Existencializmus význam

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 592 slov
Počet zobrazení: 254
Tlačení: 22
Uložení: 22

Existencializmus

  • filozofický prúd, ktorý vznikol v 20.storočí v medzivojnovom a povojnovom období ako reakcia na scientizmus a racionalizmus vo filozofii
  • nadväzuje na filozofiu S.A. Kierkegaarda, používa metódu fenomenológie
  • predmetom je subjektívne prežívaná reakcia človeka na svet a iných ľudí
  • znaky:

1./ antropocentrizmus – zameranie na jedinca a konkrétnu životnú situáciu

2./ existencia – je chápaná ako sebautváranie človeka; je možná len u človeka, lebo len človek sa dokáže sebauvedomiť a slobodnou vôľou tvoriť vlastnú osobnosť

-boli kritizovaní za pesimizmus, ale ich pesimistické myšlienky sa ukázali ako premyslený ťah

-chceli zámerne otriasť ľudí , aby sa spamätali, začali konať a správať sa ľudský

-základnou kategóriou: individuálna existencia- existencia ako spôsobu bytia

-svet- môj pocit, moje vedomie- skutočnosť je taká, ako sa zrkadlí v mojej psychike

Hraničná situácia- moment života a smrti, utrpenie, bolesť, samota, akty rozhodovania, nuda, nespoľahlivosť spoločnosti

Existencializmus- vplyv na umenie, literatúru

Jean-Paul Sartre /1905- 1980/

-spisovateľ, filozof

-francúzsky existencialista

-jeho myslenie ovplyvnila druhá svetová vojna

-bol uväznený v nemeckom zajateckom tábore

„Existencia predchádza esenciu“

  • u vecí predchádza esencia existenciu;
  • veci sa so svojou podstatou už rodia – nemôžu ju sebaurčovať, nemôžu svojím vedomím ovplyvniť, čím sa stanú
  • u človeka je to naopak; človek najskôr existuje a až potom tvorí svoju podstatu svojimi rozhodnutiami; podstata človeka sa zavŕši až v momente smrti
  • opak ako v kresťanskom ponímaní, kde duša človeka – esencia pochádza od Boha a je vopred zadefinovaná
  • diela: Existencializmus je humanizmus

Múr /literárne dielo/

  • pred druhou svetovou vojnou pôsobil ako učiteľ a neskôr ako spisovateľ
  • už v tomto období veľmi otvorene vyjadroval svoj odpor voči fašizmu
  • počas okupácie Francúzska fašistami strávil istý čas v koncentračnom tábore /práve odtiaľ pramenia jeho pocity úzkosti, strachu a samotný fenomén hraničnej životnej situácie, kedy sa človek ocitá tvárou v tvár smrti a musí sa autenticky rozhodovať, realizovať svoje skutočné „JA“… bola to doba, kedy okrem smrti nebolo nič isté a priority každého človeka bez rozdielu pohlavia a spoločenského postavenia sa zásadne menili…práve táto tragédia umožnila človeku manifestovať svoju individualitu/
  • po vojne zastával dôležité miesto v politickom živote Francúzska
  • /objektívna realita, a teda nič mimo môjho vedomia nejestvuje, ani Boh… jediné, čo nevyhnutne determinuje človeka je slobodná voľba/
  • uznáva dva druhy bytia:

1./ bytie o sebe – sú to všetky neživé predmety a organizmy, ktoré nie sú schopné sebareflexie;

- takéto bytie má i človek, ktorý nerealizuje voľbu, kde manifestuje svoje skutočné „JA“, ale sa podriaďuje konvenciám a spoločenským vzorcom správania sa

2./ bytie pre seba – je to človek, ktorý žije autenticky a v každom svojom rozhodnutí sa prejavuje ako nezávislé a jedinečné indivíduum

S touto klasifikáciou súvisia i dva druhy vedomia:

1./ Netetické – predreflexívne vedomie

Je to neosobné vedomie, vedomie, ktoré neuskutočňuje reflexiu a neuvedomuje si ešte samo seba;

 -obsahuje negatívnu črtu jestvovať pre niečo – bytie o sebe /neživé veci, rastliny… sú tu len pre nás;

- i my – pokiaľ u nás nedochádza k sebauvedomovaniu sme len „vecou“ pre iných/

2./ Tetické – reflexívne vedomie

Je to vedomie človeka, ktorý žije autenticky a jestvuje len sám pre seba;

- obsahuje teda pozitívnu črtu jestvovať pre seba – bytie pre seba;

-charakterizuje ho zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy a časovosť /uvedomenie si konečnosti vlastnej existencie pri každom našom rozhodnutí/

NIČOTA – pád od bytia o sebe k bytiu pre seba /hraničné životné situácie/ - synonymum transcendencie v nemeckom existencializme

3./ hľadanie zmyslu ľudského bytia

 3 druhy:

1./ bytie o sebe – svet vecí; veci sa nemôžu sebauvedomiť; veci len sú, nemôžu tvoriť svoju podstatu

2./ bytie pre seba – len človek sa dokáže sebauvedomiť a rozhodovať sa, kým bude

3./ bytie pre iných - človek sa musí naučiť žiť s inými, ale tak, aby pri tom nestratil sám seba

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#extencializmus


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018