Učenie – druhy učenia, motivácia, učebné typy a efektívne čítanie (maturitná téma)

Učenie – druhy učenia, motivácia, učebné typy a efektívne čítanie (maturitná téma)

Učenie ako cieľavedomý proces

Učenie je cieľavedomá činnosť, prostredníctvom ktorej človek získava nové vedomosti, zručnosti, návyky, postoje a skúsenosti. Vďaka učeniu sa mení jeho správanie, vlastnosti aj spôsob uvažovania.

Učenie prebieha pod vplyvom vonkajších podmienok, ale zároveň závisí aj od vnútornej aktivity človeka, jeho záujmu, motivácie, schopností a výsledkov vlastného konania.

Hlavným cieľom učenia je osvojiť si niečo nové, porozumieť tomu a vedieť to použiť v praxi.

Motivácia učenia

Motivácia je vnútorná alebo vonkajšia sila, ktorá človeka podnecuje k učeniu. Odpovedá na otázku, prečo sa človek učí.

Druh motivácie	Vysvetlenie	Príklad
Vonkajšia motivácia	Človek sa učí kvôli odmene, známke, pochvale alebo očakávaniu iných ľudí.	Rodičia očakávajú lepšiu známku, žiak dostane darček za dobrý výsledok.
Vnútorná motivácia	Človek sa učí preto, že ho učivo zaujíma a chce mu porozumieť.	Študenta predmet baví, chce pochopiť súvislosti a overiť si vedomosti v praxi.

Najhodnotnejšia je vnútorná motivácia, pretože vedie k hlbšiemu porozumeniu učiva, trvalejším vedomostiam a väčšej samostatnosti pri učení.

Druhy učenia

Mimovoľné učenie

Mimovoľné učenie prebieha bez vedomého zámeru niečo sa naučiť. Človek získava informácie prirodzene, v styku s prostredím, v ktorom žije.

Takéto učenie môže vytvárať trvalejšie zmeny v správaní, a to pozitívne aj negatívne. Napríklad dieťa si môže osvojiť správne spoločenské návyky, ale aj nevhodné správanie, ktoré vidí vo svojom okolí.

Cieľavedomé učenie

Cieľavedomé učenie je typické najmä pre človeka. Uskutočňuje sa zámerne, často pomocou reči, učebníc, výkladu, poznámok a premyslených postupov.

Môže prebiehať:

• pod vedením učiteľa,
• samostatným štúdiom,
• opakováním a precvičovaním,
• vyhľadávaním informácií,
• praktickým overovaním poznatkov.

Mechanické učenie

Mechanické učenie, nazývané aj memorovanie, je založené najmä na zapamätávaní informácií bez hlbšieho pochopenia ich významu.

Človek sa síce môže naučiť veľké množstvo údajov naspamäť, ale ak im nerozumie, často ich rýchlo zabudne. Mechanické učenie je užitočné napríklad pri učení sa slovíčok, vzorcov alebo dátumov, no nemalo by byť jediným spôsobom učenia.

Logické učenie

Logické učenie prináša najlepšie výsledky, pretože je založené na pochopení významu, vzťahov a súvislostí medzi poznatkami.

Pri logickom učení si človek nevšíma iba jednotlivé fakty, ale snaží sa pochopiť, ako spolu súvisia. Takto získané vedomosti sú trvalejšie a ľahšie sa používajú v praxi.

Prístup k učeniu

Prístup	Charakteristika	Typická motivácia
Povrchový prístup	Študent prijíma poznatky pasívne, memoruje fakty a snaží sa učivo iba zapamätať bez hlbšieho porozumenia.	Prevláda vonkajšia motivácia.
Hĺbkový prístup	Študent má aktívny postoj, snaží sa učivu porozumieť, hľadá súvislosti a premýšľa o význame poznatkov.	Prevláda vnútorná motivácia.

Hĺbkový prístup k učeniu je efektívnejší, pretože vedie k lepšiemu pochopeniu učiva, dlhšiemu zapamätaniu a schopnosti využiť vedomosti v nových situáciách.

Učebné typy

Každý človek si osvojuje poznatky trochu iným spôsobom. Niekomu pomáha počúvať výklad, inému kresliť schémy, ďalšiemu pohyb alebo praktická činnosť. Podľa toho rozlišujeme viacero učebných typov.

Učebný typ	Charakteristika	Čo mu pomáha
Sluchový typ	Najlepšie si pamätá to, čo počuje.	Výklad učiteľa, učenie sa nahlas, diskusia, nahrávky, vysvetľovanie učiva iným.
Zrakový typ	Najlepšie si pamätá to, čo vidí.	Farebné poznámky, obrázky, mapy, grafy, tabuľky, schémy a zvýrazňovanie textu.
Pocitový typ	Učí sa cez prežívanie, skúsenosť, dotyk a vlastné pocity.	Pomôcky, modely, praktické ukážky, rozprávanie o tom, čo pri učení prežíva.
Pohybový typ	Zapamätá si najmä to, čo sám napíše, nakreslí alebo vykoná.	Písanie poznámok, kreslenie, pohyb pri učení, praktické precvičovanie.

V praxi sa učebné typy často kombinujú. Najlepšie výsledky dosiahneme vtedy, keď pri učení zapájame viac zmyslov naraz.

Faktory ovplyvňujúce učenie

Úspešnosť učenia nezávisí iba od schopností človeka. Ovplyvňuje ju aj prostredie, spôsob plánovania, motivácia, koncentrácia a celkový prístup k učeniu.

Medzi hlavné faktory patria:

• optimalizácia podmienok,
• racionálne plánovanie,
• zefektívnenie učebného procesu.

Optimalizácia podmienok učenia

Optimalizácia podmienok znamená vytvorenie čo najvhodnejšieho prostredia na učenie. Dobré podmienky pomáhajú sústredeniu, znižujú únavu a zvyšujú výkonnosť.

Dostatočné osvetlenie miestnosti

Pri učení je dôležité kvalitné svetlo. Slabé osvetlenie unavuje oči a znižuje pozornosť.

• Pravákom by malo svetlo dopadať zľava.
• Ľavákom by malo svetlo dopadať sprava.
• Svetlo by nemalo svietiť priamo do očí.
• Treba sa vyhnúť odleskom od lesklých plôch.

Primeraná teplota a čerstvý vzduch

Príliš teplá alebo príliš studená miestnosť znižuje schopnosť sústrediť sa. Dôležitý je aj pravidelný prívod čerstvého vzduchu.

• Miestnosť treba pravidelne vetrať.
• Vzduch by nemal byť vydýchaný.
• Príjemná teplota pomáha udržať pozornosť.

Stále a pokojné prostredie

Učiť sa je vhodné na rovnakom mieste. Rovnaká miestnosť, stôl a stolička môžu pôsobiť ako signál pre telo a myseľ, že nastal čas na učenie.

• Prostredie by malo byť pokojné.
• Nemali by nás vyrušovať hluk, mobil ani televízia.
• Na stole by mali byť iba pomôcky potrebné na učenie.

Ďalšie vhodné podmienky

• Pohodlné a voľné oblečenie.
• Vhodná poloha pri učení, najmä sedenie pri stole.
• Možnosť krátkej prechádzky alebo prestávky.
• Skupinové učenie, pri ktorom si študenti učivo vysvetľujú navzájom.
• Obmedzenie rušivých vplyvov.

Racionálne plánovanie učenia

Racionálne plánovanie učenia znamená premyslieť si, čo, kedy a ako sa budeme učiť. Pomáha lepšie využiť čas, predchádza stresu a zvyšuje efektivitu učenia.

Nevedomé plánovanie

Nevedomé plánovanie vzniká spontánne a súvisí s aktuálnou situáciou. Človek sa rozhoduje podľa momentálnych okolností.

Príklad: Vonku je pekné počasie, preto sa skupina rozhodne ísť na výlet.

Špecifické plánovanie

Špecifické plánovanie je vedomá snaha vytvoriť plán pre konkrétnu úlohu alebo cieľ.

Príklad: Študenti prvého ročníka sa chcú lepšie spoznať, preto si zorganizujú spoločný výlet.

Strategické plánovanie

Strategické plánovanie berie do úvahy podmienky, možné prekážky a rôzne alternatívy. Človek si vopred premyslí, ako bude postupovať, ak sa situácia zmení.

Príklad: Ak je počas výletu dobré počasie, skupina pôjde do prírody. Ak začne pršať, zvolí náhradný program.

Denný plán učenia

Pri učení je najpraktickejší denný plán. Mal by byť reálny, prehľadný a pravidelne dodržiavaný.

Pri tvorbe denného plánu treba zohľadniť:

• duševnú a telesnú pohodu,
• čas, kedy sa človek dokáže najlepšie sústrediť,
• striedanie predmetov,
• postup od náročnejšieho učiva k ľahšiemu, prípadne od obľúbeného predmetu k menej obľúbenému,
• pravidelnosť a sústavnosť,
• prestávky a aktívny oddych,
• pohyb na čerstvom vzduchu.

Zefektívnenie učebného procesu

Zefektívnenie učenia znamená používať také postupy, ktoré pomáhajú lepšie sa sústrediť, pochopiť učivo a zapamätať si ho na dlhší čas.

Pozitívna motivácia

Pozitívna motivácia posilňuje chuť učiť sa. Človek verí, že učivo zvládne a že učenie má zmysel.

Pomáhajú napríklad myšlienky:

• „Dokážem to.“
• „Keď budem postupovať pravidelne, zvládnem učivo lepšie.“
• „Toto sa mi môže hodiť v škole aj v živote.“

Zvyšovanie koncentrácie

Koncentrácia je schopnosť sústrediť pozornosť na učenie. Zlepšuje sa najmä pravidelným režimom a odstránením rušivých vplyvov.

Koncentrácii pomáha:

• časový plán,
• pravidelný denný režim,
• čítanie nahlas,
• efektívne čítanie,
• krátke prestávky,
• vypnutie mobilu alebo oznámení.

Chápanie učiva ako objektu učenia

Učivo si treba usporiadať tak, aby bolo prehľadné a zrozumiteľné. Nestačí sa ho iba naučiť naspamäť, dôležité je pochopiť jeho význam a logickú štruktúru.

Pomáha najmä:

• usporiadanie učiva do systému,
• vyhľadanie hlavných myšlienok,
• zvýraznenie dôležitých pojmov,
• tvorba vlastných poznámok,
• vytváranie schém a tabuliek,
• opakovanie učiva vlastnými slovami.

Efektívne čítanie

Čítanie nechápeme iba ako tradičné školské čítanie textu. V širšom zmysle môže ísť aj o „čítanie“ situácie, prostredia, správania človeka, priebehu nejakej udalosti alebo zámeru rečníka.

Pri porozumení informáciám rozlišujeme tri dôležité pojmy:

Pojem	Vysvetlenie
Text	Vzniká spájaním slov, slovných spojení a viet do významového celku.
Kontext	Je širšia súvislosť, ktorá rozvíja a dopĺňa základný text.
Kotext	Je informácia vyplývajúca z okolností situácie, hoci nemusí byť priamo slovne vyjadrená.

Príklad na kotext

Otázka: „Kde sú deti?“

Odpoveď: „Stavajú snehuliaka.“

Ak je zima a vonku je sneh, odpoveď nás neprekvapí. Okolnosti nám pomáhajú pochopiť význam informácie. Ak by však bola horúca letná sezóna, takáto odpoveď by pôsobila zvláštne.

Interpretácia textu

Interpretovať znamená vysvetľovať, vykladať alebo tlmočiť význam textu. Pri interpretácii nejde iba o zopakovanie obsahu, ale aj o pochopenie zámeru autora, použitých výrazových prostriedkov a širších súvislostí.

Nemé čítanie

Nemé čítanie je čítanie pohľadom. Oči dokážu čítať rýchlejšie než rečové orgány.

Pri čítaní očami dokáže človek spracovať oveľa viac slov za minútu než pri hlasnom čítaní. Preto je nemé čítanie vhodné najmä pri štúdiu rozsiahlejších textov.

Ekonómia vety

Ekonómia vety znamená, že tú istú informáciu môžeme vyjadriť zdĺhavo alebo stručne. Dobrá veta by mala byť zrozumiteľná, presná a primerane dlhá.

Dlhé a krátke vety

Dlhé vety môžu byť podľa obsahovej štruktúry redundantné alebo abundantné.

Typ vety	Vysvetlenie	Príklad
Redundantné vety	Obsahujú nadbytočné informácie, prázdne slová alebo klišé.	„Prosím pekne, ako sa už povedalo, takpovediac, však áno…“
Abundantné vety	Sú zdĺhavé preto, že sa autor snaží vyjadriť veľmi kvetnato, slávnostne alebo ozdobne.	„S veľkou radosťou vám chcem oznámiť…“
Krátke vety	Sú stručné, výstižné a často sa používajú v reklamách, plagátoch alebo oznámeniach.	„Výpredaj dnes.“ „Pozor!“ „Vstup zakázaný.“

Čítanie s porozumením

Čítanie s porozumením znamená, že čitateľ dokáže text nielen prečítať, ale aj pochopiť, spracovať, vyhodnotiť a použiť informácie, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Súvisí s pojmom čitateľská gramotnosť.

Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť je schopnosť pracovať s textom, vyhľadať v ňom potrebné informácie, porozumieť im, kriticky ich hodnotiť a vytvárať vlastné závery.

Čitateľ musí často spracovať aj informácie, ktoré nie sú v texte vyjadrené priamo, ale vyplývajú zo súvislostí.

Etapy čitateľskej gramotnosti

Učenie sa čítať

V tejto etape si človek osvojuje základnú techniku čítania. Učí sa rozpoznávať písmená, slabiky, slová a jednoduché vety.

Prechod k plynulému čítaniu

Čitateľ postupne číta rýchlejšie, plynulejšie a s menším úsilím. Už sa nemusí sústrediť iba na jednotlivé slová, ale začína lepšie vnímať význam viet.

Porozumenie textu

Čitateľ chápe základný obsah textu, vie povedať, o čom text je, a dokáže vyhľadať dôležité informácie.

Analýza textu

Pri analýze textu čitateľ nesleduje iba obsah, ale aj spôsob, akým je text vytvorený. Všíma si kompozíciu, jazykové prostriedky, štýl a význam jednotlivých častí textu.

Interpretácia textu

Pri interpretácii čitateľ text posudzuje, vysvetľuje jeho význam a zaraďuje ho do širších súvislostí.

Pri literárnom texte si všíma najmä:

• umelecký zámer autora,
• dobovú poetiku,
• literárny smer,
• filozofické súvislosti,
• sociálne a politické súvislosti,
• mravné a hodnotové kritériá.

Typy čitateľov

Typ čitateľa	Charakteristika
Naivný čitateľ	Vníma svet literárneho diela ako skutočný svet. Stotožňuje sa s príbehom a postavami, preberá hodnoty diela, ale nevšíma si výrazové prostriedky.
Analyzujúci čitateľ	Po prvom prečítaní sa k textu vracia. Snaží sa odhaliť štruktúru diela, pochopiť funkciu jeho častí a analyzovať štýl, kompozíciu aj význam.
Syntetizujúci čitateľ	Dokáže výsledky interpretácie zaradiť do širších spoločenských, historických, filozofických a kultúrnych súvislostí. Na dielo sa pozerá z viacerých strán.

Učenie

Učenie je proces, ktorým človek získava nové vedomosti, zručnosti, návyky a postoje. Môže byť mimovoľné, cieľavedomé, mechanické alebo logické. Najlepšie výsledky prináša také učenie, ktoré je založené na pochopení súvislostí, vnútornej motivácii a aktívnom prístupe študenta.

Efektívne učenie ovplyvňujú vhodné podmienky, plánovanie, koncentrácia, pozitívna motivácia a schopnosť pracovať s textom. Dôležitou súčasťou učenia je aj čítanie s porozumením, ktoré umožňuje text nielen prečítať, ale aj pochopiť, analyzovať, interpretovať a kriticky hodnotiť.