Sociológia, Sociálne skupiny

SOCIOLÓGIA

– lat. societas = spoločnosť, gr. logos = veda

– sociológia = veda o spoločnosti

– teoreticko-empirická veda o spoločnosti, o sociálnych javoch a zákonitostiach, ktoré riadia vývoj a pohyb sociálnych systémov

– veda, ktorá skúma spoločenské subjekty, spoločenské procesy a vzťahy medzi nimi

SOCIÁLNE JAVY = formy, v ktorých ľudia v spoločnosti žijú a organizujú sa: spoločenská deľba práce, sociálne skupiny, sociálne vzťahy, sociálne procesy, fungovanie inštitúcií ...

SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA (rozvrstvenie) = sociológmi používaný termín na popis sociálnej nerovnosti

Snahou sociológov je, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickým sociologickým výskumom.

– pri teoretickom skúmaní spoločnosti rozlišujeme 2 úrovne skúmania spoločnosti:

a) MIKROSOCIOLÓGIA

– skúma menšie sociálne skupiny, ich každodenné správanie, činnosti a sociálne interakcie (vzájomné pôsobenie) jednotlivcov a malých skupín

b) MAKROSOCIOLÓGIA
– skúma spoločnosť ako celok, nadindividuálne javy života spoločnosti – veľké sociálne skupiny, kultúry, sociálnu štruktúru, sociálne rozvrstvenie ...

– štruktúra sociológie:

a) všeobecná sociológia – skúma prírodné základy spoločenského života, spoločenské procesy, sociologické väzby a spoločenské skupiny

b) aplikovaná (špeciálna) sociológia – všeobecné zákonitosti a sociologické teórie využíva v praxi na konkrétnych prípadoch, napr. sociológia mládeže, inteligencie, národov, etnických skupín, štátu, práva ...

TYPOLÓGIA SOCIÁLNYCH SKUPÍN

a) podľa veľkosti:

– malé (rodina)

– veľké (podnik)

b) podľa miery sociálnej dištancie – dôverných vzťahov:

– primárne (citové, osobné, neformálne vzťahy)

– sekundárne (náhodné, neosobné, neformálne vzťahy)

c) podľa charakteru zaradenia jednotlivca do skupiny:

– dobrovoľné (vlastné rozhodnutie jednotlivca)

– nedobrovoľné (určené inou nezávislou okolnosťou)

d) podľa vzťahu jednotlivca k skupine:

– vnútorné skupiny (vlastné skupiny – in groups – “my“) – totožnosť s ideálmi, hodnotami a normami skupiny

– vonkajšie skupiny (cudzie skupiny – out groups – “oni“) – jednotlivec odmieta hodnoty a normy skupiny

e) podľa vzájomného vzťahu členov:

– formálne skupiny (neosobné vzťahy založené na predpisoch)

– neformálne skupiny ( osobné, intímne vzťahy)

f) podľa zamerania činnosti:

– pracovné

– rekreačné

POSPOLITOSTI

– sociálne útvary, ktoré vznikajú spontánne

* pár (manželský, priateľský)
* spoločenský okruh (známych z dovolenky, cestujúcich do zamestnania)
* verejnosť (teritoriálne zoskupenia ľudí na dedine/mestská štvrť)
* komunita (náboženskej skupiny, skinheadi)
* publikum (obecenstvo zhromaždené na jednom mieste- auditórium, rozptýlené – televízni diváci)
* dav (dočasné priestorové zhromaždenie ľudí reagujúcich na spoločný podnet)
* skupina (rodina, mládež)

SOCIÁLNA SKUPINA

– sociálny útvar, ktorý sa vyznačuje troma znakmi:

1. sociálnou interakciou (vzájomné pôsobenie)

2. pocitom príslušnosti k skupine

3. skupinovou identitou (totožnosťou)

VZŤAHY môžeme klasifikovať podľa rôznych hľadísk:

– vzniku (spontánne, navodené)

– trvalosti (dočasné, dlhodobé)

– funkcií činnosti (vývinové, komunikačné, informačné, riadiace)

SOCIOLÓGOVIA

AUGUST COMTE (1798-1857)
– zakladateľ = francúzsky filozof, sociológ – pozitivistické názory

– v r. 1839 vo svojich prácach o skladbe a vývine ľudskej spoločnosti 1x použil označenie sociológia

– spoločnosť = organický celok spojený všeobecným súhlasom – konsenzom

– sociológiu rozdelil na 2 časti:

a) sociálna statika (skúma aktuálny stav spoločnosti, základy, štruktúru a zákonitosti)

b) sociálna dynamika (skúma vývoj spoločnosti)

– vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:

1. naturalistické smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický determinizmus)

2. evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu

3. psychologizujúce smery – teórie zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov

KARL MARX (1818-1883)

– zaoberal sa ekonomickou podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej spoločnosti)

– odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti

– predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že niektorí jednotlivci sú nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre, príležitostiam,...)

– zaviedol aj pojmy používané v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
* trieda – skupina jednotlivcov ktorí majú podobný sociálny status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej vrstvy druhou

EMILE DURKHEIM (1858-1917)

– odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní spoločnosti vychádzať z samej jej

– sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda

– pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita

MAX WEBER (1864-1920)
– zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou, pretože potrebuje pochopiť význam ľudských činností

– položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na odhalení zmyslu každodenných činností
– pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2 aspekty:

a) subjektívna motivácia jednotlivca

b) orientácia na iných ľudí

RODINA

– je sociálna skupina ktorej členov spájajú pokrvné, manželské alebo adoptívne vzťahy

– je primárnou sociálnou skupinou a plní dôležité úlohy nevyhnutné na reprodukciu, stabilitu a fungovanie spoločnosti

– funkcie:
* reguláciu sexuálneho správania jednotlivcov
* reprodukcia spoločnosti
* primárna socializácia členov
*uspokojenie emociálnych potrieb členov, poskytnutie ochrany, pomoci a pocitu istoty
* prvotná ekonomická jednotka spoločnosti

– môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1. ekonomická funkcia

2. citová funkcia

3. výchovná a socializačná funkcia

4. odpočinková a regeneračná funkcia

5. biologicko-reprodukčná funkcia

Typy rodiny podľa 3 kritérií:

– forma usporiadania rodiny

– vzor autority v rodine

– odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv

Forma usporiadania rodiny:
– podľa toho, aké príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:

NUKLEÁRNA RODINA

– vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí

– takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti

ROZŠÍRENÁ RODINA

– základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom

– je rozšírená v tradičných rodových alebo kmeňových spoločenstvách

– má zabezpečenú generačnú kontinuitu – nukleárna nie, lebo jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu

VZOR AUTORITY:

– ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža => patriarchálna rodina
– ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina

– ak je moc rozložená rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina

V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.

Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:

– ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca => patrilineárny pôvod

– ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod

– ak vychádzame z oboch rodín => bilaterálny pôvod

MANŽELSKÉ VZŤAHY:

– sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok 2 alebo viacerých osôb, ktorý je predpokladom pre vznik nukleárnej rodiny alebo zväčšenia rozšírenej rodiny
– z manželstva vyplývajú sociálne práva a povinnosti
– rozlišujeme 3 typy manželstva:
1. monogamia = manželstvo 1 muža a 1 ženy
2. polygamia = manželstvo 1osoby s niekoľkými osobami

má 2 podoby:
– polygýnia = manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny, Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
– polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)

3. skupinové manželstvo = manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami (je zriedkavé)

SPRÁVANIE JEDINCA VZHĽADOM NA REŠPEKTOVANIE NORIEM

– deviantné správanie – výrazne sa odchyľuje od noriem, je pre fungovanie spoločnosti škodlivé

– nonkonformné správanie – od noriem sa odchyľuje menej, spoločnosti príliš neškodí, vyvoláva pobúrenie

– konformné správanie – správanie v relatívnom súlade s normami spoločnosti

DEVIANTNÉ SPRÁVANIE

– odchýlené správanie od normy

– správanie jedného telesa alebo malej sociálnej skupiny; porušenie noriem

– deviant = deti do 18 rokov pijúce alkohol; v minulosti bylinkárky, ženy v mešite

– norma ktorá sa porušuje môže byť právna, náboženská alebo vedecká

– osoby posudzujúce či ide o deviáciu môžu byť rodičia, priatelia, zákonodarstvo, cirkev

TEÓRIE DEVIÁCIE

– Biologické – snaha nájsť vzťah a závislosť fyziologických čŕt deviantov a ich deviantného správania, snaha nájsť rozdiely medzi deviantmi a ostatnými osobami

– Psychologické – snaha postihnúť vplyv psychologických faktorov na vznik deviantného správania

– Sociologické – snaha postihnúť vplyv sociálnych a kultúrnych faktorov, podmienok a okolností na vznik deviantného správania