzmierenia a zadosťučinenia svätých.

Učenie o odpustkoch

Získanie a privlastnenie – Cirkev má moc udeľovať odpustky. Podmienkou získania odpustkou je krst, život v spoločenstve Cirkvi, odpustenie ťažkých hriechov, vykonanie ťažkých hriechov, vykonanie predpísaných dobrých skutkov a aspoň všeobecný úmysel získať odpustky. Odpustky sa vzťahujú nie len na cirkevné tresty, ale aj na Božie tresty a hriechy. Môžu ich získať živí pre seba alebo privlastniť ich mŕtvym. Živí ich môžu získať na spôsob oslobodenia, mŕtvym ich možno privlastniť na spôsob príhovoru.

Moc Cirkvi udeľovať odpustky

Pastierska moc Cirkvi sa v prvom rade vzťahuje na odpustenie trestu, ktorý uložila sama Cirkev. Odpustky trestu na druhom svete sa formálne nepripisujú dispozícii cirkevnej zvrchovanej moci. Cirkev nemôže rozhodovať o Bohu a jeho plánoch. Juridikčný akt Cirkvi vo veci účinnosti na druhom svete možno chápať iba ako prosbu, ktorú Cirkev predkladá v spoločenstve s Ježišom Kristom a svojimi údmi, ktorí už prišli k Bohu (svätí).

Moc Cirkvi udeľovať odpustky sa odvodzuje od moci zväzovať a rozväzovať. Keďže Cirkev má úlohu premáhať celý komplex hriechu, hriešnikovu vinu i trest za hriech, môže teda odstrániť každú prekážku zabraňujúcu vstupu do Božieho kráľovstva. Odpustky možno označiť ako prvok cirkevnej moci zväzovať a rozväzovať.

Charakteristika

Odpustky môžu byť:

– čiastočné alebo úplné, podľa toho, či zbavujú časných trestov za hriechy čiastočné alebo úplné.

– úplné odpustky možno získať iba raz za deň, druhý krát iba pre okamih smrti, čiastočné viackrát za deň.

5 podmienok na získanie úplných

– treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami

– sviatostná spoveď

– sväté prijímanie

– modlitba na úmysel Svätého Otca

– vylučuje sa trvalá záľuba k akékoľvek hriechu, aj k ľahkému

Pre koho možno získať odpustky

Je istým učením, že Cirkev má moc odpustkami pomáhať zosnulým, ktorí sú v stave očisťovania, a to na spôsob prosby. Tieto odpustky nie sú oslobodením od trestu, lež výlučne prosbou k Bohu. Každý veriaci tiež môže získať odpustenie dočasných trestov čiastočne alebo úplne pre seba, s výnimkou tých odpustkov, ktoré možno získať pre duše v očistci. Nemožno však získať odpustky pre iného živého človeka.