Učenie ako cieľavedomý proces

Učenie ako cieľavedomý proces

Učenie je cieľavedomá činnosť, prostredníctvom ktorej človek mení svoje správanie, získava nové vedomosti, rozvíja zručnosti, vytvára si návyky a postupne zdokonaľuje svoju osobnosť. Nejde teda iba o zapamätanie si učiva zo školy, ale o širší proces, ktorý človeka sprevádza počas celého života.

Učením sa človek prispôsobuje novým situáciám, získava skúsenosti, učí sa riešiť problémy a dokáže lepšie využívať svoje schopnosti v praxi.

Čo je učenie?

Učenie je forma činnosti, pri ktorej človek pod vplyvom vonkajších podmienok a vlastných skúseností mení:

• svoje správanie,
• svoje vlastnosti,
• svoje vedomosti,
• svoje zručnosti,
• svoje návyky,
• svoj spôsob myslenia,
• svoj vzťah k svetu a k sebe samému.

Učenie neprebieha iba v škole. Človek sa učí aj doma, v práci, v rodine, medzi kamarátmi, pri riešení problémov, pri cestovaní, pri komunikácii s inými ľuďmi alebo pri vlastných chybách.

Čo človek získava učením?

Prostredníctvom učenia človek získava a rozvíja viacero dôležitých schopností.

Čo získavame učením	Vysvetlenie
Vedomosti	informácie, fakty a poznatky o svete
Zručnosti	schopnosť niečo prakticky vykonať
Návyky	opakované činnosti, ktoré robíme automaticky
Kultivované správanie	slušnosť, zodpovednosť, ohľaduplnosť
Osobnostné kvality	vytrvalosť, samostatnosť, presnosť, tvorivosť
Skúsenosti	poznanie získané vlastnou činnosťou

Hlavným cieľom žiaka alebo študenta je niečo sa naučiť, porozumieť tomu a vedieť získané poznatky použiť v praxi.

Hlavný cieľ učenia

Cieľom učenia nie je iba dostať dobrú známku. Skutočný význam učenia spočíva v tom, že človek dokáže nové poznatky využiť v živote.

Žiak by sa mal učiť preto, aby:

• lepšie rozumel svetu okolo seba,
• dokázal riešiť praktické situácie,
• pripravil sa na budúce povolanie,
• rozvíjal svoje schopnosti,
• bol samostatnejší,
• vedel kriticky rozmýšľať,
• dokázal sa rozhodovať zodpovedne.

Motivácia k učeniu

Motivácia je vnútorná alebo vonkajšia sila, ktorá človeka vedie k tomu, aby sa učil. Bez motivácie je učenie často ťažké, zdĺhavé a neefektívne.

Motivácia odpovedá na otázku: Prečo sa učím?

Vonkajšia motivácia

Vonkajšia motivácia vzniká vtedy, keď sa človek učí najmä pre odmenu, hodnotenie alebo očakávania iných ľudí.

Príklady vonkajšej motivácie:

• chcem dostať dobrú známku,
• rodičia očakávajú lepší prospech,
• nechcem sklamať učiteľa,
• chcem získať pochvalu,
• chcem sa vyhnúť trestu,
• učím sa kvôli maturite, prijímačkám alebo titulu.

Vonkajšia motivácia môže byť užitočná, ale často nestačí na dlhodobé a hlboké učenie.

Vnútorná motivácia

Vnútorná motivácia vzniká vtedy, keď sa človek učí preto, že ho téma zaujíma, chce jej porozumieť a má radosť z objavovania nových vecí.

Príklady vnútornej motivácie:

• predmet ma zaujíma,
• chcem pochopiť súvislosti,
• chcem sa zlepšovať,
• baví ma riešiť úlohy,
• chcem vedomosti využiť v živote,
• učenie mi prináša dobrý pocit.

Vnútorná motivácia je najcennejšia, pretože podporuje samostatnosť, tvorivosť a dlhodobý záujem o poznanie.

Dva prístupy k učeniu

Pri učení rozlišujeme dva základné prístupy: povrchový a hĺbkový.

Prístup k učeniu	Charakteristika
Povrchový prístup	žiak sa učí naspamäť, bez hlbšieho porozumenia
Hĺbkový prístup	žiak sa snaží učivu porozumieť a hľadá súvislosti

Povrchový prístup k učeniu

Pri povrchovom učení sa žiak zameriava najmä na zapamätanie faktov. Učivo sa často učí mechanicky, bez toho, aby mu skutočne porozumel.

Znaky povrchového učenia

• pasívne prijímanie poznatkov,
• memorovanie faktov,
• učenie sa iba kvôli známke,
• slabé pochopenie učiva,
• formálne vedomosti bez súvislostí,
• rýchle zabúdanie,
• vonkajšia motivácia.

Povrchové učenie môže pomôcť krátkodobo, napríklad pred písomkou, ale z dlhodobého hľadiska je málo účinné.

Hĺbkový prístup k učeniu

Pri hĺbkovom učení sa žiak snaží pochopiť význam učiva, vybrať podstatné informácie a prepojiť ich s tým, čo už vie.

Znaky hĺbkového učenia

• aktívny postoj k učeniu,
• snaha porozumieť učivu,
• hľadanie logických súvislostí,
• tvorivé využívanie informácií,
• výber podstatného,
• kladenie otázok,
• prepájanie teórie s praxou,
• vnútorná motivácia.

Hĺbkové učenie je efektívnejšie, pretože vedomosti zostávajú v pamäti dlhšie a žiak ich dokáže lepšie použiť.

Porovnanie povrchového a hĺbkového učenia

Povrchové učenie	Hĺbkové učenie
učím sa naspamäť	snažím sa porozumieť
dôležitá je známka	dôležité je pochopenie
rýchlo zabúdam	pamätám si dlhšie
učivo neprepájam so životom	hľadám praktické využitie
som pasívny	som aktívny
spolieham sa na opakovanie viet	vysvetľujem učivo vlastnými slovami

Ako zistiť, či sa učím správne?

Mnohí žiaci sa učia veľa hodín, ale výsledky nemusia zodpovedať vynaloženej námahe. Dôvodom často nie je nedostatok schopností, ale nesprávny spôsob učenia.

Podľa prieskumov sa veľká časť žiakov neučí efektívne. Mnohí sa učia až vtedy, keď sú unavení, učia sa len na nasledujúci deň, ruší ich hluk alebo sa učia bez poriadku a vhodného prostredia.

Najčastejšie chyby pri učení

• učenie sa na poslednú chvíľu,
• učenie sa bez plánu,
• memorovanie bez porozumenia,
• učenie sa v hluku,
• zapnutá televízia, rádio alebo mobil,
• únava a nesústredenosť,
• neporiadok na pracovnom stole,
• zlé osvetlenie,
• strach zo skúšania,
• učenie sa iba pred písomkou,
• slabé opakovanie učiva.

Učebné štýly

Každý človek sa učí trochu inak. Niekomu viac pomáha počúvanie, inému písanie, obrázky, pohyb alebo praktické skúšanie.

Medzi základné učebné štýly patria:

• auditívny,
• vizuálny,
• kinestetický,
• motorický.

Auditívny učebný štýl

Auditívny typ sa najlepšie učí pomocou sluchu. Pomáha mu, keď učivo počuje, vysvetľuje nahlas alebo si ho opakuje slovne.

Pomáha mu:

• hlasné čítanie,
• počúvanie výkladu,
• vysvetľovanie učiva inému človeku,
• nahrávky a podcasty,
• rozhovor o učive,
• rytmus, rýmy alebo pesničky.

Vizuálny učebný štýl

Vizuálny typ si najlepšie pamätá to, čo vidí. Pomáhajú mu farby, obrázky, mapy, tabuľky, grafy a schémy.

Pomáha mu:

• zvýrazňovanie textu,
• farebné poznámky,
• myšlienkové mapy,
• obrázky,
• grafy,
• tabuľky,
• prehľadné rozdelenie učiva.

Kinestetický učebný štýl

Kinestetický typ sa učí cez pocity, skúsenosť a praktické zapojenie. Pomáha mu, keď môže učivo prepojiť s konkrétnou činnosťou alebo zážitkom.

Pomáha mu:

• praktické ukážky,
• pomôcky,
• manipulácia s predmetmi,
• prepojenie učiva so skúsenosťou,
• názorné príklady,
• rozhovor o tom, ako veci fungujú.

Motorický učebný štýl

Motorický typ sa učí pomocou pohybu. Lepšie si pamätá to, čo si zapíše, nakreslí alebo spojí s konkrétnym pohybom.

Pomáha mu:

• písanie poznámok,
• kreslenie schém,
• chodenie pri opakovaní učiva,
• práca s kartičkami,
• praktické skúšanie,
• fyzická aktivita počas prestávok.

Ako spoznať sám seba pri učení?

Aby sa človek učil efektívne, mal by poznať svoje silné a slabé stránky. Sebapoznanie pomáha zvoliť správnu stratégiu učenia.

Otázky na sebapoznanie

• V čom som dobrý?
• Čo mi ide prirodzene?
• V čom sa potrebujem zlepšiť?
• Ktoré predmety ma zaujímajú?
• Ktoré predmety ma nebavia, ale sú pre mňa dôležité?
• Kedy sa mi učí najlepšie?
• Aký spôsob učenia mi najviac pomáha?
• Čo ma pri učení najviac ruší?

Faktory ovplyvňujúce učenie

Na učenie vplýva viacero faktorov. Niektoré súvisia s prostredím, iné s plánovaním, motiváciou, pamäťou alebo sústredením.

Vhodné podmienky na učenie

Dobré prostredie môže výrazne zlepšiť sústredenie aj výsledky učenia.

Pri učení pomáha:

• dostatočné osvetlenie,
• primeraná teplota,
• čerstvý vzduch,
• tiché a príjemné prostredie,
• poriadok na stole,
• pohodlné oblečenie,
• správna poloha pri sedení,
• rovnaké miesto na učenie,
• vypnutý mobil alebo obmedzené vyrušovanie.

Racionálne plánovanie učenia

Plánovanie je dôležité najmä pri väčšom množstve učiva. Ak sa žiak učí bez plánu, ľahko stratí prehľad a začne sa učiť chaoticky.

Dobré plánovanie zahŕňa:

• stanovenie času na učenie,
• rozdelenie učiva na menšie časti,
• určenie priorít,
• výber podstatných informácií,
• prestávky medzi učením,
• kontrolu naučeného,
• pravidelné opakovanie.

Metóda 80 : 20

Pri učení možno využiť aj tzv. metódu 80 : 20. Znamená to, že malá časť najdôležitejších informácií často prináša najväčší úžitok.

Pri učení je preto dôležité vedieť rozlíšiť:

• čo je hlavná myšlienka,
• čo je podstatný pojem,
• čo je iba doplňujúca informácia,
• čo sa treba naučiť najskôr,
• čo si stačí prečítať až potom.

Ako zefektívniť učenie?

Efektívne učenie znamená učiť sa tak, aby človek učivu rozumel, vedel ho použiť a zbytočne nestrácal čas.

Pomáha najmä:

• pozitívna motivácia,
• sústredenie,
• tréning pamäte,
• čítanie nahlas,
• pochopenie učiva,
• učenie sa v súvislostiach,
• zvýrazňovanie dôležitých častí,
• myšlienkové mapy,
• vlastné poznámky,
• mnemotechnické pomôcky,
• opakovanie,
• vysvetlenie učiva vlastnými slovami,
• používanie kvalitných zdrojov,
• zapájanie viacerých zmyslov.

Čím viac zmyslov, tým lepšie

Človek si lepšie zapamätá učivo vtedy, keď pri učení zapája viac zmyslov. Nestačí učivo iba počuť alebo prečítať. Najlepšie je, keď ho človek aj vysvetlí, precvičí alebo prakticky použije.

Spôsob učenia	Približná miera zapamätania
čo počujeme	približne 5 %
čo čítame	približne 10 %
čo vidíme	približne 30 %
čo vidíme a počujeme	približne 50 %
čo si precvičíme	približne 70 %
čo sami urobíme	približne 90 %

Najlepšie si teda pamätáme to, čo aktívne robíme, precvičujeme a vysvetľujeme vlastnými slovami.

Mnemotechnické pomôcky

Mnemotechnické pomôcky sú slová, vety, rýmy, príbehy alebo iné nápadité spojenia, ktoré pomáhajú lepšie si zapamätať informácie.

Človek si ľahšie zapamätá to, čo mu dáva zmysel alebo čo si dokáže spojiť s niečím známym, zábavným či zvláštnym.

Príklady mnemotechnických pomôcok

Čo si chceme zapamätať	Pomôcka
polomer Zeme 6378 km	ŠeTri Sedem Oslov
vitamíny rozpustné v tukoch A, D, E, K	ADEK
poradie planét	možno vytvoriť vetu zo začiatočných písmen
zoznam pojmov	vytvoriť príbeh, rým alebo skratku

Prečo mnemotechnické pomôcky fungujú?

• spájajú nové učivo s tým, čo už poznáme,
• využívajú predstavivosť,
• robia učivo zaujímavejším,
• pomáhajú pri dlhšom zapamätaní,
• zjednodušujú zložité informácie.

Techniky učenia

Existuje viacero techník, ktoré pomáhajú učiť sa rýchlejšie, efektívnejšie a s väčším porozumením.

Metóda LOCI

Metóda LOCI je technika zapamätania, pri ktorej si človek vytvorí v mysli známu cestu alebo priestor, napríklad svoj dom, izbu, školu alebo cestu do obchodu. K jednotlivým miestam si potom priraďuje informácie, ktoré si chce zapamätať.

Ako funguje metóda LOCI?

• predstavíme si známe miesto,
• vyberieme si na ňom viacero bodov,
• ku každému bodu priradíme jednu informáciu,
• pri vybavovaní učiva si v mysli prejdeme celú cestu.

Táto metóda je vhodná napríklad na zapamätanie zoznamov, pojmov, poradia udalostí alebo bodov odpovede.

Feynmanova technika učenia

Feynmanova technika spočíva v tom, že sa človek pokúsi vysvetliť učivo čo najjednoduchšie, akoby ho vysvetľoval niekomu inému.

Postup Feynmanovej techniky

• vyber si tému,
• vysvetli ju vlastnými slovami,
• predstav si, že ju vysvetľuješ mladšiemu žiakovi,
• zisti, kde máš medzery,
• vráť sa k učivu a doplň si nejasnosti,
• vysvetlenie zopakuj ešte jednoduchšie.

Táto technika pomáha odhaliť, či človek učivu naozaj rozumie, alebo sa ho iba naučil naspamäť.

Metóda Goldlist

Metóda Goldlist sa využíva najmä pri učení cudzích jazykov. Je založená na zapisovaní neznámych slovíčok a ich opakovaní s časovým odstupom.

Podstata metódy Goldlist

• zapíšeme si zoznam slovíčok alebo slovných spojení,
• neučíme sa ich nasilu hneď naspamäť,
• po určitom čase sa k nim vrátime,
• zistíme, ktoré si pamätáme,
• tie, ktoré nevieme, prepíšeme do nového zoznamu.

Metóda pomáha ukladať slovnú zásobu do dlhodobej pamäti.

Špecifické vývinové poruchy učenia

Niektorí žiaci majú pri učení väčšie ťažkosti nie preto, že by sa nesnažili, ale preto, že majú špecifickú vývinovú poruchu učenia.

Tieto poruchy môžu ovplyvniť čítanie, písanie, pravopis alebo matematické schopnosti.

Dyslexia

Dyslexia je porucha čítania. Žiak môže mať problém s rýchlosťou, správnosťou alebo porozumením čítaného textu.

Prejavy dyslexie

• pomalé čítanie,
• zamieňanie písmen,
• domýšľanie slov,
• nesprávne čítanie,
• slabšie porozumenie textu,
• ťažkosti pri hlasnom čítaní.

Dysgrafia

Dysgrafia je porucha písania. Žiak má problém s grafickou stránkou písomného prejavu.

Prejavy dysgrafie

• nečitateľné písmo,
• pomalé písanie,
• ťažkopádne písanie,
• nepravidelný tvar písmen,
• veľká únava pri písaní,
• problém dodržať riadok alebo úpravu textu.

Dysortografia

Dysortografia je porucha osvojovania si pravopisu. Žiak môže poznať pravidlá, ale napriek tomu robí časté pravopisné chyby.

Prejavy dysortografie

• vynechávanie písmen,
• zamieňanie písmen,
• problémy s dĺžňami,
• problémy s mäkčeňmi,
• ťažkosti pri písaní i/y,
• chyby pri diktátoch.

Dyskalkúlia

Dyskalkúlia je porucha matematických schopností. Žiak má ťažkosti s číslami, počítaním alebo matematickými operáciami.

Prejavy dyskalkúlie

• problémy s počítaním,
• zamieňanie číslic,
• ťažkosti s násobilkou,
• slabšia orientácia v číselnom rade,
• problém pochopiť matematické vzťahy,
• ťažkosti pri riešení slovných úloh.

Ako sa učiť lepšie?

Na učenie nestačí iba sadnúť si ku knihe. Dôležité je vytvoriť si systém, ktorý človeku pomáha napredovať.

Praktické odporúčania

• poznaj svoje silné a slabé stránky,
• uč sa pravidelne, nie iba pred písomkou,
• rozdeľ si učivo na menšie časti,
• opakuj si učivo v kratších intervaloch,
• vysvetľuj učivo vlastnými slovami,
• využívaj tabuľky, mapy a schémy,
• trénuj pamäť,
• rob si prestávky,
• vypni rušivé podnety,
• neporovnávaj sa stále s ostatnými,
• uč sa z vlastných chýb.

Tréning pamäte

Pamäť sa dá rozvíjať pravidelným tréningom. Čím viac ju používame, tým lepšie funguje.

Jednoduché cvičenia na pamäť

• zapamätať si krátky nákupný zoznam,
• naučiť sa dôležité telefónne čísla,
• zopakovať si učivo bez pozerania do poznámok,
• vytvoriť si vlastné mnemotechnické pomôcky,
• zhrnúť učivo do piatich viet,
• vysvetliť tému niekomu inému,
• pravidelne sa vracať k staršiemu učivu.

Krátkodobé a dlhodobé ciele

Pri učení je dobré stanoviť si ciele. Cieľ pomáha človeku vedieť, kam smeruje a prečo sa učí.

Typ cieľa	Príklad
Krátkodobý cieľ	dnes sa naučím jednu tému z biológie
Dlhodobý cieľ	pripravím sa na maturitu alebo prijímacie skúšky

Dobré ciele by mali byť konkrétne, reálne a pravidelne kontrolované.

Najdôležitejšie pojmy na zapamätanie

Pojem	Vysvetlenie
Učenie	cieľavedomý proces získavania vedomostí, zručností a návykov
Motivácia	sila, ktorá človeka vedie k učeniu
Vonkajšia motivácia	učenie kvôli známke, pochvale, rodičom alebo očakávaniam
Vnútorná motivácia	učenie z vlastného záujmu a potreby porozumieť
Povrchové učenie	mechanické učenie bez porozumenia
Hĺbkové učenie	učenie zamerané na pochopenie a súvislosti
Učebný štýl	spôsob, akým sa človeku najlepšie učí
Mnemotechnická pomôcka	pomôcka na lepšie zapamätanie informácií
Metóda LOCI	zapamätanie pomocou mentálnej cesty
Feynmanova technika	učenie cez jednoduché vysvetlenie učiva
Dyslexia	porucha čítania
Dysgrafia	porucha písania
Dysortografia	porucha pravopisu
Dyskalkúlia	porucha matematických schopností

Učenie ako cieľavedomý proces

Učenie je cieľavedomý proces, ktorým človek získava vedomosti, zručnosti, návyky a rozvíja svoju osobnosť. Nejde iba o memorovanie učiva, ale o schopnosť porozumieť informáciám a využiť ich v praktickom živote.

Veľmi dôležitá je motivácia. Vonkajšia motivácia súvisí so známkami, pochvalou alebo očakávaniami okolia. Vnútorná motivácia vychádza zo záujmu, zvedavosti a snahy porozumieť.

Efektívne učenie vyžaduje vhodné podmienky, plánovanie, sústredenie, opakovanie a schopnosť učiť sa v súvislostiach. Najlepšie si pamätáme to, čo aktívne precvičíme alebo sami urobíme.

Každý človek sa učí inak. Niekomu pomáha počúvanie, inému obrázky, pohyb, písanie alebo praktické skúšanie. Dôležité je poznať svoj učebný štýl a vytvoriť si vlastný systém učenia.

Pri učení môžu pomôcť aj rôzne techniky, napríklad mnemotechnické pomôcky, metóda LOCI, Feynmanova technika alebo metóda Goldlist. Zároveň treba byť tolerantný k ľuďom, ktorým učenie nejde ľahko, pretože niektorí môžu mať špecifické poruchy učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu alebo dyskalkúliu.